Aj vy máte v rodine niekoho, kto odišiel za prácou do iného štátu EÚ a dlhodobo je preč? Alebo sa oženil, vydal či odsťahoval na iný koniec únie? Alebo niekto po dlhom čase stratil vonku prácu a chce na Slovensku nezamestnaneckú podporu? V praxi existuje množstvo takýchto situácií. V ktorom  štáte však potom máte nárok na sociálne dávky, rodičovské príspevky či inú pomoc?

Zjednotený výklad
Všetko závisí od toho, kde máte vlastne dočasný, trvalý alebo obvyklý pobyt. Ide o kritériá, ktoré na pohľad nevyzerajú zložito, ale štát od štátu sa líšia. A od ich zjednotenia v rámci EÚ závisia osudy mnohých ľudí a ich rodín. Aj preto sa Brusel rozhodol urobiť v nich väčší poriadok. Spresnil najmä usmernenie, ktoré vedie k jednotnému výkladu takzvaného obvyklého bydliska občana Európskej únie.
Výsledkom je, že v minulých dňoch sa dostala na trh príručka poskytujúca jasnejší pohľad na celý tento problém. Je to nevyhnutné preto, aby sa dal lepšie určiť členský štát zodpovedný za poskytovanie sociálnych dávok ľuďom, ktorí sa sťahujú inam alebo žijú v inej, než rodnej krajine.

Dve hlavné kritériá
Podľa Bruselu je v kritériách rozhodujúci v prvom rade dôvod pobytu v tej-ktorej krajine a potom – rodinné pomery ľudí. To sú dve hlavné okolnosti, ktorými sa majú jednotlivé štáty riadiť, keď chcú určiť tzv. obvyklé bydlisko občana z inej úniovej krajiny.
„Podľa právnych predpisov EÚ môže byť len jedno miesto obvyklého pobytu, a teda len jeden členský štát, ktorý je zodpovedný za vyplácanie dávok sociálneho zabezpečenia založených na pobyte,“ vysvetlila Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej Komisie v SR.

Podľa spresneného výkladu Bruselu majú napríklad zamestnanci a SZČO nárok na sociálne zabezpečenie v tom štáte, kde pracujú. Osoby nevykonávajúce zárobkovú činnosť, ako dôchodcovia či študenti, majú takýto nárok zase v krajine, kde majú obvyklé bydlisko. Pri jeho určovaní majú úrady toho-ktorého štátu podľa odporúčaní bruselských úradníkov prihliadať na to, aká je rodinná situácia skúmanej osoby, ako dlho sa niekde zdržiava, či z čoho žije.

Od čoho teda závisí, ako sa stanoví miesto „obvyklého pobytu“?

Určujúce sú tieto kritériá:

-- rodinný stav a rodinné väzby
-- dĺžka a kontinuita prítomnosti v príslušnom členskom štáte
-- situácia z hľadiska zamestnania (predovšetkým miesto, na ktorom sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosť tejto činnosti a dĺžka trvania pracovnej zmluvy)
-- vykonávanie nezárobkovej činnosti
-- v prípade študentov zdroj ich príjmu
-- nakoľko trvalá je bytová situácia danej osoby
-- členský štát, v ktorom táto osoba platí dane
-- dôvody na presťahovanie

Podľa Ludvikovej je spomínaná príručka prínosom tak pre občanov Slovenska, ako aj pre úrady. Pre občanov najmä vtedy, ak dlhodobo žijú inde v EÚ, prípadne bývajú v prihraničných oblastiach, ale pracujú v susednom štáte. Pre úrady vtedy, ak majú rozhodovať o poskytnutí sociálnych dávok.