Kamenné bankové domy ešte nekončia

Slovenský bankový trh sa vyznačuje dvoma ako keby protichodnými trendmi. Na jednej strane nové pobočky a obchodné miesta bánk rastú ako huby po daždi. A na druhej cenová politika bankových domov má klientov odradiť od častých návštev pobočiek. Tento vývoj však má svoje opodstatnenie. Bankový biznis, orientovaný na malých klientov, sa bez kamenných domov robiť nedá. Klient chce najprv vidieť banku, ktorej zverí svoje peniaze.
Expanzia nových pobočiek je poháňaná rastúcou konkurenciou na bankovom trhu. Banky, ktoré sa v minulosti sústreďovali hlavne na korporátnych klientov, sa čoraz viac snažia presadiť aj na trhu retailového bankovníctva. To vytvára tlak aj na tradičné retailové banky, aby reagovali na novú výzvu.
HVB Bank, ktorá má pevné postavenie hlavne v korporátnom bankovníctve, považuje retailové bankovníctvo za veľmi dôležité pre budúcnosť banky. Banka mala na konci roka 2001 len dvanásť pobočiek, dnes ich má 19 a do konca roka by chcela zvýšiť ich počet na 25. Podľa predstaviteľov HVB sú slovenskí klienti ešte stále pomerne konzervatívni a kamenné pobočky sú opodstatnené. Aj keď banka uvažuje o možnostiach predaja aktívnych produktov mimo pobočkovej siete, postavenie pobočiek je v tomto smere v súčasnosti nezastupiteľné.
Proces expanzie nie je lacný, a preto ani náhodný. Ovplyvňuje ho veľa faktorov, ako sú kúpyschopnosť obyvateľov, zamestnanosť, vyspelosť regiónu alebo zastúpenie konkurencie, povedala hovorkyňa ČSOB Miriam Hajduová. Okrem toho sú to perspektívy vývoja regiónu, záujem o bankové produkty a ďalšie. Najzaujímavejšia je však stále Bratislava a väčšie mestá.
ČSOB mala v roku 1995 na Slovensku len 8 pobočiek. S ich aktívnejším budovaním začala až v roku 2000 a v súčasnosti ich už má 64 a to nie je koniec. "Chceme s klientom komunikovať priamo, v čase, keď sa rozhoduje, kde zhodnotí svoje úspory, alebo, naopak, od koho si peniaze požičia," povedala Hajduová. Práve silná pobočková sieť by mala umožniť banke pružnejšie reagovať a zľahčovať vzájomnú komunikáciu.
Tatra banka za posledné tri roky rozšírila svoju pobočkovú sieť o 80 percent, počet jej pobočiek bol k júlu tohto roka 96. "Silnejšia orientácia aj na retailovú klientelu predpokladá aj dostatočne širokú pobočkovú sieť," povedal Roman Začka z Tatra banky. Pobočky a expozitúry však nie sú jedinými obchodnými miestami, banka otvorila aj 15 obchodných centier orientovaných na firemných klientov. Stratégiou banky je však aj prehodnocovať pobočkovú sieť a v prípade potreby neefektívne pobočky zrušiť.
OTP Banka vstúpila na slovenský trh len v roku 2002, keď prevzala IRB spolu s jej 51 pobočkami. Ich počet by mal postupne do roku 2005 vzrásť o 25. "Našou filozofiou je budovať malé flexibilné pracoviská s malým počtom pracovníkov," povedal hovorca banky Norbert Lazar.
Trochu odlišná je situácia v dvoch najväčších bankách. Noví investori v Slovenskej sporiteľni a VÚB získali aj niekoľko stoviek pobočiek, z ktorých však mnohé nehrali veľký význam. Počet ich obchodných miest tak za posledné roky klesol, čo však neznamená, že by neotvárali nové pobočky, staré rušili rýchlejšie. Slovenská sporiteľňa má v súčasnosti 339 pobočiek, čo je najviac na slovenskom bankovom trhu. VÚB má 201 retailových obchodných miest oproti 230 na konci roku 2001. Ich počet by sa už nemal veľmi meniť.
A čo sa týka vyšších poplatkov za operácie uskutočnené v banke? Prevádzka kamenných pobočiek je drahá a banky chcú motivovať ľudí, aby niektoré transakcie robili modernejšími spôsobmi. Pobočky by nemali byť miestom, kam si klient príde vybrať tisícku z účtu alebo urobiť prevod. Na jednoduché operácie sa dá využiť bankomat, telefón alebo internet. Pobočka by mala byť miestom, kam môžu prísť klienti konzultovať svoje potreby a vybaviť náročnejšie operácie alebo zásadné obchody.