Lovec firiem či investičný žralok. Tak prezývajú dnes 77-ročného amerického korporátneho investora Carla Icahna. Jeho majetok presahuje 11 miliárd eur a v rebríčku miliardárov časopisu Forbes mu patrí 50. miesto. Investuje do energetiky, technológií, zdravotníctva či maloobchodu, automobilového priemyslu a železníc. Jeho hedžový fond Icahn Enterprises patril v roku 2011 k jedným z najvýkonnejších.
Dnes stačí, aby sa jeho meno spojilo s nejakou firmou a jej akcie letia hore. Napríklad Blackberry takto pomohol až k siedmim percentám.
Nie veľmi obľúbený
„Moja investičná filozofia je vo všeobecnosti, až na výnimky, kúpiť niečo, čo nikto nechce,“ tvrdí o sebe Icahn. Rodený Newyorčan doslova ide po firmách, ktorých akcie sa mu zdajú podhodnotené. Ak takúto nájde, agresívnym nákupom získa významné postavenie v spoločnosti, a potom iniciuje voľbu nového vedenia firmy, aby mohol lepšie kontrolovať svoju investíciu, alebo rozdelenie jej majetku s cieľom dosiahnuť väčšiu hodnotu pre akcionárov. Prípadne využije spätné odkúpenie akcií. Tieto jeho stratégie však nie sú medzi firmami, na ktoré sa zameral, veľmi obľúbené. Jeho rukami prešli firmy ako Texaco, Phillips Petroleum, Western Union, Viacom, Blockbuster, Time Warner, Motorola či Herbalife.
Motorolu napríklad zažaloval, len aby mohol predať jej mobilnú divíziu. V Yahoo sa zas snažil odvolať generálneho riaditeľa a následne predať firmu Microsoftu.
Naopak, plusové body, čo sa týka verejnej mienky, získava kritizovaním vysokých odmien manažmentov amerických firiem. Domnieva sa, že mnohí sú štedro preplácaní bez toho, aby to nejako súviselo s výkonom akcií danej spoločnosti. Priemerný CEO tam totiž zarába až 400-krát viac než priemerný pracovník, a to i vtedy, keď akcie firmy klesajú. „CEOs sú platení za to, že robia mizernú prácu. Pokiaľ by ten systém nebol taký spackaný, ľudia ako ja by na ňom nezarábali toľko peňazí,“ vyhlásil Icahn.
Prvé víťazstvo a prehra
Prvou firmou, na ktorej si svoju investičnú stratégiu úspešne otestoval, bol výrobca ohrievacích zariadení Tappan Company. Krátko po tom, čo v roku 1979 získal miesto v jej predstavenstve, inicioval predaj spoločnosti. Úspešná transakcia mu zdvojnásobila jeho prvotnú investíciu.
Naopak, prvý veľký neúspech zažil s leteckou spoločnosťou TWA, ktorú získal v roku 1985. Rozšírením o niekoľko malých lokálnych prepravcov chcel generovať vyššie zisky. Osobne sa mu to aj podarilo, svoju 469-miliónovú investíciu získal späť, no firmu to položilo. Bola nútená predať všetky ziskové časti konkurencii, až z nej Icahn v roku 1992 vycúval.
Začiatky na Wall Street
Na finančníka sa pritom Carl Icahn vypracoval svojpomocne. Narodil sa do nie veľmi zámožnej židovskej rodiny. Pôvodne študoval filozofiu a získal bakalársky titul na Pricetone, no jeho matka chcela mať z neho doktora. Študovať ju síce začal, no vyvliekol sa z nej odchodom do armády.
Kariéru na Wall Street odštartoval v roku 1961 vo firme Dreyfus & Company, a o sedem rokov neskôr založil vlastnú firmu Icahn and co. V oboch sa venoval hlavne arbitráži a tradingu opcií a darilo sa mu.
Na vyhľadávanie podhodnotených firiem a investovanie do nich sa dal až v roku 1978. Veľmi mu v tom čase pomohol rozmach nákupu na dlh.
Filantrop
Napriek tomu, že mnohým firmám a ľuďom jeho stratégie a spôsoby preberania firiem priniesli problémy, miliardár Icahn sa venuje aj charite. Podporuje najmä vzdelávanie detí zo slabších rodín. V newyorskom Bronxe investoval do šiestich jeho škôl 40 miliónov dolárov, aby mohli prijať viac detí. Na Princetone, kde študoval filozofiu, zas založil centrum genetického výskumu. Zaujímavosťou je, že podobne ako ďalší americký miliardár Donald Trump, i Icahn mal za manželku Češku, bývalú baletku Libu Trejbalovú. Ich spoločný syn sa postupne dostáva do otcovho biznisu, ktorý mu prenechal spravovanie troch miliárd dolárov.