Marián Laco z Krompách kúpil v roku 2005 byt ešte v starej mene za 1 040 000 Sk. Chce ho dať do prenájmu, aby mu prinášal nejaké peniaze navyše. Avšak po zmenách v zákone o dani z príjmov sa nevie zorientovať, či sa mu to vôbec oplatí.
Tento rok už totiž prenajímatelia - fyzické osoby nemôžu využiť pri príjmoch z prenájmu ako výdavky 40 % paušál. Preto môže uplatniť len tie, ktoré v súvislosti s prenájmom skutočne zaplatil. „Ak nehnuteľnosť nie je obchodným majetkom, daňová akceptovateľnosť výdavkov je zúžená len na výdavky na riadnu prevádzku takéhoto majetku, a to najmä na spotrebu energií, plynu, poplatky za správu bytového domu, vodné, stočné, odvod za likvidáciu odpadu, internet, náklady na inzerciu, odmenu advokátskej kancelárii a iné,“ vysvetľuje Dagmar Bednaríková, daňová poradkyňa. Preto aj pán Marián sa rozhoduje, že by zaradenie daného bytu do obchodného majetku mohlo byť dobrým riešením. Využil by tak väčšie spektrum daňovo uznateľných výdavkov.
Nehnuteľnosť patrí do 4 odpisovej skupiny a odpisuje sa 20 rokov. Každý rok si odpíše - teda zahrnie do výdavkov časť z ceny bytu. Odpisy majetku si Marián bude zahŕňať medzi svoje daňové výdavky, čím si zníži základ dane.
Ďalšou otázkou je, v akej sume má tento byt zaradiť do majetku - trhovej, teda súčasnej, či v cene, za ktorú byt kúpil. „Trhová hodnota bytu je momentálne asi 50 000 eur. Neviem, či mám zaradenie do majetku vykonať v tejto cene a odpisovať ho plných 20 rokov, alebo ho môžem zaradiť v pôvodnej cene, teda vo výške 1 040 000 Sk a odpisovať ho už len do roku 2025,“ pýta sa Marián. Podľa daňovej poradkyne platí, že ak daňovník nadobudol byt kúpou, vstupnou cenou je obstarávacia cena, teda cena, za ktorú byt pôvodne kúpil. To znamená, že byt zaradí do obchodného majetku v cene 1 040 000 Sk, prepočítanej konverzným kurzom a následne bude byt daňovo odpisovať zvyšok rokov. Keďže byt kúpil v roku 2005, v odpisovaní bude pokračovať až 9. rokom.
Tento rok už totiž prenajímatelia - fyzické osoby nemôžu využiť pri príjmoch z prenájmu ako výdavky 40 % paušál. Preto môže uplatniť len tie, ktoré v súvislosti s prenájmom skutočne zaplatil. „Ak nehnuteľnosť nie je obchodným majetkom, daňová akceptovateľnosť výdavkov je zúžená len na výdavky na riadnu prevádzku takéhoto majetku, a to najmä na spotrebu energií, plynu, poplatky za správu bytového domu, vodné, stočné, odvod za likvidáciu odpadu, internet, náklady na inzerciu, odmenu advokátskej kancelárii a iné,“ vysvetľuje Dagmar Bednaríková, daňová poradkyňa. Preto aj pán Marián sa rozhoduje, že by zaradenie daného bytu do obchodného majetku mohlo byť dobrým riešením. Využil by tak väčšie spektrum daňovo uznateľných výdavkov.
Nehnuteľnosť patrí do 4 odpisovej skupiny a odpisuje sa 20 rokov. Každý rok si odpíše - teda zahrnie do výdavkov časť z ceny bytu. Odpisy majetku si Marián bude zahŕňať medzi svoje daňové výdavky, čím si zníži základ dane.
Ďalšou otázkou je, v akej sume má tento byt zaradiť do majetku - trhovej, teda súčasnej, či v cene, za ktorú byt kúpil. „Trhová hodnota bytu je momentálne asi 50 000 eur. Neviem, či mám zaradenie do majetku vykonať v tejto cene a odpisovať ho plných 20 rokov, alebo ho môžem zaradiť v pôvodnej cene, teda vo výške 1 040 000 Sk a odpisovať ho už len do roku 2025,“ pýta sa Marián. Podľa daňovej poradkyne platí, že ak daňovník nadobudol byt kúpou, vstupnou cenou je obstarávacia cena, teda cena, za ktorú byt pôvodne kúpil. To znamená, že byt zaradí do obchodného majetku v cene 1 040 000 Sk, prepočítanej konverzným kurzom a následne bude byt daňovo odpisovať zvyšok rokov. Keďže byt kúpil v roku 2005, v odpisovaní bude pokračovať až 9. rokom.