Bratislava – Vedeli ste, že ak predávate alebo kupujete časť firmy, musíte mať súhlas daňového úradu? Opatrenie, ktoré platí od 1. októbra 2012, je podľa firiem úplne nezmyselné. Aj toto je jedna z byrokratických absurdít, ktorú sme vybrali do TOP desiatky Byrokratických nezmyslov tohto roka, a spolu s vami sa budeme pýtať vlády, čo chce s nimi urobiť.
Brzda pre biznis
Nárast byrokracie pri predaji obchodných podielov firiem nám potvrdili aj samotné podniky. Napríklad spoločnosť Heyday v januári tohto roku požiadala pri prevode obchodného podielu daňový úrad o súhlas so zápisom tejto zmeny aj pre prevodcu, aj pre nadobúdateľa. Nedopatrením sa stalo, že súd zrejme vydal len súhlas pre prvú osobu, no nie aj pre nadobúdateľa, tak ako žiadala firma. To skomplikovalo inak štandardný proces. „Museli sme požiadať o predĺženie lehoty, podať námietky a doložiť nový súhlas. Stálo to kopu času, papierov a v spoločnosti sme museli nastaviť veci na neskorší zápis prevodu podielu,“ povedala producentka Silvia Panáková z firmy Heyday.
BYROKRATICKÝ NEZMYSEL 2013 | |
2. ročník súťaže Byrokratický nezmysel 2013, ktorý spoluorganizujú HN, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Združenie mladých podnikateľov Slovenska a Republiková únia zamestnávateľov, odštartoval. Hlasujte za najväčšie problémy komplikujúce biznis a donúťte vládu k činom. | |
TOP 10 kandidátov na Byrokratický nezmysel 2013 | |
1. | Zavedenie nového tlačiva pre účely platenia Sociálnej a zdravotnej poisťovni Obsahuje nové informácie, ktoré súvisia s novými zdaniteľnými plneniami. Zavedenie nových daňových povinností tak prináša aj nové administratívne zaťaženie. |
2. | Každoročné hlásenie bankám, či musí mať firma účtovnú závierku overenú audítorom Do 15 dní po účtovnom období, za ktoré firma zostavuje závierku, musí nahlásiť všetkým bankám, v ktorých má účty, či má alebo nemá mať účtovnú závierku overenú audítorom. |
3. | Súhlas správcu dane s prevodom obchodného majetku Vyžaduje sa nielen od nadobúdateľa, ale aj prevodcu. Povinnosť predlžuje čas potrebný na prevod a vytvára priamu administratívnu záťaž, ktorá v minulosti nebola. |
4. | Ročný výkaz o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku Komplikovaný takmer 200 položkový dotazník zaťažujúci zamestnávateľov, ktorí reportujú štatistickému úradu, napr. či poskytli v rámci sociálnej politiky aj „nákup do tašky“ a podobné fakty. |
5. | Nesplniteľné termíny štatistov Štatistický úrad od vybraných podnikateľov požaduje štvrťročne výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch. Výkaz obsahuje účtovné údaje a termín predloženia je do 12. dňa po skončení štvrťroka, napriek tomu, že napr. zákon o DPH umožňuje vystaviť faktúru za predošlé obdobie do 15. dňa. Ročné štatistické výkazy požaduje úrad do 31. marca, kedy majú podnikatelia termín aj na podanie daňových priznaní. |
6. | Neustále prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni Firmy majú povinnosť prihlasovať a odhlasovať dohodárov len na tie dni, ktoré u zamestnávateľa reálne pracujú. Ide o neprimeranú záťaž. Podľa mnohých je zákon aj nejednoznačný. |
7. | Registrácia na colnom úrade Drevári nemôžu kúpiť olej vo väčšej nádobe ako 210 litrov bez povolenia (v 1000-litrovej nádobe je o 40 % lacnejší). Pri žiadosti musí podnikateľ predložiť viacero vyhlásení, napríklad „tlačivo pre tlačivo“ – pre pobočku colného úradu od nadriadeného colného úradu |
8. | Dodatočné daňové priznanie a neaktualizácia odvodov do Sociálnej poisťovne Sociálka síce akceptuje dodatočné daňové priznanie, ale výšku odvodov upraví živnostníkovi až od 1. dňa v mesiaci po podaní dodatočného priznania (daniari i zdravotná poisťovňa vrátia preplatok a upravia preddavky aj spätne). |
9. | Duplicitné zasielanie vymeriavacích základov k nemocenskému Sociálnej poisťovni Firmy musia mesačne zasielať Sociálke vymeriavací základ každého poistenca, no ak ten nastúpi na PN, firma musí opäť predložiť sumár jeho vymeriavacích základov za 12 mesiacov. |
10. | Revízia elektrospotrebičov Kvôli bezpečnosti elektrozariadení musí každý majiteľ, resp. prevádzkovateľ elektrického zariadenia robiť ich periodické revízie. Napríklad IT firmy, ktoré majú programátorov na notebookoch (elektrické zariadenia), majú predpísanú kontrolu každých 6 a revíziu každých 24 mesiacov. |
O zbytočných peripetiách pri prevode, čo sa dotklo tak klientov, ako aj právnickej kancelárie, hovorí aj Artúr Fried, LL.M., partner spoločnosti A.K.F. Lawyers. Kým pred prijatím opatrenia sa dal zápis novej firmy alebo prevod podielu vybaviť kompletne elektronicky, dnes musia klienti osobne alebo prostredníctvom zástupcu navštíviť daňový úrad. Mnohí musia totiž cestovať do miesta trvalého bydliska. „Je to zdržanie od niekoľkých hodín až do niekoľkých dní, najmä ak je ich bydlisko na opačnej strane republiky,“ dodáva. Podľa Frieda nie je žiadna opodstatnenosť tohto úkonu. Štát má podľa neho dosť mechanizmov, ktoré využíva na kontrolu finančnej disciplíny a dáva nemalé prostriedky na ich udržiavanie, v tomto prípade teda nevidí dôvod, aby sa záťaž z finančnej kontroly prenášala na občanov a slovenské firmy (zahraničných sa dané opatrenie netýka).
Dvojaký pohľad
Povinný súhlas správcu dane pri predaji podielov nie je síce najväčší problém biznis prostredia, ale podľa názoru mnohých zbytočný. Ako tvrdí Marián Letovanec, riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, podnikatelia majú ďalšiu prekážku, ktorá tu pred rokom nebola. „Pritom politikou EÚ, a k nej sa hlási aj Slovensko, je znižovať administratívnu záťaž. Ide o povinnosť prinášajúcu podnikom či fyzickým osobám ďalšie náklady,“ dodáva. Zhoduje sa s ním aj Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Je to síce opatrenie v boji proti daňovým podvodom, no poctiví podnikatelia majú kvôli nemu viac byrokratických povinností a vybavovanie ich úkonov sa predlžuje, čo nemožno hodnotiť pozitívne.“
Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka je otázna účelnosť súhlasu pri prevode podielov. Určite tu nejde o významnú záťaž, ale tí, čo ju musia splniť, to vnímajú ako prekážku navyše. „Skôr zaťažuje, než by mala prispieť k vyššej efektivite výberu daní. Len veľmi ťažko vidím súvislosť.“
Podľa Rastislava Machunku, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, však opatrenie treba vidieť dvojako. „Nemám štatistiku, ako priťažilo podnikateľom, ani nakoľko pomohlo v boji proti daňovým únikom, kvôli ktorým sa zaviedlo. Ale treba zhodnotiť hlavne jeho efektívnosť.“ Na jednej strane totiž vznikla byrokratická záťaž, tá by sa však mala podľa neho vykompenzovať tým, že sa zlepšilo trhové prostredie. Trh sa tým mal vyčistiť od problémových firiem, ktorých spoločníci prevádzali obchodné podiely na biele kone. „Ak sa teda dosiahol takýto efekt, opatrenie je namieste. No obávam sa, že ho nikto nevyhodnocuje, a vyhodnocovanie je dôležité, aby bolo jasné, či má efekt, ak vytvára aj vyššiu záťaž.“
---------------------------------------
Hlasujte za nezmysel
Hlasujte na www.hnonline.sk alebo www.byrokratickynezmysel.sk, ak chcete nezmysly odstrániť z legislatívy. Každý pondelok nájdete v HN bližšie rozobraté opatrenia nominované v tejto súťaži.
---------------------------------------
O čom sú nominované nezmysly, nájdete na:
hnonline.sk / byrokraticky-nezmysel-2013