Dva mesiace si školáci vychutnávali leňošenie, neskoršie vstávanie, nehrozili im žiadne písomky či učenie sa na ďalší deň. Už len týždeň, a musia si zvyknúť na nový školský režim. Bezstarostné dni nahradia povinnosti. Psychológovia odporúčajú „prepnúť sa“ najneskôr tri –štyri dni pred začatím školy.
Ako radí Richard Gróf, online psychológ zo Žiliny, deti si počas prázdnin oddýchli od školského režimu a dostatočne sa zregenerovali. Dieťa pred skončením prázdnin alebo prvé dni školského vyučovania môže byť smutnejšie, mrzutejšie, úzkostnejšie, ale je to miera stresu, ktorú by bežne malo zvládnuť. Je to však príležitosť pre vás ako rodiča, aby ste mu v tom pomohli.
Malé deti, malé starosti
Ak máte prváčika, už určite začínate behať po obchodoch a nakupovať všetko potrebné, od aktovky až po puzdro a všetkých iných drobností, ktoré bude vaše dieťa v škole potrebovať. Nezabúdajte v tom zhone na to najdôležitejšie, na vášho školáka. Začnite ho pripravovať na pravidelné ranné vstávanie a písanie domácich úloh. Napríklad dajte mu každý deň nejakú povinnosť, ktorú by mal splniť. Ak predtým nebol zvyknutý ani upratovať si po sebe hračky, naučte ho vždy ukončiť začatú činnosť. Pomôžete mu tak zlepšiť koncentráciu. Skúšajte a objavujte s ním nové veci, samozrejme, hlavne hravou formou.
Pokiaľ máte doma starších školákov, zopakujte si s nimi pár slovíčiek z cudzieho jazyka, nejaké príklady z matematiky, pripomeňte im, že sa môžu čoskoro znovu tešiť na svojich kamarátov a obľúbeného učiteľa. V každom prípade voľte pozitívnu motiváciu, aby bola pre nich škola radosťou, nie stresom.
Ani stredoškolákov prípravy neobchádzajú
Čím je dieťa staršie, tým menej môže od školy čakať, že na neho bude po prázdninách brať ohľady a čakať týždne, až sa „zrovná“. To ide možno na prvom stupni základnej školy, ale na druhom stupni štúdia, už dávno nie. Devätnásťročný Ivan, čitateľ HN Poradne, si tento rok prázdniny dosť pokazil. Vybuchol v štátnej maturity z angličtiny a na jeseň ho čaká reparát. Napriek tomu nestrávil celé prázdniny učením, ale ich prvú polovicu venoval brigáde, potom desať dní cestoval. Na angličtinu sa vrhol až teraz s tým, že opravná skúška ho čaká v októbri. Na zmenu režimu z prázdninového na školský je tak pomerne dobre pripravený.
Ako radí školská psychologička Patrícia Šeňová, pri školákoch je dôležité, aby mali počas celého roka čas primerane rozdelený. „Aby v dennom režime nechýbal čas na oddych a záujmy, aj na školské a domáce povinnosti.“ Keď sa stredoškolák zatiaľ nechystá pokračovať v štúdiu na vysokej škole, mal by myslieť tiež na to, že až do 31. augusta je považovaný za študenta. Hneď potom by sa mal, do 7 kalendárnych dní zaevidovať na úrade práce, ak chce, aby štát za neho platil zdravotné poistenie.
Vysokoškoláci už majú priority zrovnané
Vysokoškoláci zvyčajne trávili letné prázdniny aj inak, ako len oddychom, a snažili sa využiť voľno aktívnejšie. Napríklad privyrábali si formou letných brigád, alebo sa snažili pripravovať sa postupne na vyšší ročník náročného štúdia. Pre nich už nejaké špeciálne prípravy na nový školský rok nie sú nutné, vedia si svoj čas a povinnosti ustriehnuť. Ako ukázal nedávny prieskum TNS Slovakia, mladí ľudia vo veku od 20 do 26 rokov, sa snažia byť finačne samostatnejší. Hoci ich rodičia stále finančne podporujú, vysokoškolský život je dosť náročný. Táto dotácia mladým ľuďom väčšinou nestačí, a preto takmer dve tretiny z nich popri štúdiu aj brigádujú.
Novinárska "uhorka"? Tú nepoznáme. Sledujte @HNPoradna a budete mať prehľad o dovolenkách, realitách, právnych či spotrebiteľských témach.
— HNporadna.sk (@HNPoradna) August 25, 2014