Keď chce zahraničná spoločnosť získať kapitál na expanziu či na financovanie projektov, ide si po ne na burzu. Tak napríklad Facebook pustil do obehu 421 miliónov akcií, čím získal 16 miliárd dolárov. Najviac v histórii IPO technologických firiem.
V našich pomeroch si takto môžu dovoliť získavať kapitál hlavne veľké firmy. Najaktívnejšie na burze sú napríklad Tatry mountain resorts, ktorá podniká v developerstve či hoteliery z Best Hotel Properties.
Čo však má robiť malá či začínajúca firma alebo tá, ktorá na burzu ísť nemôže? Možností je viac. Od bánk, lízingových spoločností, mezanínového a rizikového kapitálu až po private equity.
Dôležité je riziko
Závisí to od toho, na čo firma peniaze potrebuje a do akého rizika je ochotná ísť. Ten, kto sa do nej rozhodne investovať, tiež skúma riziká – oblasť podnikania, konkurenčnú pozíciu, stabilitu, ziskovosť, potom predmet financovania, dostupné zabezpečenie a cenu. „Od predmetu financovania, ale aj od fázy vyspelosti spoločnosti, či ide o start-up alebo etablovanú spoločnosť, sa odvíja rizikový profil financovania a s tým aj cena financovania – úroková sadzba. Dostupnosť vhodného zabezpečenia môže znížiť vnímané riziko pre veriteľa, a tým aj požadovanú úrokovú sadzbu,“ vysvetľuje Stanislav Šumský, riaditeľ oddelenia Corporate Finance spoločnosti KPMG.
Banka je istota
Najbežnejším spôsobom financovanie sú banky. Pre podnikateľov majú viacero produktov – úvery, pôžičky, povolené prečerpania na podnikateľských účtoch a kreditných kartách či faktoring, čo je odpredaj pohľadávok tretej strane. Kým podnikateľské účty a karty sú povinnosťou, úvery či faktoring, závisia od finančných možností a potrieb samotných firiem. Podmienky čerpania a použitia sú tiež nastavené pre každého špecificky podľa solventnosti, oblasti podnikania alebo histórie podnikateľa.
Napríklad v spoločnosti, ktorá predáva do zahraničia a dodáva nejaké veľké celky, ktorých vytvorenie trvá dlhý čas, sa napríklad oplatí špeciálny exportný úver ideálne spojený s poistením. „Ten bude prefinancúvať priebežné plnenie zákazky, aj keď odberateľ chce zaplatiť až finálne dielo. Naopak, ak firma dodáva napríklad maloobchodným reťazcom vo veľkých objemoch tovaru, ktoré je však reťazec ochotný zaplatiť až za dlhý čas, môže využiť faktoring. Ten banka určite poskytne, ak bude mať istotu, že reťazec nebude dodávky namietať a že u neho možno očakávať dobrú platobnú morálku,“ hovorí Jiří Šimek, vedúci pražského znaleckého ústavu spoločnosti Mazars.
Aj keď je banka pri zabezpečení financovania biznisu istotou, rovnako isto vie účet aj zrušiť. Presvedčila sa o tom napríklad aj rodinná firma Galan, ktorej banka zmenila finančnú stratégiu. „Zrušila nám kontokorentný úver. Peniaze sme mali uložené v zásobách a nevedeli sme ho splatiť," povedal v rozhovore pre HN Peter Galan, generálny riaditeľ spoločnosti Nábytok Galan. Východiskom zo vzniknutej situácie bola reštrukturalizácia spoločnosti.
|
Príklad
|
|
|
Firma podnikajúca v oblasti služieb s ročným obratom do 1 milióna eur chce expandovať. Zamestnáva 20 ľudí, sídli v Bratislave a doteraz pôsobila len na Slovensku. Aký spôsob financovania by mala zvoliť |
|
| Stanislav Šumský, riaditeľ oddelenia Corporate Finance, KPMG |
Predpokladajme, že spoločnosť má menej ako dvojročnú históriu. Ako poskytovateľ služieb nemá dostupné zabezpečenie okrem pohľadávok, pritom má však unikátne know-how v oblasti služieb pre klientov, ktorými sú veľké renomované spoločnosti. Dosahuje viac ako dvojciferný ročný rast s potenciálom zaujímavej ziskovosti a má kvalitný manažment. Ako prvá, lacnejšia alternatíva prichádza do úvahy napríklad kontokorent zabezpečený pohľadávkami alebo faktoring pohľadávok s kreditným rizikom preneseným na renomovaných klientov spoločnosti. V prípade potenciálu rýchleho rastu a rozvoja spoločnosti by bolo zaujímavé preveriť záujem niektorého z fondov rizikového kapitálu (venture capital), ktorý by mohol podporiť rast spoločnosti posilnením jej kapitálu aj za cenu čiastočnej straty akcionárskeho podielu na spoločnosti. Alternatívou by mohla byť aj kombinácia kapitálového vstupu a podriadeného dlhu (mezzanine financovania). |
Zariadenia na lízing, sídlo na hypotéku
Od zháňania vysokého vstupného kapitálu zas firmu pomôže odbremeniť lízing. Špecializované spoločnosti, ale aj banky, za vás zaplatia napríklad stroje, zariadenia či vozový park a vy im za ne platíte len prenájom. Toto financovanie je vhodné vtedy, keď viete, že si tieto zariadenia dokážu na seba zarobiť. Vaše vlastné financie vám zas zostanú na financovanie prevádzky.
Vaše sídlo si zas môžete financovať cez hypotékou. Ak máte vlastné, navyše bez ťarchy, otvára vám to cestu ďalšiemu spôsobu financovanie biznisu – k bezúčelovej hypotéke. Nehnuteľnosť však budete musieť založiť.
| Možnosti financovania vášho biznisu | |
| Úver | |
|
Najbežnejší a najrozšírenejší spôsob financovania malého a stredného podnikania. Poskytujú ho banky formou špeciálnych produktov pre podnikateľov alebo ako bezúčelový úver zabezpečený nehnuteľnosťou. „Klienti prejavujú záujem aj o investičné úvery, ktoré v prevažnej miere využívajú na nadobudnutie a rekonštrukciu nehnuteľnosti určenej na podnikanie, investície do dlhodobého hmotného a nehmotného úveru, splatenie svojich existujúcich úverov jedným úverom,“ vymenúva Alena Walterová, hovorkyňa VÚB. Od septembra 2012 môže podnikateľ pri ich účelovom investičnom úvere použiť až 20 percent z výšky poskytnutých financií aj bez dokladovania účelu. Banky tiež od konca minulého roka poskytujú pri podnikateľských úveroch možnosť odkladu splátok. Výhodné je to pre tých, čo vedia, že budú mať mimo sezóny výpadok príjmu. S bankou si však musia dohodnúť individuálne podmienky. Kontokorentný úver |
|
| Lízing | |
| Jeho princíp spočíva v tom, že na podnikanie používate zariadenia či vozový park, ktoré vám reálne nepatria. Spoločnostiam, ktoré lízing poskytujú – špecializovaným firmám či bankám, platíte za tieto veci prenájom. Získanie zariadení tak nie je pre vás natoľko finančne náročné, keďže na seba samy zarábajú. Vaše vlastné zdroje tak môžete sústrediť na prevádzku firmy. Na kúpu zariadení môžete využiť buď operatívny alebo finančný lízing. Pri prvom sa prenajme zariadenie na kratšie obdobie než je jeho životnosť a po uplynutí tejto lehoty sa zariadenie nestáva vaším majetkom. Lízingová spoločnosť však preberá na seba všetky záväzky a v prípade poškodenia zariadenia vám zabezpečí nové. Pri druhom, finančnom lízingu, sa zariadenie prenajíma na podstatnú časť jeho životnosti. Okrem platieb za jeho prenájom hradíte aj náklady súvisiace s jeho používaním. Po uplynutí lízingovej zmluvy sa zariadenie stáva vaším majetkom. |
|
| Faktoring | |
| Ide o krátkodobý spôsob financovania biznisu, ktorý rieši problém druhotnej platobnej neschopnosti alebo ak potrebujete rýchlu hotovosť na chod firmy. Používa sa v tuzemskom obchodnom styku, ale aj pri exporte či importe. Podnikateľ pri faktoringu v prípade potreby predá pohľadávku, vzniknutú predajom tovaru či služieb faktoringovej spoločnosti. Vyplatí sa firmám, ktoré potrebujú rýchle riešenia a nemôžu čakať na uplynutie lehoty splatnosti pohľadávky. Namiesto čakania na splatenie od svojho priameho dlžníka tak majú peniaze okamžite k dispozícií (niekedy aj v priebehu pár hodín). Za túto službu si faktoringové spoločnosti účtujú províziu zvyčajne 10 až 20 percent pohľadávky. Preberajú však na seba aj riziko nevyplatenia pohľadávky. Ak ju dlžník nesplatí, začnú ju vymáhať. Predaj pohľadávky tretej strane môžete, ale aj nemusíte, dlžníkovi oznámiť. Forfaiting Aj tu sa financie získavajú prostredníctvom odkúpenia pohľadávok z predaja tovaru a služieb. Sústredí sa však viac na vývozcov tovaru a na rozdiel od faktoringu ide o strednodobé či dlhodobé pohľadávky. Tieto pohľadávky sú zaistené zmenkami či bankovou zárukou. |
|
| Rizikový kapitál | |
| Hovorí sa mu tak preto, že je ochotný na seba brať väčšie riziko – také podnikateľské riziko, ako na seba berú samotní vlastníci firiem. Poskytujú ho profesionálne spoločnosti, ktoré na rozdiel od štandardných foriem financovaných od bánk, kreditných či lízingových spoločností, nepožadujú zástavy a záruky. „Firma musí predovšetkým ukázať potenciál rýchleho rastu a ľudia za ňou by nás mali presvedčiť, že budú schopní takýto rast dosiahnuť. Cieľom venture kapitálových investorov je dosiahnuť výnos na úrovni desiatok či stoviek percent ročne – a tomu musí zodpovedať zámer alebo biznis plán firmy,“ hovorí Ondrej Bartoš, partner pražskej spoločnosti Credo Ventures. Ročne sa im ohlási asi 350 firiem či tímov s projektmi, no 99 percent z nich odmietnu. Úspešní však môžu od nich získať investíciu od 250-tisíc do dvoch miliónov eur. „Vstupom do firmy získava venture kapitálový fond podiel na firme, teda tiež podiel na jej budúcej hodnote, ktorá by sa mala počas niekoľkých rokov zásadne zvýšiť,“ dodáva Bartoš. |
|
| Biznis anjel kapitál | |
|
Je alternatívou k rizikovému kapitálu určený prevažne pre začínajúcich podnikateľov. Poskytujú ho privátni investori (manažéri, podnikatelia), ktorí sa väčšinou združujú do sietí, kde môže podnikateľ hľadať pomoc. Za podiel vo firme poskytujú svoje know-how a skúsenosti z biznisu. „Biznis anjeli investujú rádovo v desiatkach tisíc eur. Na investície vyššie ako 100-tisíc eur sú vhodné iné typy investorov,“ vysvetľuje Ján Solík, prezident Združenia mladých podnikateľov Slovenska. Peniaze majú slúžiť na rozvoj a rýchlejší rast firmy, nie na platy a pohodlie zakladateľov. Záujem a takúto formu financovania biznisu je značný. Každý týždeň sa im ozve niekoľko záujemcov. Problém však je, že podnikatelia často hľadajú investora v zlom čase či na nesprávny typ projektu. „Pre lokálny biznis, bez potenciálu na expanziu, investora nájdu podnikatelia ťažko. Rovnaká situácia nastáva, ak má podnikateľ iba ideový zámer, no pre jeho realizáciu nič neurobil a prvým krokom je, že sa obzerá po investorovi,“ hovorí Solík a dodáva: „Zároveň je dôležité, aby podnikanie, do ktorého má vstúpiť investor, nebola ,one man show´.“ Podnikateľský nápad roka |
|
| Mezanínový kapitál | |
| Používa sa tam, kde podniky dokážu vyvinúť dobrý cash-flow, no majú nízku hodnotu vlastného imania, a tak nedokážu pritiahnuť na financovanie konzervatívnych investorov, ako sú banky. Mezanínový kapitál sa preto môže použiť ako zárodočný kapitál, ktorý má za úlohu pritiahnuť práve banky. Poskytujú ho špecializované spoločnosti, ktoré sa tak stanú dočasne spolumajiteľmi firmy. V prípade, že by firma skrachovala, prevezmú nad ňou kontrolu. Navyše za svoj finančný vstup do firmy majú právo na pravidelný úrok z poskytnutého vkladu. | |
| Private equity |
|
| Tak ako rizikový kapitál, ide aj pri tomto financovaní podnikania o peniaze súkromných investorov. Rozdiel je v tom, že private equity vstupuje do firmy napríklad pri jej reštrukturalizácií, nahrádza niektorého z majiteľov, pri zvýšení kapitálu v prípade rozširovania spoločnosti či akvizícii inej firmy. Private equity na rozdiel od venture kapitálu poskytuje len financie, a nie je potrebná jeho manažérska asistencia. Často vstupuje do spoločností, keď sú v hospodárskych problémoch a od investície očakáva primerané zhodnotenia. Firmu teda postaví opäť na nohy a svoj podiel následne so ziskom odpredá. | |