Ako živnostník si môžete za každý odpracovaný deň do nákladov započítať stravný lístok v hodnote 4,20 eur. Táto suma platí od prvého novembra minulého roka. „Je to maximálna hranica, ktorá je stanovená aj pre ostatné spoločnosti, ktoré trebárs objednávajú lístky pre zamestnancov,“ hovorí pre HNonline Ivana Szerencsésová špecialistka predaja zo spoločnosti VAŠA Slovensko. Čo sa týka firiem, ktoré zabezpečujú stravné lístky pre zamestnancov, firma si dáva do účtovníctva z hodnoty každého stravného lístka 55 percent. Zvyšok hradí zamestnanec zo svojej mzdy. Samozrejme, firma môže preplácať aj viac, je to obľúbený benefit.
Stravné lístky si účtujte postupne
Gastrolístky je najlepšie účtovať pravidelne a postupne, a to podľa skutočne odpracovaných dní. Ideálne je to tak, že po skončení mesiaca si spočítate, koľko dní ste odpracovali. Potom si podľa tohto počtu dáte do daňových výdavkov zodpovedajúci počet stravných lístkov v ich nákupnej cene. Bločky z reštaurácií nepotrebujete. Pri počítaní odpracovaných dní si môžete zarátať aj sviatky a víkendy, ak ste počas nich pracovali. Musíte však mať k dispozícii doklad, ktorým sa preukáže, že ste v skutočnosti v daný deň pracovali. „Môžu to byť maily medzi podnikateľom a jeho odberateľmi, vyúčtovacia faktúra, ktorú vystaví v daný deň, dodací list a podobne,“ vysvetľuje Szerencsésová.
Čo v prípade stravných lístkov využiť do účtovníctva
Živnostník si realizuje kúpu lístkov u spoločnosti, ktorá stravné lístky vydáva, a využíva do účtovníctva vystavenú faktúru od nej. „V prípade, že za tú faktúru platí v hotovosti, je to príjmový pokladničný doklad, respektíve príjmový doklad od Slovenskej pošty alebo od kuriéra o tom, že zaplatil v hotovosti,“ dodáva Szerencsésová.
Kto nemá nárok na stravné lístky
- živnostníci, ktorí sú zároveň aj zamestnancami
- živnostníci, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky
- podnikatelia, ktorí nie sú vo svojej s. r. o. zamestnaní alebo nepoberajú odmenu za výkon funkcie konateľa a neodpracovali
- minimálne štyri hodiny za deň