Kupujete či predávate pozemok, alebo máte v pláne svoju pôdu sceliť a využiť na stavbu domu či na biznis? Povieme vám, ako na to. Experti vám tiež poradia, čo s dokladmi a aké na to treba, ako sa určuje cena pozemkov, provnávajú ju so zahraničím a poskytnú aj ďalšie praktické informácie.
CENY PôDY A KATASTER
1.
Aká je u nás priemerná cena pôdy v porovnaní s cenou v západných štátoch?
Priemerná cena pôdy je 3200 eur/ha. Od roku 2001 stúpla asi šesťnásobne. Najdrahšia pôda je v Holandsku – 34000, Nemecku 9000, vo Veľkej Británii 12000 a Francúzsku 10000 eur/ha. Dnes sa cena pôdy u nás postupne zvyšuje na 3500 až 5000 eur/ha a tento trend by mal stúpať.
2.
Koľkokrát je vyššia cena za tú pôdu, ktorá sa predáva už so zámerom stavebného využitia?
Pôda nemá takú cenu ako pozemky vhodné na zástavbu. Cena závisí od dostupnosti inžinierskych sietí najmä v lukratívnych polohách, ako sú veľké mestá, či rekreačné segmenty, a je asi 10-krát drahšia než susedný pozemok. Takéto pozemky by sa mali poskytovať na výstavbu v rámci územných plánov obcí. Cena za pozemky so zámerom na stavebné využitie je mnohonásobne väčšia. Napríklad cena pozemkov s nízkou bonitou – v lukratívnej časti mesta – mnohonásobne prevyšuje cenu najkvalitnejších pôd.
3.
Ako sa líši cena pôdy podľa kvality?
Odvíja sa od viacerých faktorov, ako sú bonita pôdy či druh kultúry. Najdrahšia je v najúrodnejších oblastiach Slovenska. Produkčný potenciál našich pôd sa hodnotí bodovými hodnotami relatívnej bonity od 1 do 100 bodov, pričom produkčne kvalitnejšie pôdy majú vyššiu hodnotu. Maximálnym počtom 100 bodov je ohodnotená hlinitá čiernica modálna, najmenej bodov (2) majú veľmi plytké pôdy na zrázoch nad 25 stupňov. Priemerná bodová hodnota pôd Slovenska je 53,9 bodu.
4.
Porovnajte cenu najkvalitnejšej pôdy s priemernou cenou poľnohospodárskeho pozemku.
Treba rozlišovať cenu pôdy ako pozemku určeného na zástavbu, kde platia trhové vzťahy, a potom cenu pôdy, ktorá je určená vyhláškou o stanovení hodnoty pozemkov a porastov pre potreby pozemkových úprav. Tá slúži na určenie ceny náhradných pozemkov pri projektoch sceľovania. Východiskom pri odhade ceny pôdy môže byť aj zákon o dani z príjmov, kde sú kvôli kontrole platenia daní stanovené priemerné ceny v danom katastri. Oficiálne ceny pôdy však nie sú známe. Trhovú cenu určujú ponuka a dopyt.
5.
Predaje pôdy sa pred pol druha rokom usmernili cez štátny portál. Zisťuje sa pritom, či nejde o pôdu, ktorá môže spadať pod ochranu?
Ochrana poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom využití je zabezpečená ochranou najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktorý je uvedený v prílohe 2 k nariadeniu vlády o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Predaj pôd sa v súčasnosti realizuje cez štátny portál a nesúvisí so štatútom chránených pôd, preto nadobúdateľ pôdy môže získať aj chránené kvalitné pôdy.
6.
Aké druhy kvality pôdy rozoznávame?
Hodnotí sa podľa 9 stupňov (tried) kvality. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. Obsah bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky, ktorá predstavuje kvázi homogénnu jednotku územia, je na mapách vyjadrený 7-miestnym kódom, ktorý tvoria tieto parametre: klimatický región, hlavná pôdna jednotka, svahovitosť, expozícia, skeletnatosť, hĺbka pôdy a zrnitosť pôdy (pôdny druh).
7.
Aká je u nás rozloha jednotlivých druhov poľnohospodárskych pozemkov a ako sa ich podiely menia za posledné roky?
Výstavba hlavne priemyselných parkov sa sústreďuje v blízkosti urbanizačných centier a hlavných ťahov, čo u nás znamená nevyhnutný záber aj veľmi kvalitných pôd, napríklad v okolí Trnavy a Nitry. Najrozvinutejší je región západného Slovenska s najkvalitnejším pôdami i zdrojmi pitnej vody. Zákon o ochrane pôdneho fondu a jeho novelizácie však chránia územie pred zábermi najkvalitnejšej pôdy v každom katastri ich spoplatnením za odvod. Výmera všetkej pôdy u nás je 2401693 ha (úbytok v roku 2013:4278 ha).
Odpovedá Jaroslava Sobocká, riaditeľka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy
8.
Ako možno definovať úradnú cenu pôdy?
Vypočíta sa na základe normatívnej produkcie a normatívnych nákladov na túto produkciu. Úradná cena sa prvýkrát stanovila po zmene ekonomických a spoločenských podmienok koncom minulého storočia. Bolo to nevyhnutné, aby sa stanovila výška dane z pozemkov. Orientačne slúžila pri stanovení výšky nájmu za poľnohospodárske pozemky. Neskôr slúžila aj ako kritérium na určenie podpory pre agropodniky. Súčasne sa začal rozvíjať i trh s pôdou. Postupne sa začali kreovať aj naše trhové ceny pôdy.
9.
Aký je vzťah medzi úradnou a trhovou cenou pôdy?
Trhové ceny pôdy sú niekoľkonásobne vyššie než úradné. Hoci sa v niektorých prípadoch predávala pôda aj za nižšie trhové ceny, než boli tie úradné.
10.
Váš ústav pravidelne vyhodnocuje ceny pôdy. Vlani sa začal uplatňovať nový mechanizmus prevodov, akým smerom sa vyvíjajú c...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.