Pri rozhovore s Jurajom Borgulom o výrobe alkoholických nápojov mi napadol text jednej zo slovenských ľudových pesničiek: „Nepi Jano, nepi vodu, voda ti je len na škodu...“. Podľa Borgulu, ktorý je skôr známy ako vyjednávač zamestnávateľov s odbormi, je to naozaj pravda. Reč ale nebude o víne, ani o odboroch a zamestnávateľoch, ale o „tvrdom“ alkohole. Borgula pripomína, že z kvalitného alkoholického nápoja by vás hlava nemala bolieť. 

O spôsobe výroby alkoholických nápojov a obchode sme sa s ním porozprávali ako s majiteľom ovocného liehovaru a členom Predstavenstva akciovej spoločnosti s52.  

Keď si viac vypijeme, často nás bolí hlava a máme „opicu“. Príčinou je alkohol?
Nie. Príčinou je destilovaná voda, teda voda zbavená minerálov. Je to chemicky čistá, demineralizovaná voda, ktorá organizmu škodí. 

Takže bolenie hlavy nie je z toho, že pálenka je vyrobená z obilia, či melasy a nie napríklad zo skutočného ovocia?
Samozrejme, že nie. Hlava bolí z destilovanej vody. Hovorím to celkom vážne. Zo skutočnej, pravej slivovice vás hlava bolieť nebude. Samozrejme, ak si vypijete s mierou.  

Niekedy však hlava bolí aj z vína...
A vy si myslíte, že to čo pijete je vždy víno vyrobené z hrozna? Bolenie hlavy je dôsledok toho, že v liehových nápojoch je kadečo. Okrem iného aj destilovaná voda. Sťahuje si z organizmu minerálne látky, tým ho o ne ochudobňuje a výsledkom sú bolesti hlavy. Z vína môže bolieť aj preto, lebo spravidla obsahuje siričitany. 

Môže byť pitie destilovanej vody nebezpečné?
Áno, keby ste ju pili dlhšie, napríklad niekoľko týždňov, myslím, že by ste to neprežili. Ja som bývalý vodár. Medzi vodármi sa používal výraz „hladná voda“... 

To je aká?
Napríklad voda v horských potokoch, ktorá tečie cez nerozpustné horniny, napríklad žulu. Taká voda neobsahuje veľa minerálov, preto jej hovoríme hladná. Ale keď sa dostane napríklad do vápencov, tak ich rozpustí a doplní sa nimi. Potom už hladná nie je. To isté sa deje v organizme človeka v prípade, že vypil destilovanú vodu. Z vody z vodovodu hlava nebolí. lebo nie je demineralizovaná. Obsahuje minerály, hoci len v menšej koncentrácii.  

Z čoho sa vyrába bežná slovenská hruškovica, jabĺčkovica, či slivovica? Z ovocia, alebo z obilia, zemiakov s pridaním arómy a demineralizovanej (destilovanej) vody?  
Lieh sa robí hlavne z obilia. Keď máte na etikete fľašky napísané napríklad „hruška,“ tak to skutočná hruškovica nie je. Ale býva v nej aj „kvapka“ pravého ovocného destilátu. Lieh sa pripravuje aj z melasy, čo je vedľajší produkt výroby cukru, ako aj z obilia. No nie zo sladovníckeho jačmeňa, ale často z odpadu - najhoršieho obilia. Pravý destilát je však z ovocia. Z neho sú skutočné hruškovice, slivovice, jabĺčkovice a podobne.  

Z obilia vyrobený alkohol je lacnejší ako keď sa pripraví kvasením ovocia a pálením... 
Ak zo sto kilogramov hrušiek vyrobíte päť - šesť litrov dobrej, 52-percentnej pálenky, tak je to úspech. Ale z metráka raže sa dá pripraviť až päťdesiat litrov alkoholu.
Ovocie, napríklad hrušky, kvasia v sudoch zhruba šesť týždňov, no obilie len okolo desať dní. Takže z obilia vypálite viac alkoholu za oveľa kratší čas. Tento alkohol je preto lacnejší. 

Nie je však pálenie ako pálenie. Na to, aby sa pripravil primerane kvalitný alkohol, napríklad z melasy, nestačí ho vypáliť na 52 percent. Musí sa páliť viackrát, až na 96,5 percenta. 
Áno. Potom sa však pri príprave nápoja riedi alkohol destilovanou vodou. Pridajú sa esencie a slivovica, či hruškovica je hotová. 

Na etikete býva často uvedené, že na ich prípravu sa použil jemný lieh. Aký lieh je „jemný“? Existuje taký?  
Lieh sa nerobí z ničoho iného, len z melasy, obilia a kukurice. Slovo „jemný“ je však zavádzajúce. Ide o marketing. Toto slovo považujem za víťazstvo marketingu nad zdravým rozumom.
Lieh napríklad z melasy sa vypaľuje viackrát, čím sa zbaví prímesí. Lebo ani po druhom vypálení by ste ho nevypili, pretože prímesi je cítiť. Takýto lieh nemá dobrú chuť. 

Páli sa tak aj vykysnuté ovocie?
Nie. Keby ste skutočnú hruškovicu vypálili viackrát, dostanete to isté ako keď vypálite melasu, či obilie. V takom prípade by ste nemali hruškovicu a ani by ste necítili jej chuť. Preto sa ozajstná hruškovica páli len dvakrát. Len tak si zachová pravú prírodnú arómu. 

Máte ovocný liehovar. Je dostatok suroviny na výrobu nápojov?
Ovocie nakupujeme a máme aj svoj sad. 

Aké nápoje robíte?
Najviac hruškovicu a slivovicu. 

Ako funguje odbyt?
Viac ako polovicu produkcie dávame do super- a hypermarketov. Predávame však aj firmám a jednotlivcom.  

Exportujete?
Áno, ale len sporadicky. Napríklad do Česka.

A čo export do Ruska? Dovoz alkoholu na rozdiel od iných potravín z EÚ Rusi nezakázali...
Nezakázali ani dovoz detskej výživy. Do Ruska sme poslali jednu veľkú zásielku - kamión vodky. U nás ju však predávať nebudeme. Uvažujeme aj o ďalšom vývoze do Ruska.