StoryEditor

Zahraničný investor si stráži náklady

19.02.2004, 23:00
V súvislosti s bojom o investíciu automobilky Huyndai/KIA sa Slovensko snaží ponúknuť čo najvýhodnejšie podmienky. Jednou z predností je aj nominálna mzda, ktorá je najnižšia z krajín Vyšehradskej štvorky. "Nízke mzdové náklady Slovensko zvýhodňujú, avšak len pri získavaní investícií do výrob náročných na manuálnu prácu.
Vzhľadom na potrebu znížiť nezamestnanosť a zvýšiť export potrebujeme aj takéto investície," domnieva sa Pavol Ondriska zo Slavie Capital. Podľa Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne sú síce nominálne mzdy najnižšie, ale odvodové zaťaženie hradené zamestnávateľmi zostáva naďalej pomerne vysoké a predstavuje pre nich dodatočné náklady. Investori teda neberú do úvahy len samotné mzdy, ale aj jednotkové mzdové náklady, ktoré vyjadrujú vzťah miezd a poistných odvodov k produktivite práce. "Krajiny ako Ukrajina, hoci majú ešte nižšie mzdy, nie sú pre nás zatiaľ konkurenciou, pretože ich parametre pracovnej sily a produktivity práce zaostávajú ešte viac," vysvetlil Ondriska. Po tom, čo investičné stimuly pominú, budeme musieť čeliť konkurencii aj inými spôsobmi. Podľa analytika už koncom desaťročia môže nastať situácia, v ktorej je teraz Španielsko. Práve z tejto krajiny sa napríklad na Slovensko rozhodol svoju prevádzku presunúť koncern Samsung a časť výroby automobilky SEAT. Presun montážnych liniek totiž nie je nákladný, hlavne ak investori čerpali štedré investičné stimuly.
Mnoho občanov zastáva názor, že vstupom do Európskej únie v máji porastú výraznejšie aj platy. V posledných mesiacoch je prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko viditeľný vo vyššej miere. Noví vlastníci však investujú svoje peniaze, aby dosiahli zisk. Zahraničný investor musí, a aj dbá na vývoj svojich nákladov, a preto nemožno okamžite po vstupe do únie rátať s výrazným rastom miezd. "Mzdový vývoj je podmienený rastom produktivity práce," tvrdí Mário Blaščák, analytik Ľudovej banky. Ak mzdy rastú rýchlejšie ako je rast produktivity práce, konkurencieschopnosť ekonomiky sa znižuje. "Zahraniční investori budú v danej spoločnosti sledovať, aby mzdy nerástli viac ako je produktivita práce," domnieva sa Blaščák. Keď však na Slovensku vzrastú mzdy, čo si každý občan, prirodzene, želá, a nebudeme schopní zvyšovať zároveň aj produktivitu práce, investori môžu presunúť výrobu do krajín s výhodnejšími podmienkami. V súvislosti so snahou zaviesť spoločnú európsku menu na Slovensku je potrebné porovnávať mzdy aj v eurách. Pri trende posilňovania koruny oproti euru by plat aj v prípade nulového zvyšovania nominálnej mzdy rástol.
Čím viac bude na Slovensku zahraničných investorov, tým bude viac ľudí v produktívnom veku pracovať a bude sa zvyšovať agregátny dopyt. To môže byť ďalším stimulom pre nové investície. Investori sa totiž orientujú aj na veľkosť trhu a jeho polohu. "Prvým motívom pre investovanie na Slovensku je jeho poloha v strede V4. Až potom nasleduje mzdová úroveň a v neposlednom rade aj investičné stimuly vlády," povedal Blaščák.

Priemerná mzda v hospodárstve za 3.Q 2003
(v SKK)
Maďarsko 

27 034

Česko

20 404

Poľsko

17 876

Slovensko 

14 066

Zdroj: Štatistické úrady jednotlivých krajín
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
17. január 2026 00:40