TOP 10 Investičných mýtov
1. Zarobiť sa dá bez rizika
2. Cenné papiere sú bezpečné
3. Na investovanie treba veľa peňazí
4. Investičné životné poistenie je výhodné
5. Výnos závisí od pravidelnosti investovania
6. Minulosť je zárukou budúcnosti
7. Investišný poradca vie všetko
8. Diverzifikovať riziko netreba
9. Čo je zlaté, to sa blýska
10. Akcie sú nebezpečné
Čo zažili investori na vlastnej koži
Investoval som, keď bol fond na tom dobre
Pavol Struhár, generálny riaditeľ Capital & Financial Protection
Boli to moje investorské začiatky, ktoré ma stáli na tie časy dosť finančných prostriedkov. Bola to investícia do podielového fondu, ktorý niekoľko rokov za sebou zaznamenával vysoké výnosy asi 30 – 40 percent ročne. Samozrejme, ja, „neskúsený“, som investoval, keď výkonnosť vrcholila a pokračovala už len niekoľko mesiacov. Tu som pocítil mýtus o investovaní na základe minulých výnosov. Keď sa vývoj obrátil, z investície som nevystúpil ihneď, čakal som asi dva roky, keď pokles dosiahol takmer dno približne mínus 50 percent. Vtedy som už nevydržal a zrealizoval som stratu v plnej výške. To som doplatil na mýtus o vystúpení investora na základe minulých poklesov. Poučenie? Mal som postupovať presne opačne. A keď som sa už dopustil chybného načasovania pri nákupe, mal som byť trpezlivý v čase poklesu a realizovať ďalšiu investíciu, teda doinvestovať a vyťažiť maximum z nízkych nákupných cien.
Vysoký rating nie je vždy zárukou
Katarína Benczová, senior portfóliová manažérka IAD Investments
Na vlastnej koži som sa najviac popálila na predpoklade, že dlhopisy s vysokými ratingmi sú zaručene likvidná investícia, ktorú môžem kedykoľvek speňažiť za rozumnú cenu. Počas krízy likvidity v roku 2008 sa ukázalo, že tento predpoklad síce možno platil v minulosti, ale teraz to tak nebolo. Väčšina dlhopisov sa na trhu predať prakticky nedala, a ak áno, spread medzi nákupnou a predajnou cenou bol často viac ako 10 – 15 percent. Inými slovami, dlhopis, ktorý som nadobudla v roku 2006, povedzme, za 100 percent, sa v roku 2008 síce stále dal kúpiť za cenu blízku 100 percentám, ale predať sa dal za cenu niekde v okolí 80 percent. Tvorcovia trhu, ak vôbec boli ochotní dlhopisy nakupovať, si v tom extrémne nestabilnom a neistom období za dodanie likvidity účtovali vysoké prirážky.
Myslel som, že mám ešte čas
Juraj Ďurko, okresný riaditeľ OVB
Moja chyba spočívala v presvedčení, že „ešte mám na to čas“. Mal som začať investovať oveľa skôr. Čím som totiž starší, tým mám menej času na výsledok. Pre čokoľvek sa človek rozhodne, treba tomu dopriať čas. Ak začneme investovať skôr, postačia menšie sumy.
Ponúkli mi zaručene bezpečný Dubaj
Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
Spomínam si, ako ešte na jeseň roku 2008 bol na istej investorskej konferencii prezentovaný ako bezriziková investícia nákup apartmánov v Dubaji. O pár mesiacov neskôr sa v tejto súvislosti písalo o meste duchov, kde ceny nehnuteľností padali voľným pádom o desiatky percent.Neskôr mi boli prezentované ďalšie „zaručene bezrizikové“ investície do diamantov alebo zlata. V živote sa snažím nespoliehať sa na fámy a mýty. Od svojich investícií do cenných papierov neočakávam rozprávkové zbohatnutie, ale vnímam ich ako nevyhnutnú súčasť rozloženia rizík, ktoré existujú obzvlášť v dnešnej dobe.
Fondy nekrachujú, krachujú spoločnosti
Miroslav Ovčarik, Country manager skupiny Pioneer Investments v SR
Často sa stretávam s fámou, že keď skrachuje investičná spoločnosť, automaticky skrachuje aj fond a investori prídu o všetko. To je však vylúčené, pretože majetok aj účtovníctvo spoločnosti a majetok podielového fondu sú vedené oddelene, a teda záväzky správcu fondu sa nesmú podľa zákona uhrádzať z majetku fondu. Navyše, aby skrachoval napríklad akciový fond, museli by skrachovať všetky firmy nakúpené do portfólia. Keďže bežné portfólio má desiatky až stovky firiem, tak je to veľmi nepravdepodobné.
Prerobil som na cene nehnuteľnosti
Peter Šenk, člen Predstavenstva VÚB Asset Management
Väčšina ľudí si kedysi myslela: „Ceny nehnuteľností nemôžu klesať.“ Vedel som, že to neplatí, ale nevedel som, že sa s tým stretnem na vlastnej koži. V čase teraz už známeho poklesu cien nehnuteľností som totiž spolu so sestrou zdedil byt, v ktorom som kedysi vyrastal. Byt sme sa však rozhodli predať. Cena dopytu však postupne klesala a klesala, až sme ho nakoniec reálne predali za cenu asi o štvrtinu nižšiu, ako sme si pôvodne mysleli. Teoreticky som teda „prerobil“. Nakoniec to však z môjho pohľadu dopadlo veľmi dobre, pretože za peniaze predaja rodičovského bytu som práve v čase pomerne nízkych cien kúpil iný byt, ktorý budú využívať moje deti, a niekedy v budúcnosti možno dokonca aj ja s manželkou.
Životnému poisteniu som nenaletel
Ján Porázik, analytik Fincentrum Slovensko
Mojou osobnou skúsenosťou bolo stretnutie sa s neprofesionálnym prístupom. Bolo to na pobočke jednej banky pri ponuke investovania do podielových fondov, keď pracovník banky nepovažoval investičný dotazník vôbec za dôležitý dokument. Alebo keď mi v minulosti bolo ponúkané investičné životné poistenie ako unikátny produkt na tvorbu môjho kapitálu na dôchodok. Dnes som spokojný, že som ani jednu z týchto ponúk nevyužil. Starať sa o svoje financie je dôležité, ale bez profesionálneho prístupu to nemusí dopadnúť najlepšie.