Základnou normou českého obchodného práva je podobne ako u nás zákon č. 513/1991 Zb., Obchodní zákonník (ďalej len ČObZ), ktorý bol po rozdelení našich právnych poriadkov v roku 1993 mnohokrát novelizovaný, čím sa začali prehlbovať rozdiely v úprave väčšiny obchodnoprávnych inštitútov vrátane práva obchodných spoločností. Základné črty s. r. o. sú do značnej miery rovnaké, ale rozdiely vyplývajúce z dikcie ustanovení ukladajú spoločníkom rozdielne povinnosti, na ktoré je potrebné podnikateľskú verejnosť upozorniť.
Obchodný podiel vyjadruje účasť spoločníka na spoločnosti s ručením obmedzeným a z tejto účasti vyplývajúce práva a povinnosti. Ak spoločenská zmluva neurčuje iné pravidlo na určenie výšky obchodného podielu, je výška obchodného podielu určená pomerom vkladu spoločníka k základnému kapitálu spoločnosti. Obchodný podiel je potom vyjadrený ako percentuálna, resp. zlomková hodnota účasti spoločníka na spoločnosti, ktorá z kvantitatívnej stránky určuje rozsah účasti spoločníka na spoločnosti. V ČObZ sa uplatňujú podobné pravidlá režimu určenia a nakladania s obchodným podielom ako v SObZ. Spoločníci, s výnimkou jediného spoločníka, ktorý je v určitých prípadoch "obmedzovaný" kogentnosťou zákonných ustanovení, majú široké možnosti upraviť tieto pravidlá v spoločenských zmluvách odchylne od zákonnej úpravy, ktorá má dispozitívny charakter. Spoločník disponuje iba jedným obchodným podielom, ktorý sa v prípade uplatnenia prednostného práva prevzatím záväzku na zvýšenie vkladu pri zvyšovaní základného kapitálu, príp. pri nadobudnutí obchodného podielu od iného spoločníka zvyšuje, t. j. "prirastá". Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje na základnom kapitáli spoločnosti ďalším vkladom, zvyšuje sa zodpovedajúcim spôsobom aj jeho vklad a prípadne i obchodný podiel. Dikcia tohto ustanovenia presnejšie vystihuje stav po realizácii zvýšenia vkladov všetkými spoločníkmi, keď dochádza k zvýšeniu základného kapitálu a zvýšeniu vkladov spoločníkov, ale výška obchodného podielu zostáva nezmenená.
Spolupodielnictvo k obchodnému podielu v ČObZ
ČObZ upravuje situáciu, ak je jeden obchodný podiel vo vlastníctve viacerých osôb. V takomto prípade práva z tohto spoločného obchodného podielu vykonávajú spolupodielnici prostredníctvom spoločného zástupcu, ktorým môže, ale nemusí byť jeden zo spolupodielnikov a na splácanie vkladu sú zaviazaní všetci spoločne a nerozdielne. Problémy aplikačnej praxe s nakladaním so spoluvlastníckym podielom na obchodnom podiele vyriešilo ust. § 114 ods. 3, posl. veta, ktoré odkazuje riešenie vzťahov medzi osobami, ktorým prináleží spoločný obchodný podiel na primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.
Prevod obchodného podielu
Úprava dispozície obchodným podielom zahŕňa jeho prevod na iného spoločníka spoločnosti a jeho prevod na tretiu osobu. Formulácia týchto ustanovení vychádza z rovnakých princípov ako SObZ, venuje však pozornosť i doriešeniu aplikačných problémov. Prevod obchodného podielu v rámci spoločnosti, t. j. na iného spoločníka, je zo zákona prípustný, je však viazaný na súhlas valného zhromaždenia. Toto ustanovenie má dispozitívny charakter, preto je možné, aby si spoločníci, vzhľadom na konkrétny charakter ich spoločnosti (či majú záujem o zachovanie pomeru medzi spoločníkmi), v spoločenskej zmluve upravili takúto dispozíciu vhodnejšie, a to od úplného vylúčenia prevodu obchodného podielu na iného spoločníka, po jeho prevod bez väzby na jeho schválenie orgánom spoločnosti. Prevod obchodného podielu na tretiu osobu je zo zákona vylúčený, je však v dispozícii spoločníkov, aby túto možnosť prevodu pripustili v spoločenskej zmluve, príp. prevod podmienili jeho schválením valným zhromaždením spoločnosti. Výkladové problémy vznikajú v súvislosti s posúdením charakteru schválenia prevodu obchodného podielu, či už na iného spoločníka alebo na tretiu osobu (podľa podmienok, aké určuje spoločenská zmluva) valným zhromaždením; ak má toto schválenie charakter uznesenia o zmene spoločenskej zmluvy, je nutné ho schvaľovať kvalifikovanou väčšinou, príp. všetkými spoločníkmi, ak spoločenská zmluva nezveruje valnému zhromaždeniu do pôsobnosti rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy. ČObZ rieši tento problém v ust. § 141 ods. 1, ktoré výslovne zakotvuje, že rozhodovanie valného zhromaždenia podľa ust. § 115, t. j. vyslovenie súhlasu s prevodom obchodného podielu, nie je rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy; toto rozhodnutie však musí mať formu notárskej zápisnice! ČObZ obsahuje špeciálne ustanovenie vzťahujúce sa na jednoosobovú spoločnosť, ktoré zjednodušuje nakladanie jediného spoločníka spoločnosti so svojím obchodným podielom. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, je jeho obchodný podiel vždy prevoditeľný na tretie osoby. Podľa SObZ v prípade, ak chce jediný spoločník svoj obchodný podiel previesť na tretiu osobu, je potrebné pripustiť túto možnosť v zakladateľskej listine.
Zmluva o prevode obchodného podielu
Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy zmluvných strán -- prevodcu a nadobúdateľa, musia byť úradne osvedčené. Ak je nadobúdateľom tretia osoba, ktorá nie je spoločníkom, musí v zmluve vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne k stanovám spoločnosti. Prevodca ručí za záväzky, ktoré prešli prevodom obchodného podielu. Podľa tohto ustanovenia ručiteľská povinnosť prevodcu je, v porovnaní so slovenskou úpravou, podľa ktorej prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu, širšia, keďže okrem ručenia za splácanie vkladu nadobúdateľom zahŕňa aj ručenie napr. za splnenie príplatkovej povinnosti. Účinky zmluvného prevodu obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti dňom doručenia účinnej zmluvy o prevode obchodného podielu. ČObZ viaže nadobudnutie účinnosti zmluvy voči spoločnosti na moment jej doručenia, pričom výslovne uvádza, že na to, aby zmluva nadobudla účinky voči spoločnosti, musí byť účinná. T. j. zmluva je účinná dňom jej podpisu zmluvnými stranami, ak sa nedohodne odkladacia podmienka účinnosti zmluvy. SObZ upravuje nadobudnutie účinnosti zmluvy voči spoločnosti dňom jej doručením spoločnosti, čo v praxi spôsobuje problémy, vzhľadom na nejednoznačnosť momentu, keď sa zmluva stáva účinnou pre zmluvné strany (v praxi prevláda stanovisko, že podpísaním zmluvy, ak sa nedohodne odkladacia podmienka účinnosti zmluvy -- čo je v súlade so všeobecnou právnou úpravou účinnosti právnych úkonov).
Prechod obchodného podielu
Zánikom právnickej osoby -- spoločníka spoločnosti alebo úmrtím fyzickej osoby -- spoločníka prechádza ich obchodný podiel na právneho nástupcu alebo dediča. Spoločenská zmluva môže vylúčiť tak prechod obchodného podielu na právneho nástupcu právnickej osoby -- spoločníka alebo dedenie obchodného podielu fyzickej osoby -- spoločníka. V prípade absolútneho vylúčenia prechodu obchodného podielu vzniká osobe, ktorá je právnym nástupcom, resp. dedičom nárok na "vyrovnací" podiel. ČObZ však podrobnejšie upravuje možnosť dediča (dedičov) obchodného podielu domáhať sa zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom. Zákon zakotvuje prekluzívnu trojmesačnú lehotu, v ktorej sa spoločník môže domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom z dôvodu, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. Lehota začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve. Dedič, ktorý sa domáha zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom, nie je až do rozhodnutia súdu povinný osobne sa podieľať na činnosti spoločnosti, a to ani v prípade, ak mu takúto povinnosť určuje spoločenská zmluva. Ak dedič nevyužije svoje právo v uvedenej lehote sa domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom, stráca "určité výsadné postavenie dediča, ktorý nechce byť spoločníkom spoločnosti a musí sa zúčastňovať na spoločnosti v celom rozsahu práv a povinností ako všetci ostatní spoločníci" (Eliáš/Bartošíková/Pokorná a kol.: Kurs obchodního práva, C. H. Beck, 2000, s. 199). V záujme zabránenia vzniku situácie, keď v dôsledku úmrtia, resp. zániku spoločníka, zostane spoločnosť bez spoločníkov, zakotvuje zákon kogentné ustanovenie vzťahujúce sa na jednoosobové spoločnosti, podľa ktorého v spoločnosti s jediným spoločníkom nie je možné v zakladateľskej listine vylúčiť dedenie a účasť dediča spoločnosti nie je možné zrušiť rozhodnutím súdu z dôvodu, že od dediča (dedičov) nemožno spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom.
Rozdelenie obchodného podielu
ČObZ, podobne ako SObZ, pripúšťa rozdelenie obchodného podielu spoločníka a realizáciu tejto dispozície viaže na splnenie kogentne zakotvených podmienok, predovšetkým pripúšťa rozdelenie len v prípade prevodu alebo prechodu obchodného podielu a schválenie tejto skutočnosti valným zhromaždením spoločnosti (schválenie rozdelenia obchodného podielu sa nepovažuje za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy -- ust. § 141 ods. 1, na schválenie rozdelenia obchodného podielu valným zhromaždením sa vyžaduje súhlas jednoduchej väčšiny spoločníkov, vyžaduje sa však forma notárskej zápisnice). Ak sa obchodný podiel spoločníka rozdeľuje a vzniká samostatný obchodný podiel, je potrebné dbať na zachovanie minimálnej výšky vkladu, t. j. 20 000 českých korún a maximálneho počtu spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. 50. Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť.
Založenie obchodného podielu
Zákon č. 370/2000 Sb., ktorým bol ČObZ významne novelizovaný, zakotvil možnosť založenia obchodného podielu -- dispozície, ktorej prípustnosť bola dovtedy sporná. Ustanovenie § 117a ČObZ zakotvuje celý proces založenia obchodného podielu, pričom pamätá aj na realizáciu tohto záložného práva (tieto súvislosti založenia obchodného podielu v SObZ zostali bližšie neupravené a vzhľadom na právnoteoretické problémy zaradenia pojmu obchodný podiel do schémy "vecí v právnom zmysle" podľa Občianskeho zákonníka spôsobuje aplikačné problémy). Záložné právo (v terminológii českého práva "zástavní právo") vzniká na základe písomnej záložnej zmluvy, na ktorej musia byť podpisy zmluvných strán úradne osvedčené. Podriadenie platného zriadenia záložného práva súhlasom valného zhromaždenia korešponduje s režimom schválenia prevodu obchodného podielu valným zhromaždením, t. j. ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, vyžaduje sa toto schválenie aj na vznik záložného práva na obchodný podiel. Založený obchodný podiel nemožno opätovne založiť (takéto obmedzenie v SObZ chýba, preto v našich podmienkach nie je vylúčené viacnásobné založenie obchodného podielu). Vznik záložného práva na obchodný podiel je viazaný na jeho zápis v obchodnom registri príslušného registrového súdu, ktorý má teda konštitutívny účinok, pričom na podanie návrhu na zápis sú aktívne legitimované obe zmluvné strany -- záložný veriteľ i záložca, ktorí k návrhu pripoja záložnú zmluvu a doklad o súhlase valného zhromaždenia s jeho zriadením (ak sa takýto súhlas vyžaduje). Návrh na výmaz záložného práva z obchodného registra sú rovnako oprávnení podať záložný veriteľ i záložca, ktorí k návrhu pripoja listiny preukazujúce zánik záložného práva. V prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom k obchodnému podielu nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený svojím menom a na náklady záložcu obchodný podiel predať v obchodnej verejnej súťaži (ust. § 281 -- 288 ČObZ; obchodnou verejnou súťažou sa rozumie vyhlásenie súťaže o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy adresované neurčitým osobám vyhlasovateľom) alebo na verejnej dražbe, a to i bez súhlasu valného zhromaždenia. Záložný veriteľ, ktorý týmto spôsobom realizuje svoje záložné právo, je povinný výťažok predaja prevyšujúci zabezpečovanú pohľadávku, po odpočítaní účelne vynaložených nákladov, vydať záložcovi. Takýmto prevodom obchodného podielu záložné právo k nemu zaniká, pôvodný spoločník prestáva byť spoločníkom spoločnosti -- spoločníkom sa stáva nadobúdateľ obchodného podielu. Ak sa týmto spôsobom nepodarí záložnému veriteľovi obchodný podiel predať, je oprávnený vykonávať práva súvisiace so založeným obchodným podielom, v tomto prípade však spoločníkom zostáva záložca, pretože záložné právo k obchodnému podielu trvá a nedošlo k platnému prevodu obchodného podielu na záložného veriteľa; právami spojenými so založeným obchodným podielom treba rozumieť predovšetkým právo na podiel na zisku zodpovedajúci výške zabezpečovanej pohľadávky. Druhým variantom riešenia situácie, ak je predaj obchodného podielu v obchodnej verejnej súťaži, príp. vo verejnej dražbe neúspešný, je dohoda záložného veriteľa so záložcom o tom, že záložný veriteľ prijme jeho obchodný podiel na úhradu dlhu, ktorá bude mať formu zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej podstatnou náležitosťou bude, okrem všeobecných náležitostí (§ 115 ČObZ), uvedenie dôvodu prevodu obchodného podielu, t. j. že obchodný podiel sa na nadobúdateľa -- záložného veriteľa prevádza z dôvodu úhrady dlhu, ktorý musí byť určený, čo do dôvodu a výšky. Viac informácií o právnej úprave s. r. o. v Českej republike, týkajúcich sa spôsobu založenia, potrebných zmlúv, práv a povinnosti spoločníkov a iných potrebných náležitostí, nájdete v septembrovej aktualizácii odbornej príručky Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ.