Nedostatky v práci so zákazníkmi a slabá proklientska orientácia. Ale aj korupcia a byrokracia v prostredí, kde pôsobia. To sú faktory, ktoré znižujú slovenským firmám a ich manažérom kvalitu ich práce a bránia im lepšie sa pobiť o miesto na trhu. Inak povedané – predovšetkým slabá práca s klientmi patrí vo firmách medzi hlavné prekážky, ktoré treba prekonávať v boji o silnejšiu konkurencieschopnosť. Ďalším nedostatkom manažmentov v slovenských firmách býva ich kolísavá výkonnosť a nižšia samostatnosť. Na druhej strane však nechýbajú firemným lídrom ani pozitíva. Je to napríklad pracovná morálka či manažérske schopnosti slovenských žien, kladom je aj profesijný rast najmä mladej generácie našich manažérov.
Aké boli otázky prieskumu
Takto vyzerá, zatiaľ len v hrubých rysoch, hodnotenie Slovenska v prieskume, ktorý urobila spolu s budapeštianskou Stredoeurópskou univerzitou a GfK personálna spoločnosť Target Executive Search. Prieskum nadväzuje na podobnú sondu z roku 2009. Práve to umožňuje zachytiť nielen stav, ale aj trendy v manažovaní firiem strednej a východnej Európy zachytené optikou zahraničných manažérov, ktorí pracujú či pracovali v štátoch strednej a východnej Európy.
Na čo konkrétne sa prieskum pýtal? Aké je všeobecné podnikateľské prostredie v krajine, aký je štýl riadenia firmy, transparentnosť v podnikaní alebo aké sú interkulturálne a rodové rozdiely ovplyvňujúce spôsob vedenia firmy. Na takéto a ďalšie otázky odpovedalo viac ako tisíc vedúcich manažérov zo západného sveta a ich kolegovia z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.
V čom firmy zaostávajú
Medzi charakteristiky firiem, ktoré zahraniční manažéri súhlasne označujú ako slabšie, patrí napríklad orientácia na zákazníka. "Domáci manažéri tomuto problému nepripisujú vysokú dôležitosť, avšak cudzinci v ňom vidia jeden z dôvodov zaostávania firiem," uvádza Klemens Wersonig, výkonný riaditeľ Target Executive Search Group. "Keby sa tento problém spolu s byrokraciou a korupciou riešil, firmy v regióne by mohli znovu napredovať tempom, aké mali po páde režimu a potom znovu po vstupe do EÚ. Po ekonomickej kríze v roku 2009 o toto tempo prišli," dodáva.
Nadviazanie priateľského vzťahu so zákazníkom patrí podľa neho medzi hlavné kritériá úspechu. Medziľudské vzťahy sú obzvlášť dôležité aj v rámci firmy, kde otvorenú výmenu názorov často skomplikuje fakt, že pripomienky sa nezriedka berú osobne.
Ako ukázal prieskum, byrokracia a korupcia sú naďalej závažné témy v celom stredovýchodnom regióne. Pomalé a netransparentné rozhodovacie procesy obmedzujú konkurencieschopnosť a efektívne fungovanie firiem. Možno to povedať aj tak, že domáci manažéri radi robia veci po starom a korupcia sa tu chápe ako bežná vec, tvrdia často zahraniční manažéri.
Rumuni stúpli, my naopak
V porovnaní s rokom 2009 sa celkové hodnotenie spokojnosti s manažmentom v každej krajine zmenilo. Prirodzene sa tiež líšia názory na vývin manažérskej kultúry z pohľadu zahraničných manažérov a z pohľadu domácich.
Napríklad Rumunsko zvýšilo svoju pozíciu v rebríčku celkového hodnotenia, zatiaľ čo Slovensko pokleslo. Vyčíta sa nám najmä to, že manažéri plnia úlohy bez kreativity a málo trénujú. Poľsko zabodovalo v niekoľkých kategóriách a stalo sa celkovým víťazom. O Bulharsku manažéri z cudziny zase tvrdia, že je tam obrovská korupcia, o Česku, že tamojší manažéri majú problém, ak sa medzi ich klientami či kolegami vyskytne cudzinec. Maďarom najviac vyhodili na oči už spomínanú nedostatočnú orientáciu na zákazníka. Každá krajina však má, samozrejme, aj svoje prednosti.
Slováci sú zakríknutí
Pokles v hodnotení kvality manažmentu na Slovensku oproti iným vidia hodnotitelia v tom, že môže ísť o dôsledok menšieho počtu zahraničných investícií u nás, a teda menšej možnosti pre našich manažérov učiť sa firemným princípom platným v západných štátoch. Určitý vplyv má zrejme aj tradičná neochota prejaviť svoj názor verejne a stáť si za ním, preferovanie ponôs doma alebo medzi kolegami skôr než na nejakom fóre. Toto "tiché státie v kúte" pokladajú zahraniční manažéri za nedostatok znalostí, a pritom obvykle ide len o nedostatok sebadôvery. Našťastie mladšia generácia už tým netrpí a, či už vďaka vzdelaniu, alebo celkovej zmene v spoločnosti, je zvyknutá otvorene prejaviť svoje názory a diskutovať o nich.
Málo kreativity
Slovákom sa vyčítajú aj slabšia prozákaznícka orientácia a servis, ďalej to, že neradi prijímajú zodpovednosť a iniciatívu v riešení problémov alebo fakt, že papiere sa vypĺňajú precízne a robota sa často robí len zaužívaným spôsobom. To však nie je vždy efektívne pre chod firmy a samotný obchod. Slovensko je pomerne rigidná societa, čo sa odráža aj vo firemných štruktúrach. Objavuje sa však už generácia, ktorá je flexibilnejšia a adaptabilná. Podľa prieskumu je už ľahšie nájsť vzdelaných manažérov schopných komunikovať menej formálne a strnulo. Dobre boli hodnotené slovenské ženy - javia sa efektívnejšie v rozdeľovaní a štruktúrovaní pracovných úloh, v manažmente času a schopnosti delegovať úlohy, ako aj motivovaní podriadených.