Slovák zbiera vzácne chrobáky. Stoja toľko, čo nová vila

Zberateľstvu vzácneho hmyzu prepadli aj známe rody Rothschildovcov či Rockefellerovcov. Jedným z našich „zberateľov“ je i Michalovčan Rudolf Gabzdil. Entomológii sa venuje takmer 40 rokov a doma má viac ako 25-tisíc chrobákov.

Pralesy, savany i púšte
„Medzi moje prvé chrobáky patril roháč obyčajný, ktorý je najväčším európskym chrobákom, neskôr aj fúzač veľký, zlatohlávky a bystrušky. Zbierku som rozširoval v školských rokoch výletmi do prírody,“ spomína na zberateľské začiatky Rudolf Gabzdil. Od roku 1987 je riadnym členom Československej spoločnosti etnomologickej pri akadémii vied v Prahe. Ako organizátor etnomologických expedícií precestoval s jemu podobnými zanietencami dažďové pralesy Amazónie, džungle juhovýchodnej Ázie, savany a púšte Afriky, Blízky a Stredný východ. Napísal desiatky cestopisných reportáží, odborných i environmentálnych článkov, ako i cestopisnú knihu V krajine Sandokana z cesty po Malajzii.

Bez špecializácie sa to nedá
Ako Rudolf Gabzdil tvrdí, zberateľ hmyzu sa musí naučiť špecializovať. Na svete existuje viac ako pol milióna druhov hmyzu, na Slovensku ich je okolo sedemtisíc. „Nie je možné nazbierať celosvetovú faunu hmyzu, preto si vyberám.
Dovoz exotických exemplárov na Slovensko chráni Dohoda OSN o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi, tzv. washingtonský dohovor. Atraktívnymi skupinami pre zberateľov sú skupiny roháčovité, bystruškovité, fúzačovité. Každá skupina má špeciálny vývoj, každého zberateľa upúta niečo iné.“ Možno teda dať chrobáka do fľaše a previezť ho cez hranicu? Podľa Rudolfa Gabzdila ide o veľmi zložitý problém, ktorý súvisí so zákonom o ochrane prírody a obchodovaním so živočíchmi. „Každá krajina má právne predpisy, ktoré obmedzujú zber akéhokoľvek prírodovedného materiálu a jeho prevoz cez hranicu. A keď ide o chránené druhy, musí byť na to daný súhlas ministerstva životného prostredia.“

Bez štítku je chrobák bezcenný
Požadovaný druh chrobáka si môžete objednať cez internet prostredníctvom entomologických firiem v krajine ich výskytu. Ide však o umelo vychovaný hmyz a ten nie je pre zberateľov tak zaujímavý. „Chrobáky nájdené v prírode sú oveľa cennejšie ako umelo vypestované. Celosvetovo sa nechránia druhy hmyzu, ale priamo lokality ich výskytu. Bez lokalitného štítku je každý chrobák v zbierke bezcenný,“ objasňuje. Napriek početnosti exemplárov v jeho zbierke sa dá jej hodnota ťažko vyčísliť. Hodnota zbierky závisí od vzácnosti chrobáka aj jeho veľkosti. „Ak máte napríklad chrobáka, ktorý má v súčasnosti hodnotu na burze 1 000 eur a nájdu sa ďalšie hojnejšie lokality jeho výskytu, hodnota chrobáka klesne napríklad na 200 eur. Aj naopak. Je to veľmi relatívne.“ Je to ako pri cenných papieroch – máte ich uložené doma, ale ich hodnota sa mení.

Entomologické burzy lákajú
K zaujímavým zberateľským exemplárom môžete prísť aj na entomologických burzách. Najznámejšie sú v Miláne, Paríži, ale i v Prahe. Ako správnemu zberateľovi aj Rudolfovi Gabzdilovi vždy niečo chýba. Každú čeľaď chrobákov dopĺňa postupne, pomáha tomu aj kolegiálna výmena. Vo svojej zbierke má napríklad najväčšieho chrobáka na svete fúzača obrovského z Južnej Ameriky. Zaujímavým je aj skarabeus posvätný, chrobák starých Egypťanov, ktorého môžete nájsť v severnej Afrike. Rudolf Gabzdil má predstavu, že jeho zbierka raz skončí v múzeu.