Lepší vrabec v hrsti ako možné vyhliadky na zlaté vajcia?

"Nepotrebné" budovy niektorých zdravotníckych zariadení, ktoré pre podozrenia z nečestných predajov vírili hladinu verejnej mienky najmä vlani v lete, sa už ani zďaleka nezdajú takým horúcim zemiakom. Nijako mimoriadne zatiaľ netrápia ani "notárov z ľudu", ktorých kvôli dozeraniu nad predajmi vyžreboval v Rádiu Twist minister zdravotníctva Rudolf Zajac.
O predaji po reštrukturalizácii nadbytočného majetku niektorých bratislavských a košických zdravotníckych zariadení rozhodlo vlani v septembri ministerstvo zdravotníctva, Lekárska fakulta UK a Slovenská zdravotnícka univerzita. Zisk mali použiť na modernizáciu a zlepšenie technického stavu existujúcich zariadení. Do komisií na predaj sa pre väčšiu transparentnosť mali začleniť aj zástupcovia občanov. Väčšina tých, ktorí sa ešte ako záujemcovia o vyžrebovanie kasali, že sa predajcom i kupcom (zväčša) lukratívnych budov v (zväčša) lukratívnom prostredí veľmi radi pozrú na prsty, nestoja podľa našich rozhovorov s nimi o publicitu. Realitný pohyb okolo viac ako desiatky objektov zdravotníckych zariadení v Bratislave a Košiciach však neustal. A v jednom prípade dokonca začal čas pracovať pre ďalšie zachovanie jednej z budov v centre starej Bratislavy pre potreby zdravotníctva.

Nikto nie je nadšený
Krátko po presťahovaní lekárov a zdravotníckeho personálu najmä zo satelitných budov Fakultnej nemocnice lekárskej fakulty na Mickiewiczovej ulici v Bratislave do Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Ružinove a do FNsP sv. Cyrila a Metoda v Petržalke či z objektov na Krásnej hôrke do FNsP na Limbovej ulici informovali riaditelia týchto zariadení na tlačovej besede, že špecialisti sú v nových priestoroch veľmi spokojní. Niektorí z nich to však nepotvrdili.
Primár Geriatrickej kliniky, ktorá sa zo špecializovaného zariadenia na Krásnej hôrke presťahovala do nemocnice na Kramároch, MUDr. Miloš Haršányi:
"Na starom mieste to bolo podstatne lepšie. Tu máme menej pacientskych miest i prevádzkových miestností, hoci rajón je stále rovnaký. Chýbajú aj miestnosti na výučbu a hoci verím, že sa to hádam časom utrasie, nadšení nie sme." A ako tieto zmeny vnímajú pacienti? "Tým to neprekáža," hovorí MUDr. Haršányi. "Vyššiu záťaž personálu nevnímajú."
Klinika, ktorá mala pôvodne 60, má teraz iba 45 postelí a podľa MUDr. Haršányiho to znamená snahu vedenia nemocnice znížiť aj počet personálu. Riaditeľ FNsP MUDr. Daniel Žitňan prepustenie nadbytočných zamestnancov zatiaľ nepokladá za nevyhnutné, ale pripúšťa ich. O tom, či a kto to bude, však na klinike rozhodnú sami. Riaditeľ chápe aj problémy po presťahovaní, no o ich nevyhnutnosti nemusel uvažovať: "Len opravy nás každý mesiac stáli dvestopäťdesiattisíc, v dezolátnom stave bolo napríklad kúrenie. Teraz, keď sa do Podunajských Biskupíc odsťahovalo aj 30 postelí liečebne pre dlhodobo chorých, sú budovy uzavreté a prevádzka je umŕtvená." Pozemky však nemocnica prevzala nevyrovnané a teraz čaká na list vlastníctva.

Štát lukratívne budovy nechce
Azda najväčší rozruch a podozrievanie, že o predaji budov rezort rozhodol preto, aby na nich vybraní vlastníci dobre zarobili, vzbudilo toto rozhodnutie v prípade satelitov Fakultnej nemocnice pri Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (FN LFUK) v Bratislave. Až na rozostavaný komplex na Rázsochách sú v atraktívnych lokalitách Starého Mesta.
Kto bude ich novým majiteľom? "Predať budovu nie je také jednoduché," hovorí námestník riaditeľa FN LF UK pre úsek správy a realizáciu predaja nehnuteľného majetku Pavol Klvač. Podľa zákona o správe majetku štátu je našou povinnosťou najprv ponúknuť vybrané budovy najmenej trom rezortným rozpočtovým štátnym organizáciám. S výnimkou bývalého sídla Kliniky hematológie a transfúziológie na Partizánskej ulici, ktorá ešte nie je ocenená, sme to urobili v prípade všetkých ostatných."
Takto ponúkli NsP na Bezručovej 3, budovy na Hlbokej a Zochovej ulici Fakultnej nemocnici s poliklinikou akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Odmietla. Budovu na Hlbokej odmietol aj Slovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb a FNsP v Petržalke.
Ponuka kúpiť rozostavaný komplex na Rázsochách, ktorý sa priam historickosťou, no aj veľmi zvláštnym postojom štátu k spoločnému majetku dosť podobá prípadu časovo i morálne poriadne zostarnutej "novostavby" Slovenského národného divadla, je práve u ministrov financií, vnútra a kultúry. "Odpovede zatiaľ neprišli," hovorí Pavol Klvač. "Ak sa však vyjadria negatívne (mimochodom, bol by zrejme poriadny šok, keby sa vyjadrili inak, pozn. red.), začneme ponukové konanie."

Komplikované ako trojnásobný sobáš
Ak ponuky nemocnice odmietnu vyhliadnutí kupci, musí nemocnica zverejniť ponuky v dennej tlači a čakať na záujemcov. Na Mickiewiczovej dúfajú najmä v záujem investorov so zahraničnou spoluúčasťou. Peňazí totiž potrebujú veľa. A potrebujú ich rýchlo. Hoci, tak skoro, ako by potrebovali a chceli, sa ich aj tak nedočkajú. Napriek tomu, že napríklad v prípade Bezručovej je už známy víťaz ponukového konania a pripravená je aj kúpno-predajná zmluva. Prv, ako ju obe strany podpíšu, musí totiž s predajom súhlasiť ministerstvo kultúry.
"Podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu má na kúpu budov v evidencii pamiatok prednostné právo štát a NsP Bezručova, ale aj budova na Hlbokej sú kultúrne pamiatky," upozorňuje Pavol Klvač. "Keby ich štát chcel, musel by zaplatiť cenu určenú v znaleckom posudku. A hoci štát nemá peniaze a budovy nechce, musíme požiadať o súhlas ministerstvo kultúry, ktoré ich zase podľa zákona o ochrane pamiatok musí prednostne ponúknuť svojim kultúrnym zariadeniam."
A tak, pretože budova bývalej nemocnice na Bezručovej ulici je kultúrna pamiatka, zaviazla žiadosť o predaj kdesi na sekcii kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry.
"Veľmi sa však nepohneme, ani keď sa nám od pamiatkarov vráti súhlasná odpoveď," upozorňuje Klvač. "Potrebujeme ešte súhlas ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva. Až keď aj tam povedia ,áno´, môže sa víťazná suma previesť na náš účet."
Víťaznú sumu ani víťaza však Pavol Klvač, odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo, prezradiť nechcel. Uviedol len, že ponuková cena stanovená nemocnicou bola 190 miliónov korún a víťaz, ktorým je slovenská firma, dáva viac. Viac, ako bola znalecká cena, ponúkol aj víťazný kupec z Považskej Bystrice za budovu na Zochovej, no je pozoruhodné, že sa viac neozval a na adrese, kde sa ho nemocnica usiluje zastihnúť, údajne nesídli. Predaj zdravotníckych zariadení teda nevylučuje tajomné dohry, ktovie, či nie aj s kriminálnou zápletkou.

Lepšia ako predaj môže byť rekonštrukcia
"Hoci poliklinika na Cukrovej ulici v Bratislave je z väčšej časti vyprataná a už máme pripravenú aj potrebnú dokumentáciu, nie sme definitívne rozhodnutí, že zariadenie predáme," prekvapil nás riaditeľ Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb (NÚTaRCH) v Podunajských Biskupiciach Richard Demovič. Do bratislavských nemocníc a polikliník delimitoval NÚTaRCH z Cukrovej aj ambulancie, no jeho vedenie sa zatiaľ prikláňa skôr k rozhodnutiu budovu, známu v hlavnom meste ako centrálne štítkovacie stredisko, zrekonštruovať. Ak zvíťazí táto konštruktívna myšlienka, NÚTaRCH by tam vybudoval nadštandardné poliklinické zariadenie pre centrum Bratislavy. "Je pravdepodobné, že pri konečnom rozhodovaní sa radšej ako k predaju prikloníme k rekonštrukcii," uvažuje Richard Demovič a dodáva, že k úvahe obohatiť centrum hlavného mesta o moderné zdravotnícke zariadenie viedlo presvedčenie, že by pre jeho obyvateľov bolo veľmi užitočné. A pretože v centre je navyše veľa sídel zahraničných zastupiteľstiev, ktoré by zrejme mali veľký záujem o jeho využívanie, mohlo by byť pre zdravotnícky rezort aj veľmi lukratívne.
Riaditeľ NÚTaRCH v Podunajských Biskupiciach však urobil všetko pre to, aby ústav mohol rýchlo postupovať aj v prípade opačného, pre obyvateľov hlavného mesta možno menej sympatického rozhodnutia, teda polikliniku na Cukrovej predať. "Pokročili sme aj pre prípad, že by sme sa predsa len rozhodli pre predaj. Zariadenie je právne pripravené aj pre takýto prípad," hovorí Richard Demovič. "Okrem listov vlastníctva je pripravený štandardný aj komerčný odhad a v prípade predaja sme pripravení hneď sa spojiť aj so zástupcom občanov, ktorého nám na tieto účely vyžreboval minister Zajac v Rádiu Twist."

Rázsochy pre štát zomreli
Keď sme pred vyše dvoma rokmi priniesli podrobnú informáciu nielen o peripetiách rozostavaného komplexu nemocničných a školských budov FN LFUK na Rázsochách v Lamači, ale aj historického komplexu budov na Mickiewiczovej ulici, zdalo sa, že sa otriasa tiež existencia samotnej FN. Jedným z argumentov, ktorým vtedajšie vedenie ministerstva zdravotníctva obhajovalo snahu zbaviť sa Rázsoch okrem poukazovania na vysokú sumu, ktorú by pohltila dostavba, bol ten, že je tam zlý prístup. Lenže o komplexe sa už vtedy uvažovalo ako budúcom možnom "vedecko-technologickom parku s obytnými súbormi, oddychovo-rekreačným areálom s hotelovými, reštauračnými, kultúrnymi, obchodnými aj a športovými zariadeniami a kongresovým centrom". To evokovalo istotu, že raz bude na Rázsochy aj priaznivo vyriešený prístup. Fakt, že v súčasnosti sa neďaleko rozostavaného komplexu stavia ďalšie Tesco, ktoré si na dobrom prístupe zákazníkov do svojich priestorov nepochybne dá veľmi záležať, náš predpoklad potvrdil. Napriek tomu sa vláda rozhodla Rázsochy predať.

Pre zdravotníctvo naozaj neperspektívne?
Podľa námestníka riaditeľa FN LFUK Pavla Klvača sa do roku 1989 do výstavby vložilo približne pol druha miliardy. K tomu treba prirátať aj investície do rôznych vodovodných, kanalizačných prípojok, plynových rozvodov, telekomunikačných sietí, ktoré sa vybudovali a odovzdali príslušným správcom, teda telekomunikáciám, plynárom. V kotolni sú namontované kotly, ktoré nikdy neslúžili svojmu účelu, no pretože sú skorodované a nepoužiteľné, už ich možno len demontovať a vyhodiť.
"Potom sa do stavby prideľovali investície v rozsahu niekoľkých desiatok miliónov korún, ale to prakticky nestačilo ani na zakonzervovanie," povedal. "Je to rozostavaná stavba, ktorá chátra, lebo v všetka stavebná činnosť sa tam skončila v roku 1993 a vláda rozhodla, že iný spôsob riešenia jej budúcnosti ako predaj neexistuje."
Pavol Klvač dodal, že dokončenie komplexu na Rázsochách podľa pôvodného zámeru by si vyžadovalo asi 3 miliardy korún, ktoré štát na tieto účely nemá. Podľa neho môžu hodnoty vrátane ľudskej práce, ktoré sú do komplexu vložené, zachrániť len investície toho, kto bude Rázsochy ochotný kúpiť.

Sťahovanie v marci, peniaze v nedohľadne
Aký je osud budov, ktoré sa majú predať v Košiciach? Fakultná nemocnica s poliklinikou na Triede SNP v Košiciach pokročila tak ďaleko, že už zverejnili inzerát o predaji v dennej tlači. Riaditeľka Detskej fakultnej nemocnice na Moyzesovej ulici Iveta Marinová bude mať viac ako s predajom starosti so sťahovaním nemocnice. Do pridelených priestorov sa má ich zariadenie presťahovať k 1. marcu. Zatiaľ sa však rekonštruujú a dva z nich ešte stále nie sú uvoľnené. Súčasné priestory, rovnako ako priestory Vysoko špecializovaného ústavu geriatrického sv. Lukáša, má predávať Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach. "Zatiaľ pre nich pripravujeme zmluvu o bezodplatnom prevode nehnuteľností, ktorú musí potvrdiť ministerstvo zdravotníctva," hovorí Iveta Marinová. "A to by sa do 1. marca mohlo podariť."
Prevod priestorov nemocnice L. Pasteura v Košiciach tiež na tamojší Východoslovenský onkologický ústav (VOÚ) by mal byť pod papierovou strechou už do konca januára. Riaditeľ VOÚ Alexander Berč tvrdí, že v štádiu vybavovania prevodu sú aj nedokončené objekty v areáli Vysoko špecializovaného ústavu geriatrického sv. Lukáša. "Všetky ostatné kroky okolo predaja začneme robiť až potom," zdôraznil. Robiť si predstavy o možných kupcoch je podľa neho zatiaľ tiež predčasné. Legislatíva jasne určuje, že budovy treba najskôr ponúknuť zdravotníckym zariadeniam. "Ani vyžrebovaných zástupcov občanov nemá význam pozývať skôr, ako príde zápis z katastra, že majetok štátu je prevedený do nášho vlastníctva. A ten proces zrejme potrvá niekoľko mesiacov," uzavrel Alexander Berč a dodal, že táto predstava ho nenadchýna, pretože to znamená zvýšené náklady na vykurovanie, strážnu službu a ďalšie výdavky, no ak nechcú obísť zákon, nemôžu nič urýchliť, hoci by peniaze za predaj budov potrebovali čo najskôr.

Predávať by mali aj iní
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac je naklonený myšlienke transformovať aj iné zdravotnícke zariadenia. Umožní to podľa neho novela zákona o majetku obcí a VÚC. "Ňou sa pre ne uvoľnili aj zdravotnícke zariadenia, takže obce s nimi môžu robiť, čo chcú. Môžu ich zaťažovať úvermi, prenajímať, predávať. A ja im to dokonca odporúčam," zdôraznil na jednej tlačovej besede minister. "Ak majú dlhy, ktoré nemajú z čoho zaplatiť, nech predávajú svoje zariadenia. Jediná podmienka - nesmú porušiť minimálnu sieť."
Rezort chce transformovať aj nemocnice tretieho a vyššieho typu a chce tiež zvýšiť zainteresovanosť VÚC na ich existencii. Ak sú to zároveň výučbové zariadenia, usiluje sa aj o vyššiu účasť škôl. "Inými slovami," povedal Rudolf Zajac, "chceme, aby sa stali spoluvlastníkmi."
Ak je totiž vlastníkom alebo spoluvlastníkom v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti štát, začnú sa podľa ministra veľmi rýchlo správať ako štátny podnik: neekonomicky, neefektívne. Ako príklad uvádza hospodárenie verejnoprávnych médií, poisťovní alebo "verejnoprávnych čohokoľvek". Za zainteresovanejších záujemcov pritom označil mestá, lebo primátor je podľa neho "voliteľný" za fungovanie svojej nemocnice. Postup NÚTaRCH v Podunajských Biskupiciach, ktorý namiesto predaja budovy, kde bolo jeho poliklinické oddelenie, uvažuje o jej rekonštrukcii na neštandardné zdravotnícke zariadenie, možno vnímať ako múdry. Azda by stálo za to, keby sa ešte skôr, ako rozsobášu so svojimi budovami povedia definitívne áno, zamysleli nad týmto nápadom aj ostatní predajcovia. Zisk z predaja je totiž jednorazový. Múdre využitie sa môže stať sliepkou, ktorá raz bude niesť zlaté vajcia.