Podnikateľ sa rozhodol zrekonštruovať budovu, ktorá mala slúžiť napríklad ako súkromné zdravotné zariadenie na odber krvi určenej na výrobu liekov. Dal si urobiť projekty a začal s rekonštrukciou. Všetky náklady, vrátane projektu, boli účtovne zachytené ako obstarávanie majetku. Ako povedala expertka na dane a účtovníctvo Ingrid Cicáková zo spoločnosti Adea, tento podnikateľ však ešte netušil, čo ho čaká.
Na Slovensku išlo podľa nej o prvý takýto projekt, a tak podnikateľ potreboval získať licenciu. Hoci sa situácia na začiatku vyvíjala sľubne, príslušné ministerstvo začalo časom klásť neprimerané požiadavky a licenciu nepridelilo. A to napriek tomu, že zdravotné zariadenie malo zamestnávať pomerne veľa ľudí. Štát mohol v tomto prípade získať na DPH značnú sumu peňazí. Podnikateľ sa rozhodol od projektu natrvalo upustiť...
Čo robiť?
Tento reálny príklad z praxe, kedy v momente upustenia od realizácie projektu vznikla podnikateľovi tzv. zmarená investícia, otvoril otázky ako zúčtovať zmarené náklady z účtovného a daňového hľadiska.
„Zatiaľ čo postupy účtovania takúto situáciu riešili pomerne jednoznačne, zákon o dani z príjmov neobsahoval ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, či je zúčtovanie nákladov na zmarenú investíciu daňovým výdavkom, alebo nie. To spôsobovalo rôzne názory odbornej verejnosti na danú problematiku,“ pripomína Cicáková.
Zákon to už rieši
Ako pre HN upozornila, od 1. januára 2015 vstupuje do platnosti ustanovenie zákona o dani z príjmov, ktoré hovorí o tom, že suma súvisiaca s obstaraním hmotného a nehmotného majetku, pri ktorom došlo k zrušeniu a trvalému upusteniu od prác, sa nezahŕňa do základu dane naraz, ale postupne, počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom v ktorom daňovník o tejto skutočnosti účtoval, alebo ju evidoval.
Ako to dať do daňového priznania
„Náklady na zmarenú investíciu sa preúčtujú na účet tzv. ostatných prevádzkových nákladov jednorázovo. V daňovom priznaní sa však najprv celá hodnota zmarenej investície pripočíta k základu dane, pretože ju nemožno uznať za daňový výdavok jednorázovo. Následne je však možné náklad daňovo uplatňovať postupne, počas 36 mesiacov. Pôjde o neúčtovnú úpravu vykonanú len v daňovom priznaní. Na toto zvýhodnenie treba pamätať aj v ďalších rokoch pri zostavovaní priznania,“ vysvetlila Cicáková.
Ak by však nastala iná situácia a investícia by bola zmarená v dôsledku škodovej udalosti (stavba by napríklad zhorela), z účtovného aj daňového hľadiska by išlo o odlišný postup a uplatnenie iných pravidiel.