Na Slovensku nosí darčeky Ježiško, či Dedo mráz. V Škandávii, presnejšie v Dánsku, ich pod stromčeky dáva Julemand, vo Švédsku Jultomten, v Nórsku Juleniss a vo Fínsku Joulupukki. Či u nás, alebo tam na severe, vždy je to však starší, priateľský chlapík s hustou bradou a v červenom kožuchu. K nám jeho sane s darčekmi ťahá koník. V severských krajinách je do nich zapriahnutý sob. Na Slovensko prichádza Dedo mráz údajne zo Sibíri, za deťmi v Dánsku sa vyberie až z Grónska. Fínskeho Joulupukki čaká neľahká cesta z Laponska... 

Ryžová kaša pred dvere

„Na Štedrý večer sa u nás určite prihlási aj škriatok, ktorý býva v podkroví, alebo na dedinách v stodole,“ približuje severské tradície Mirka, ktorá sa so svojim partnerom usadila v Dánsku. Škriatkovia pomahaju ľudom a ochraňuju domáce zvieratá. „Vedia byť však aj nezbední, preto môžu urobiť aj neplechu. Aby sme si nášho škriatka nepohnevali, dáme mu na Štedrý večer pred dvere kde býva, misku s mliečnou ryžou,“ dodala Mirka. Aj keď sa na tradíciu škriatkov pomaly v Škandinávii zabúda, niečo z nej predsa len ostalo. „Z mliečnej kaše sa na Štedrý deň pripraví ris-a-la-mande. Je to ryžová kaša so šľahačkou, posekanými mandľami a ovocnou polevou. Do misky sa ukryje jedna celá mandľa a kto ju nájde a dá si ju pri naberaní kaše na tanier, dostane od rodičov, či priateľov s ktorými večeria, malý darček - čokoládu, či marcipán,“ dopĺňa Silvia, ďalšia Slovenka, ktorá žije v Dánsku. 

Sviatočná večera

Slováci v Škandinávii si však na Štedrý večer neodpustia ani naše tradičné jedlá, ako je vyprážaný kapor a zemiakový šalát. Mirka hovorí, že zemiakový šalát s majonézou si neodpustí urobiť, aj keby ho mala jesť iba sama. „Vlani sme mali aj kapustnicu a zohnali sme tiež kapra. Nebol síce taký dobrý ako na Slovensku, ale potešil...“ hovorí ďalej Silvia. Ak sa pri príprave večere stretnú viacerí Slováci, ktorí ostali v Škandinávii, tak je podľa nej vždy veselo. „Občas sa nevieme dohodnúť, či do kapustnice dáme klobásku, alebo údené mäso. Každý sme z iného kúta Slovenska, kde sú rôzne tradície,“ vysvetlila. 
Vo Fínsku sa pečie na Vianoce bravčová šunka s mrkvovo-zemiakovým pyré, podáva sa soté z losa, studený údený losos, rôzne šaláty a koláče a tradičný teplý nápoj glög. Pred otváraním darčekov ide rodina do sauny. Zatiaľ čo v Nórsku sa na Štedrý večer podávajú bravčové, alebo baranie rebierka, v Dánsku zasa upečú kačicu, alebo bravčový chrbát a vo Švédsku si pochutia na varenej treske, či šunke. Ako prilohu podávajú zemiaky s kapustou. 

Darčeky si objednajú

Po vianočnej večeri sa v Škandinávii presunú rodiny k vianočnému stromčeku. Nie však len kvôli darčekom. Zaspievajú si pri ňom koledy, prečítajú evanjelium, alebo si zatancujú. Mnohí Dáni však z darčekov prekvapení nie sú. Tradíciou je totiž napisat „list priani”, v ktorom si objednajú čo chcú. Toto želanie koluje medzi rodinami, takže je takmer isté, že každému sa splní a pod stromčekom si nájde „objednaný“ darček.  
„Je to síce praktické, lebo každý dostane to, čo chce, ale stráca sa tým radosť z prekvapenia,“ dodala Mirka. 

Štedrý deň inde vo svete

V Nemecku sa v rôznych častiach krajiny tradície mierne líšia, ale miešajú sa v nich ešte aj niektoré pohanské zvyky. Napríklad v Nemecku nemajú Štedrý večer ako u nás, ale takzvaný "Svätý večer", teda Heiligen Abend. Ľudia sa v ten večer navštevujú, spoločne idú do kostola a po návrate majú jednoduchú večeru, ktorá je - na rozdiel od nás - striedma, nie štedrá. "Zachoval sa v tom zvyk z pohanských čias, že ľudia si majú navariť a vystačiť len z toho, čo si uschovali na zimu vo svojej komore, pričom im to má vystačiť ešte do konca zimy," hovorí Slovenka Danka, ktorá žije v Nemecku dlhé roky. 

Na severe sa robieva zemiakový šalát s kúskami párkov alebo so safalátkami, v južnejších regiónoch uvaria "Eintopf", a to je celá večera. Pôst sa dodržiava len v predvianočnom období. V pravom slova zmysle sa však hoduje na 1. sviatok vianočný, 25. decembra, keď sa v nemeckých domácnostiach pečie najčastejšie hus, kačica či morka. Prílohou sú guľkové zemiakové knedle a červená kapusta. Na stole nesmie chýbať koreninami ochutené varené víno alebo grog, v Bavorsku zase neodmysliteľné pivo. Po jedle sa podávajú vianočné koláče, čo sú najčastejšie medovníky, typická "štola" a taktiež vianočka, ktorej "zapletance" symbolizujú akoby Ježiška zavinutého do plienok.
V Nemecku obdarúva deti akýsi vianočný duch "Weinachtsmann", ktorý najčastejšie pochádza zo severného Nemecka. V južných regiónoch deti navštevuje výhradne Ježiško - Kristkind. Sprevádzajú ho anjelikovia, ktorí spoločne donášajú darčeky z neba rovno pod vianočný stromček.

V Rusku Vianoce v našom zmysle nemajú, presnejšie, majú iba pravoslávne Vianoce, ktoré pripadajú podľa Gregoriánskeho kalendára na 6. a 7. januára. Rusko za socializmu nahradilo tradičné vianočné sviatky novátorským slávením Nového roka, ktorý vymazal pôvodnú tradíciu spojenú s mnohými zvykmi. Tie sa od roku 1918 zakázali ako buržoázny prežitok. Namiesto nich sa v rodinách oslavuje Nový rok s krásne ozdobenou jedličkou. Darčeky rozdáva Dedo Mráz, ktorého sprevádza Snehulienka. Okolo ozdobenej jedličky sa schádza celá rodina, hoduje a spieva sa.
Inak príprava na vianočné sviatky sa začína pre pravoslávnych veriacich 28. novembra predvianočným pôstom, podobným ako pred Veľkou nocou, ktorý trvá do 6. januára, teda 40 dní. Pôst sa netýka len jedla, ale aj rôznych zábav a estrád. V predvečer sa koleduje a na Štedrý večer sa podávajú bezmäsité pokrmy a ryby, obľúbené sú varenniky – taštičky z kysnutého cesta plnené zemiakmi, ryžou, kapustou alebo hubami. Nesmie chýbať pšeničný nákyp s mandľami, hrozienkami, slivkami, makom, orechami a cukrom a kompót zo sušeného ovocia. Na novoročnom stole býva obyčajne pečené bravčové mäso s chrenom, zo sladkostí napríklad perník a torty.

V USA kúpiť dobrú klobásku do kapustnice, je takmer nemožné. Pomôžu však napríklad tamojšie maďarské obchody. Kyslá kapusta sa dá kúpiť v poľských predajniach, ale kapra si tam treba chytiť, lebo nie je v USA obľúbený. Zemiakový šalát sa dá zohnať tak, že si ho kúpite v českej reštaurácii. Ak, samozrejme, je nejaká po ruke. 
Slováci v USA majú dvojo Vianoce. Po štedrej večeri 24. decembra príde k nim Ježiško s darčekmi a po ňom ráno Santa claus. Niektorí Slováci preferujú americky štýl večere, ktorá sa podobá na jedlo počas Dňa vďakyvzdania. Nechýba moriak, šunka, zemiaková kaša, jablkový koláč, či lokša.

V Taliansku nosá darčeky trojkráľová čarodejnica, ktorá je stará a škaredá. Hovoria jej La Befana. Darčeky roznáša až 7. januára. Oneskorí sa vraj preto, lebo novinu o narodení Ježiška sa dozvedela neskôr ako traja králi a samej sa jej Betlehem ťažko hľadá. Keďže Ježiška nenašla, darčeky nosí dobrým deťom preto, lebo verí, že jedno z nich by môhlo byť práve malým Ježiškom.

V Austrálii a Oceánii sa Vianoce oslavujú v lete. Preto nie je nič nezvyčajné, ak sa oslávia piknikom na pláži. Santa Claus tam príde na vodných lyžiach a darčeky vymení za jedlo, alebo chladené pivo. Jedlička nie je typickým stromom tamojších lesov, preto je tam veľmi drahá. Austrálčania uprednostňujú umelé stromčeky.

V Číne sa Vianoce pôvodne neoslavovali, no postupne sa aj tam táto tradícia presadila. Vianoce sú najmä o jedle. V nákupných strediskách je množstvo Santa Clausov oblečených v červenom kabáte. Dokonca aj personál v obchodoch či reštauráciách má na hlave červené čiapky.