Študent Patrik chce odísť do zahraničia za prácou, ale nemá ešte pracovnú zmluvu. „Som študent vysokej školy. Čo musím urobiť po ukončení vysokej školy (zanechaním štúdia) v Sociálnej, či zdravotnej poisťovni“? - spýtal sa odborníka v HNporadni. Tiež ho zaujíma ako by mal postupovať, ak by mu dekan nestihol poslať list o ukončení štúdia a medzitým by odišiel do zahraničia.
Prerušenie štúdia je určite lepšie rozhodnutie ako jeho zanechanie - pripomína daňový poradca Samuel Diatka. „Pretože máte možnosť v štúdiu pokračovať a nebude sa vám toto obdobie započítavať ako obdobie štúdia v prípade prekročenia jeho štandardnej dĺžky“.
Vzhľadom na to, že Patrik ide do zahraničia, Diatka upozorňuje, že sa treba odhlásiť zo zdravotnej poisťovne. Nie je však jedno, či Patrik odchádza mimo Európsku úniu, alebo nie. „Ak áno, tak musí zdravotnej poisťovni dokladovať komerčné poistenie (minimálne na pol roka a dlhodobý pobyt v zahraničí ). Inak bude platiť poistné ako samoplatiteľ - aktuálne to bude 57,38 eur mesačne“. Ak odíde do niektorého štátu EÚ, bude tiež musieť dokladovať tamojšie zdravotné poistenie. Vzhľadom na to, že ako študent sociálne poistený z titulu štúdia, so Sociálnou poisťovňou však nemusí nič riešiť.
POZOR
Mnohí ľudia, ktorí odídu do zahraničia sa neraz stanú obeťou novodobého otroctva. Preto je dobré mať pred cestou za prácou čo najviac informácií o pracovnej ponuke, aj o tých, ktorí ju poskytujú a sprostredkujú - pripomína výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva Marian Mesároš. Upozorňuje, že fenomén obchodovania s ľuďmi a nútenej práce je v súčasnosti aktuálna téma v celej únii.
„S vidinou lepšieho zárobku odchádzajú ľudia za prácou aj bez toho, aby si poriadne preverili zahraničné firmy, pre ktoré majú pracovať a nevenujú pozornosť ani tomu, aby si pred cestou zabezpečili potrebnú ochranu," vysvetlil Mesároš podstatu problému, ktorý sa týka aj Slovákov.
Informácie z viacerých zdrojov
Základom prevencie pred prípadným zneužitím je mať o pracovnej ponuke informácie pokiaľ možno z viacerých zdrojov. „Je dobré sa pokúsiť skontaktovať s ľuďmi, ktorí s podobnou ponukou už mali skúsenosť, prípadne o aktuálnej ponuke takisto uvažujú," povedal Mesároš.
Za veľmi dôležité pokladá to, aby sa človek idúci za prácou dohodol na pravidelnom kontakte so svojimi najbližšími a mal k dispozícii nielen ich telefónne čísla, ale aj kontakty na inštitúcie, ktoré môžu v prípade nepríjemností pomôcť.
Radí osobne si vybavovať všetky úradné záležitosti v zahraničí. V prípade osobných dokladov je podľa neho potrebné mať ich neustále pri sebe a s výnimkou polície či pohraničnej stráže ich nikomu nedávať. „Ak niekto doklady zoberie, prípadne sa stratia, poškodený to musí okamžite nahlásiť na polícií a kontaktovať slovenské veľvyslanectvo v danej krajine," zdôraznil. Jednu kópiu dokladov je podľa neho potrebné nechať doma.
Trochu štatistiky
Obeťami obchodovania s ľuďmi sa stávajú v rovnakej miere muži aj ženy. Zo štúdie Medzinárodnej organizácie práce skúmajúcej údaje zo sveta za roky 2002 – 2011 vyplýva, že v tomto období bolo nútenou prácou vykorisťovaných 20,9 milióna ľudí, pričom 55 percent z nich boli ženy.
Vláda USA vo svojej hodnotiacej správe Trafficking in Persons Report odhaduje, že v roku 2013 bolo celosvetovo identifikovaných takmer 45-tisíc obetí obchodu s ľuďmi, z toho v Európe viac ako 10-tisíc. Medzinárodné organizácie pripomínajú, že skutočný počet obetí tohto trestného činu, spolu s tými, ktoré neboli inštitúciami zachytené, je omnoho vyšší.
Podľa zistení neziskových organizácií sú na Slovensku najčastejšími obeťami obchodovania s ľuďmi mladí Rómovia z osád vo veku 18 až 35 rokov. Zneužívaní sú najmä na nútenú prácu, prostitúciu i nútené žobranie.
tasr/tur