Príkazné zmluvy sú už menej výhodné
V minulosti boli v obľube príkazné zmluvy (uzatvorené podľa § 724 Občianskeho zákonníka), ktorými sa dalo ušetriť. Od roku 2011 však z nich zamestnávateľ i zamestnanec už platí odvody. Ak ide o pravidelný príjem, sú rovnako vysoké ako odvody zamestnanca pracujúceho v trvalom pracovnom pomere. Čo-to však môžete ušetriť, ak ide o nepravidelný príjem.
Z takéhoto zárobku sa totiž neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, sadzba odvodov na oboch stranách je preto nižšia. Na uplatnenie iných výhod, ktoré má zamestnanec pracujúci na príkaznú zmluvu, však zabudnite. To znamená, že príležitostný príjem si neznížite o nezdaniteľnú časť na daňovníka či manželku alebo o daňový bonus na dieťa.
Príležitostný príjem
Závislou prácou však nie sú príležitostné či náhodné príjmy. Vyplatí sa aj príjem na základe nepomenovanej zmluvy (§ 51 Občianskeho zákonníka). Takéto príležitostné zárobky sa zdaňujú ako ostatné príjmy.
V zákone o dani z príjmov patria pod paragraf 8. Neplatia sa z nich však sociálne odvody. Navyše, do sumy 500 eur ročne sú od dane z príjmov oslobodené.
Pozor na zdravotné
A pozor ešte na jednu vec: ostatné príjmy po novom už podliehajú zdravotnému poisteniu. Preddavky z príjmov zdaňovaných podľa § 8 o dani z príjmov sa neplatia, ale následne sa zúčtujú až v rámci ročného zúčtovania poistného. Vymeriavací základ na odvod poistného z týchto príjmov je základ dane z príjmu fyzických osôb.
Ak ste napríklad dôchodca a myslíte si, že vás sa platenie zdravotných odvodov netýka, keďže ste poistencom štátu, mýlite sa. Ak v roku 2013 váš príležitostný zárobok prekročí 15-násobok sumy životného minima, t. j. bude vyšší ako 2 918,70 eura, prestávate byť poistencom štátu a budete si musieť v ročnom zúčtovaní za rok 2013 doplatiť zdravotné poistenie.