Ktorý z rozdielov medzi živnosťou a eseročkou je najväčší, najdôležitejší?
Jedným zo zásadných rozdielov je výška sadzby dane. Pre živnosť, teda fyzickú osobu, platia dve sadzby dane v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane. Ak má živnostník daňový základ nižší ako 35 022,31 eura, použije sa sadzba dane iba 19 percent. Ak túto hranicu presiahne, suma prevyšujúca 35 022,31 eura sa zdaní 25 percentami.
Pre právnické osoby je sadzba 22 percent. Ak podnikateľ vie, že jeho základ dane nepresiahne sumu 35 022,31 eura, daň je výhodnejšia u fyzickej osoby. Netreba však zabúdať na to, že pre právnické osoby sa zaviedla minimálna výška dane – daňová licencia. Treba ju zaplatiť aj v prípade, ak by firma vykázala napríklad daňovú stratu.
Za rozhodujúci rozdiel mnohí považujú ručenie majetkom za prípadné škody. Preto dajú skôr prednosť eseročke ako živnosti. Je to správny motív pri rozhodovaní sa o forme podnikania?
Ručenie je naozaj dôležitým prvkom pri rozhodovaní sa medzi živnosťou a eseročkou. Pri živnosti podnikateľ ručí neobmedzene, teda celým svojím majetkom. V eseročke spoločníci ručia len do výšky svojich nesplatených vkladov.
Veľkým rozdielom medzi živnosťou a eseročkou je aj spôsob zisťovania výsledku hospodárenia a základu dane. Zasahuje to aj do účtovníctva. Nie je z tohto pohľadu výhodnejšie byť živnostníkom ako si založiť firmu?
Eseročka musí viesť povinne podvojné účtovníctvo. Preto sa zisk alebo strata vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov. Výnos vzniká napríklad v momente predaja tovaru alebo služby. Zjednodušene povedané, pri vystavení faktúry a bez ohľadu na to, kedy bude zaplatená a či vôbec bude zaplatená.
Náklad vzniká napríklad pri spotrebe materiálu alebo služieb (pri prijatí faktúry od dodávateľa) bez ohľadu na to, kedy bude faktúra zaplatená a či vôbec bude zaplatená. Môže sa teda stať, že firma musí zaplatiť daň zo sumy vystavenej faktúry, ktorú nemá od odberateľa zaplatenú. Ale u živnostníka sa základ dane vypočíta ako rozdiel príjmov a výdavkov, ktoré boli skutočne inkasované alebo zaplatené. Takže z toho pohľadu je lepšie byť živnostníkom.
Pre živnostníka je však výhodou aj to, že si môže uplatňovať nezdaniteľné časti základu dane...
Áno, nezdaniteľná časť na daňovníka je 3 803,33 eura. Po splnení zákonných podmienok je možné si uplatniť aj nezdaniteľnú časť na manželku či manžela. Okrem toho si môže takýto podnikateľ uplatniť aj nezdaniteľné časti vo výške zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo vo výške príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.
A čo daňový bonus na dieťa?
Samozrejme, ak má živnostník deti, výšku dane mu môže ovplyvniť aj bonus. Musia však žiť v domácnosti s podnikateľom. Bonus je 21,41 eura. Po novom sa bude meniť vždy k 1. januáru, a nie k 1. júlu ako to bolo doteraz.
Pre mnohé samostatne zárobkovo činné osoby je atraktívne to, že prvý rok nemusia platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Je to však skutočná výhoda? Nemôžu na to doplatiť?
Upozorňujem, že ak živnostník neplatí sociálne odvody, nemá nárok ani na sociálne dávky, napríklad nemocenské. Taktiež sa mu toto obdobie nezapočítava do dôchodku. Vznik povinného poistenia živnostníka sa posudzuje vždy k 1. júlu, prípadne k 1. septembru, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Do úvahy sa berie výška príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti či výnosu súvisiaceho s podnikaním za minulý rok. Ak živnostník v roku 2014 dosiahol príjmy vyššie ako 4 944 eur, od 1. júla 2015 musí začať platiť poistné do Sociálnej poisťovne.
Pri rozhodovaní sa medzi živnosťou a eseročkou treba myslieť ďaleko dopredu a uvedomiť si, že môže nastať čas, keď bude treba zmeniť formu podnikania.
Je to tak. Lebo výška poistného do Sociálnej poisťovne a preddavkov do zdravotnej poisťovne sa vypočítava na základe výsledkov za minulé roky. Ak by mal živnostník dobrý rok, a teda aj vysoký základ dane, čaká ho výrazné odvodové zaťaženie, aj keby také vysoké príjmy v budúcnosti už nedosiahol.
Takže, paradoxne, živnostník môže na svoj úspech aj doplatiť.
V každom prípade by sa mal zamyslieť nad zmenou právnej formy podnikania a prípadne ju zmeniť.