StoryEditor

Slovenské eurá sú zatiaľ v bezpečí

09.04.2013, 00:00
Kto bude nasledovať Cyprus? Sú vklady v bankách v bezpečí? Prídu Slováci o svoje úspory?

Slovinsko, Malta, Taliansko, Luxembursko. Rôzne poradie, rôzne mená, rovnaký problém. Podľa ekonómov sú práve toto najväčší adepti na druhý Cyprus. „Áno, je len otázkou času, kedy tieto krajiny budú musieť požiadať o pomoc. Keďže sú členmi eurozóny, nebudú môcť svoj dlhový problém riešiť svojpomocne,“ hovorí Karol Piovarcsy, riaditeľ pražskej pobočky Saxo Bank.
A čo by sa stalo, ak by Európska únia použila na ich záchranu „cyperské pravidlá“? Prišli by Slováci o peniaze? Hrozil by zánik eurozóny ako takej?

Problémový juh
Najhoršie je na tom dnes Slovinsko. I keď tamojšia vláda tvrdí, že situáciu zvládne, samotný rozruch okolo Cypru jej znepríjemňuje situáciu. „Negatívna pozornosť investorov a odlev finančných aktív z krajiny môžu spôsobiť jeho bankovému sektoru nemalé problémy,“ upozorňuje Michal Ďurica, portfolio manager spoločnosti IAD Investments. Problém Slovinska je rastúci podiel nesplácaných úverov v bankách a následná nízka kapitálová primeranosť. Krajina potrebuje na celkovú rekapitalizáciu systému asi štyri miliardy eur (približne 11 % HDP).

Cyprus však podľa Tomáša Holinku, ekonóma Moody´s Analytic, ukázal, „že severné krajiny Európy v čele s Nemeckom už nechcú sanovať problémový juh“. A práve na Cypre otestovali, ako zakročiť s problémovými bankami. „Ak sa privátne banky dostanú do problémov, tak ich akcionári alebo veritelia budú ako prví znášať následky. To má v konečnom dôsledku chrániť nemeckých, holandských, fínskych i slovenských daňovníkov, ktorí financovali ESM ako poslednú záchrannú líniu,“ hovorí Jan Randolph z poradenskej spoločnosti IHS Global Insight.

Čo položilo Cyprus
Cyprus bol netypický veľkosťou, štruktúrou a hlavne často skloňovaným pochybným pôvodom určitej časti depozít v komerčných bankách. „Podľa môjho názoru, keby Cyprus nebol daňovým rajom a neukrývali by sa tam depozitá pred daňovými úradmi v domovských krajinách, aj postoj Trojky (ECB, EÚ, MMF) k rekapitalizovaniu bankového systému mohol byť odlišný,“ komentuje Michala Ďurica, portfolio manager IAD Investments.
Jeho veľkou chybou bolo podľa Jana Randolpha z poradenskej spoločnosti IHS Global Insight i to, „že cyperské banky investovali do gréckych vládnych dlhopisov, ktoré boli odpísané, čo ich nakoniec samotné potopilo“.

Koniec eurozóny
Napriek týmto tvrdeniam ekonómov Európska únia vidí Cyprus ako ojedinelý prípad. „Nevidím dôvod, prečo by sme mali použiť rovnakú metódu aj inde,“ vyjadril sa v médiách člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure.

Ak by sa však pravidlá predsa len použili v problémových krajinách, najhorším mysliteľným variantom podľa Markéty Šichtařovej je „zoštátnenie buď podľa vzoru Cypru a jeho bankových vkladov, alebo podľa vzoru Grécka a jeho štátnych dlhopisov, ktoré sa museli ,odpísať‘. Alebo podľa vzoru Maďarska, kde došlo k polozoštátneniu dôchodkových fondov.“

Malé ekonomiky síce môžu odmietnuť prísne podmienky Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, no to by im veľa možností neponúklo. „Museli by pristúpiť ku krachu alebo k silnej reštrukturalizácii svojich bánk. Taktiež by boli tlačené do vystúpenia z eurozóny, aby mohli devalvovať a vymazať svoje dlhy. Otázne je to však v prípade Talianska a Španielska, ktoré sú príliš veľké na to, aby si nedokázali dohodnúť lepšie/ľahšie podmienky,“ hovorí Karol Piovarcsy.

V hre je aj rozpad eurozóny. I keď technicky vzaté, k tomu už došlo. „Cyprus totiž už eurozónu opustil, pretože cyperské euro nie je úplne konvertibilné za západoeurópske euro. Ide teda o dve meny, i keď sa volajú rovnako. V tomto zmysle slova by sa eurozóna mohla ,niečo ako rozpadnúť‘ podľa vzoru Cypru už i v prípade slovinských problémov,“ dodáva Šichtařová. Nie technický, ale reálny rozpad by hrozil pri problémoch veľkých ekonomík a ich odmietavého postoja k cyperským podmienkam riešenia krízy. „No keďže pravdepodobnosť rozpadu euro zóny vidíme stále ako veľmy nízku, nedomnievame sa, že by EÚ či Medzinárodný menový fond trvali na cyperských pravidlách,“ konštatuje Tomáš Holinka.

 

Slovenské eurá zatiaľ v bezpečí
Úspory v bankách sú chránené do stotisíc eur. A je jedno, v ktorej problémovej krajine únie ich držíte. Na tie sa nesiahlo ani Cyperčanom. Problém však môže byť pri vyšších vkladoch. Na Cypre hrozí, že štát znárodní až 60 percent zo sumy prevyšujúcej ochranné pásmo. Ak sa teda chcete vyhnúť stratám, mali by ste úspory rozložiť do viacerých bánk. V problémových krajinách sú ohrozené aj dlhopisy i akcie. „Záleží na krajine. V prípade Slovinska je to skôr problém vkladov (ale aj dlhopisov), v prípade Talianska je to problém hlavne dlhopisov (ale aj vkladov). Akcie sú až sekundárne a nehrozí ich úplná strata, len oslabenie,“ vysvetľuje riaditeľka českej spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová.

Úsporné opatrenia na Cypre
Platy štátnych zamestnancov klesnú o 12,5 percenta.
Do troch rokov sa zruší najmenej 1 900 miest vo verejnom sektore.
Dôchodky klesnú o tri percentá a zároveň sa zvýši vek odchodu do penzie.
Spotrebná daň na tabak, alkohol a PHM stúpne o jedno percento.
Výhry v lotériách nad 5 000 eur sa zdania 20 percentami.

Otázkou je, či by sa v prípade problémov Talianska siahlo len na vklady v domácich bankách, alebo aj na vklady v ich dcérach pôsobiacich napríklad na Slovensku. „Nepredpokladám, že by hrozba mohla ísť tak ďaleko, i keď ,nikdy nehovor nikdy‘. Ale to by finančná kríza musela dosiahnuť naozaj obrovské rozmery,“ dodáva.

Ak teda chcete mať peniaze v bezpečí, najjednoduchšie je ich v týchto krajinách nedržať. Prípadne investovať do umenia, nehnuteľností, dolára či mien škandinávskych krajín.

 

SLOVINSKO
Krajina zápasí s veľkými deficitmi. Má predimenzovaný bankový systém, i keď oproti Cypru je omnoho menší, no podiel zlyhaných úverov tam dosiahol 15 percent celkových aktív. Krajine v tomto roku hrozí prepad ekonomiky o dve percentá. Navyše rozruch okolo Cypru oslabil dôveru investorov v túto krajinu.

Tomi Šefman,
partner a riaditeľ spoločnosti Borza terjatev, Slovinsko

 Ak by Európska únia podmienila finančnú pomoc Slovinsku „cyperskými pravidlami“, čo by to znamenalo pre vašu krajinu?
Dôvody krízy, ktorá sa stala na Cypre, a problémov, ktorým čelí Slovinsko, sú veľmi odlišné. Neúmerne veľký bankový sektor (osemkrát HDP) bol hlavným dôvodom miery finančnej pomoci Cypru, kým náš predstavuje len 1,4 násobku HDP a patrí k menším bankovým sektorom v regióne. Použiť rovnaký záchranný systém nie je preto nutné a je vylúčený. 

Aký by mali „cyperské pravidlá“ vplyv na bankové vklady, štátne dlhopisy, akcie...?
Slovinsko má tri hlavné problémy: pokles HDP (MMF predpovedá 2 % v roku 2013), nedobytné pohľadávky (nesplácané úvery predstavujú 20 % bankových úverov) a deficit rozpočtu blízko piatich percent. Musíme oživiť našu ekonomiku, uskutočniť reformy, ktoré dostanú deficit pod kontrolu a očistiť banky od zlých úverov. Je to síce náročná kombinácia, no nová vláda sa zaviazala, že to urobí.

Bude Slovinsko naozaj potrebovať finančnú pomoc z únie?
Prvá skúška bude v júni, keď Slovinsko musí refinancovať jednu miliardu eur v štátnych pokladničných poukážkach. Vzhľadom na rozruch okolo Cypru, sú dnes výnosy z nich príliš vysoké. Preto musíme upokojiť trhy jasným záväzkom k fiškálnym a hospodárskym reformám, aby bol štát schopný refinancovať v júli na prijateľnejších výnosoch. Osobne si myslím, že to možné je a tento plán nevyžaduje žiadnu finančnú pomoc.

MALTA
Tamojší finančný sektor živý krajinu a predstavuje osemnásobok výkonu ich ekonomiky. Takúto úroveň pred krízou vykazoval i Cyprus. Ekonómovia upozorňujú najmä na previazanosť maltských a cyperských bánk. Napríklad druhá najväčšia cyperská banka Laiki drží 49-percentný podiel v Lombard Bank, tretej najväčšej na Matle.

Mark Lawrence Zammit,
výkonný riaditeľ ATCS Consultancy, Malta

Ak by Európska únia podmienila finančnú pomoc Malte „cyperskými pravidlami“, čo by to znamenalo pre vašu krajinu?
Ak by sme mali prejsť tým, čím dnes prechádza Cyprus, malo by to veľmi negatívny dosah na atraktívnosť Malty. Narušilo by to finančné služby, ktoré sú dôležitou súčasťou ekonomiky krajiny, hráči zastúpení na Malte by sa mohli stiahnuť. Obyvatelia by to zas negatívne pocítili cez vyššie dane, dôsledkom čoho by boli zas nižšie investície a výdavky.

Aký by mali „cyperské pravidlá“ vplyv na bankové vklady, štátne dlhopisy, akcie...?
Ekonomiku Malty by najviac ohrozilo zdanenie vkladov, tak ako sa to udialo na Cypre. Malťania sú totiž tradične konzervatívni vo výdajoch a veľké bankové domy na Malte majú dobrú finančnú reputáciu so zdravým pomerom dlhu k HDP. Preto by jednorazové zdanenie vkladov výrazne znížilo kapitál držaný v piatich najväčších bankách na Malte a následne zvýšilo tlak na tieto banky v súvislosti s kapitálovými požiadavkami.

Bude Malta naozaj potrebovať finančnú pomoc z únie?
Verím, že máme jednu z najstabilnejších ekonomík v rámci eurozóny. S riadnym finančným systémom, vládou, konsenzom o hospodárskej stratégii, verím, že nebudeme potrebovať záchranný plán.

TALIANSKO
Najväčším problémom krajiny je dnes to, že nedokáže zostaviť vládu, ktorá by pokračovala v reformných opatreniach bývalého premiére Maria Montiho. Keďže ide o veľkú ekonomiku, v prípade čerpanie finančnej pomoci, dostala by však mäkšie podmienky než Cyprus. Navyše Taliansko už dnes vyberá v bankách daň 0,015 percenta zo správy aktív.

Alessandro Ronzoni,
bankový analytik Intesa SanPaolo, Taliansko

Ak by Európska únia podmienila finančnú pomoc Taliansku „cyperskými pravidlami“, čo by to znamenalo pre vašu krajinu?
Niečo podobné sa u nás stalo v roku 1992, keď vláda tajne zobrala z každého účtu 0,6 percenta. Reagovala tak na špekulatívne útoky voči našej bývalej mene, talianskej líre. Niektorí ľudia sa preto obávajú, že sa to zopakuje. Takéto rozhodnutie však potrebuje silnú podporu vlády, a v súčasnosti nemáme vládu žiadnu.

Aký by mali „cyperské pravidlá“ vplyv na bankové vklady, štátne dlhopisy, akcie...?
Je veľmi zložité nájsť racionálny budúci scenár. Kľúčové je to, ako sa to celé udeje, a nie to, či sa to udeje alebo nie. A úprimne, neverím, že takéto rozhodnutie vyrieši nejaký problém v takej zložitej a rozvinutej ekonomike ako je Talianska. Tiež si nemyslím, že by to tak dramaticky ovplyvnilo výdavky spotrebiteľov.

Bude Taliansko naozaj potrebovať finančnú pomoc z únie?
Nie. Nemyslím si, že Taliansko bude potrebovať finančnú záchranu. Pomoc zvonku je potrebná vtedy, keď vláda nedokáže vyriešiť ekonomické problémy. V Taliansku čelíme presne opačnej situácii. Naši ekonomickí hráči (občania, firmy, združenia...) nedokážu pomenovať silnú politickú silu, ktorá by viedla krajinu v tejto chúlostivej situácii. Taliansko potrebuje viac „politickú záchranu“, než finančnú alebo ekonomickú.

 

Kasík: Európskym akciám sa dnes radšej vyhnite

Daňový režim na Cypre bol najvýhodnejší v eurozóne, rovnako aj ponúkané úročenie depozitov. To lákalo hlavne kapitál z externých krajín mimo menovej únie, ako je Rusko alebo Veľká Británia. Išlo hlavne o priame investície, teda zakladanie spoločností alebo vklady v bankách. Hovorí Radoslav Kasík, Portfólio manažér spoločnosti Across Wealth Management.

Ako vnímate situáciu na Cypre z pohľadu investorov?
Všeobecne z pohľadu bežných investorov nebola v uplynulom čase natoľko zaujímavá. Pokiaľ sa však rozprávame o priamych investíciách, išlo hlavne o veľmi výhodný daňový systém, konkrétne o korporátne dane vo výške 10 percent a dane z úrokov 15 percent. Zároveň tamojšie banky ponúkali dlhodobo podstatne vyššie úročenie vkladov oproti ostatným európskym krajinám, a to 4 – 5 percent v ostatných rokoch, kým európsky priemer bol okolo dvoch percent. Veľa nadnárodných korporácií zakladalo kvôli daňovým optimalizáciám holdingové sídla na Cypre.

Investovali ste ako spoločnosť v danej krajine?
Z hľadiska našej trhovej investičnej činnosti sme nikdy neinvestovali do cyperských aktív. Z hľadiska obchodovaných aktív bol trh malý a rizikový práve kvôli parametrom a nereálnym podmienkam, ktoré nakoniec aj spôsobili jeho pád. Cyprus však treba vnímať v širšom kontexte v rámci investícií v Európe pri hodnotení dosahu  vývoja situácie na ne.

Spôsob vyriešenia situácie na Cypre by mohol predstavovať precedens v súvislosti s riešením prípadných ďalších problémov bánk v eurozóne. Neobávajú sa takejto situácie investori?
Samozrejme, že môže a pravdepodobne aj bude predstavovať. No skôr pôjde o nepriame a strednodobejšie dosahy, ktoré sa dnes ťažko kvantifikujú a len s problémami  budú v čase rozpoznateľné alebo pripísateľné udalostiam na Cypre. Nateraz nepozorujeme v správaní klientov alebo ich investičných preferenciách zmenu prístupu k investíciám. Európu dlhodobo neodporúčame na alokáciu investícií napriek uplynulej polročnej rely. Ekonomika je v recesii, dopyt klesá a podľa nášho názoru ani dlhová kríza nebola nateraz vyriešená. Európe sa podarilo potlačiť len jej symptómy, no zdroje problémov ostali prakticky nedotknuté.

Môže to teda nejako poškodiť aj nás?
Netreba mať žiadne obavy, alebo aspoň určite nie nejaké zásadné. Slovenský bankový sektor je zvučný, malý v porovnaní s HDP, konzervatívny a dostatočne kapitalizovaný. Rovnako naše verejné financie patria medzi lepšie v Európe, čiže nejaké priame dosahy, ako odlev kapitálu alebo radikálnejšie zvýšenie averzie investorov voči slovenským aktívam, nepredpokladám. Otázkou stále zostáva téma odchodu nejakej krajiny z eurozóny, ku ktorému sa Cyprus priblížil, alebo aspoň túto tému oživil. V tomto smere môžeme viac polemizovať, ako by sa investičný svet zachoval voči Slovensku, pokiaľ by sa téma v priebehu najbližších mesiacov stupňovala.

Odporúčate investorom zbavovať sa v tejto situácii európskych akcií?
Počas uplynulých rokov sa vyhýbame európskym aktívam. Prišli sme tak o  nejaké zisky, no podobné a istejšie dosiahli aj americké aktíva. Neodporúčame všeobecne európske akcie, i keď je možné nájsť aj na starom kontinente zaujímavé tituly, hlavne spoločnosti s vysokým podielom príjmov mimo Európy, ktoré vedia byť pod váhou tunajšej nálady podhodnotené. No vzhľadom na silnú rely európskych indexov a pretrvávajúce problémy, ako dlhová kríza a recesia, by sme sa im na súčasných úrovniach určite odporúčali vyhnúť. Súčasné úrovne môžu byť zaujímavou príležitosťou na exit z nich.

A čo štátne dlhopisy?
Tie tiež nepovažujeme za zaujímavé. Bezpečné dlhopisy v Európe dlhodobo ponúkajú záporný reálny výnos. Vyšší zaujímavejší výnos sa dá nájsť na periférnych dlhopisoch, no aj s podstatne vyšším rizikom. Majú za sebou tiež silnú rely po zavedení programu OMT Európskou centrálnou bankou, no problémy v týchto krajinách pretrvávajú, čiže už nevidíme veľký rastový potenciál. Výnimku možno predstavuje Írsko. Zaujímavé môžu byť tieto dlhopisy z hľadiska tradingu, no ten si vyžaduje väčší kapitál a skúsenosti, čím nie je vhodný pre bežného slovenského investora. Všeobecne správanie investorov je dnes náročnejšie odhadovať, najmä retailu. Možností nie je veľa, ktoré ponúkajú zaujímavý výnos a nízke riziko. Slovenské banky však ponúkajú na európske pomery tiež vyššie výnosy, alebo stále existuje možnosť obrátiť sa na profesionálov.

Ktoré ďalšie krajiny môžu nasledovať Cyprus?
Situácia na Cypre je značne individuálna – veľký bankový sektor voči ekonomike, založený hlavne na vkladoch a vysokom úročení, na ktoré museli banky niekde aj zarobiť, čím podstupovali vyššie riziko. Podobnými krajinami sú Malta alebo Luxembursko, kde však nepredpokladám obdobné problémy. Veľkosť bankového sektora vyplýva z iných finančných služieb týchto krajín, ktoré nie sú až natoľko riskantné pre samotný bankový sektor. Problémom môže byť postihnuté Španielsko, kde je bankový sektor tiež veľký. Jeho problémy sú už čiastočne riešené, no predpokladám, že nevýkonné aktíva a straty bánk stále neboli z veľkej časti alebo kompletne priznané. Navyše ekonomika je stále v kontrakcii, čiže straty bánk narastajú. Prípadný odlev kapitálu z krajiny v dôsledku cyperských udalostí môže vystupňovať problémy.

A čo Taliansko či Slovensko, o ktorých sa v poslednom čase tiež veľa hovorí?
V Taliansku bankový sektor a miera zadlženia domácich subjektov nie sú natoľko vysoké. Hovorí sa aj o Slovinsku kvôli obrovským stratám bánk na nesplácaných úveroch. Bankový sektor, našťastie, nie je  nezvyčajne veľký, no pomer nevýkonných úverov je jedným z najväčších v Európe. Ide však o malú ekonomiku, kde postačuje zásadnejšia reštrukturalizácia bánk s prípadnou pomocou eurovalu alebo Európskej centrálnej banky. Nepredpokladám riešenia podobné Cypru. Riziká všetkých spomínaných krajín sú však nateraz potláčané neštandardnými programami ECB. Situácia sa však asi bude mierne stupňovať v najbližšom období.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
28. január 2023 14:02