Pri daňovej evidencii je kontrola mäkšia

Bratislava – Ak ste živnostník a pracujete samostatne, čiže bez zamestnancov, namiesto jednoduchého účtovníctva je pre vás výhodnejšie viesť zjednodušenú daňovú evidenciu. Daňovník, ktorý ju využíva, nerobí podrobné účtovníctvo, a teda za túto službu neplatí a nemusí si ani kúpiť softvér a prípadne si robiť jednoduché účtovníctvo sám. „Povinnosť viesť ho je spojená s rizikom vyrúbenia pokuty za porušenie účtovných predpisov. To znamená, že v prípade, ak sa daňovník rozhodne viesť zjednodušenú daňovú evidenciu, toto riziko uňho nie je,“ zdôraznil vedúci oddelenia poradenstva spoločnosti Accace Peter Pašek. 
„Výhodou evidencie je, že daňovník sa nepovažuje za účtovnú jednotku. Daňový úrad mu nemôže urobiť kontrolu dodržiavania účtovných predpisov ani vyrubiť pokutu,“ potvrdila HN účtovníčka, ktorá si neželá byť menovaná. Prechod na daňovú evidenciu netreba oznamovať daňovému úradu, ani Sociálnej, či zdravotnej poisťovni.  
Hranicou je 170 000 eur
Viesť daňovú evidenciu sa oplatí hlavne podnikateľom, ktorí majú nižší obrat, menší počet účtovných dokladov, nie sú platiteľmi DPH a neoplatí sa im uplatňovať paušálne výdavky, prípadne sa im nechce robiť kompletné účtovníctvo. Ale účtujú sa pri nej reálne náklady. „Okrem toho, že živnostník, ktorý sa ju rozhodol viesť nemôže mať zamestnanca, nesmel mať v predchádzajúcom roku príjem vyšší ako 170 000 eur,“ pripomína ekonómka Jarmila Medveďová. Takúto sumu určil zákon.
Živnostník, ktorý uvažuje o prechode z paušálu na účtovníctvo alebo naopak, musí si hlavne spočítať hodnotu svojich bločkov či faktúr za nakúpený materiál a služby, ktoré si môže dať do výdavkov a porovnať ju s 40-oercentným paušálom. Až potom by sa mal rozhodnúť, čo je preňho výhodnejšie. „Ak si živnostník spočíta svoje zdaniteľné príjmy a porovná ich so 40% paušálnymi  výdavkami a uhradenými odvodmi, pričom zistí, že jeho čiastočný základ dane je do hranice nezdaniteľnej časti základu dane, nemá pre neho zmysel riešiť vedenie účtovníctva. Lebo aj s použitím paušálnych výdavkov bude jeho daňová povinnosť nulová,“ vysvetlika ekonómka Jaroslava Lukačovičová.
Čo pri evidencii nemusíte
Pri daňovej evidencii vedú podnikatelia prehľad o príjmoch a výdavkoch, o ktorých si odkladajú doklady – bločky a faktúry. Evidujú hmotný a nehmotný majetok. „Musia viesť aj evidenciu zásob, evidovať pohľadávky a záväzky, ale nemusia mať skladové karty,“ pripomína Medveďová. Pri daňovej evidencii netreba viesť ani účtovné knihy, na konci roka urobiť inventarizáciu, ani účtovnú závierku v podobe výkazu o majetku a záväzkoch a o príjmoch a výdavkoch. Daňová evidencia nevyžaduje určovanie reálnej hodnoty majetku, pripravovať účtovné plány, či vyčísľovať kurzové rozdiely. „Daňová evidencia nerozlišuje delenie príjmov a výdavkov na konkrétne účely a ich zatriedenie do jednotlivých skupín. Rozdeľuje ich iba na zdaniteľné príjmy a výdavky odpočítateľné od základu dane,“ dodala Lukačovičová. 
Viesť jednoduché účtovníctvo odporúča Pašek hlavne tam, kde si možno uplatniť rezervy na lesnú pestovateľskú činnosť, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok, či nakladanie s elektroodpadom. Dôvodom je, že tieto rezervy môže tvoriť a daňovo uznať len ten daňovník, ktorý o nich účtuje. Podnikatelia, ktorí by sa rozhodli pre daňovú evidenciu, by v týchto prípadoch stratili možnosť uplatnenia rezerv.

Pri daňovej evidencii sa nemusí:
robiť inventarizácia,
otvárať a uzatvárať účtovné knihy a robiť výkazy,
zostavovať účtovná závierka,
vyčíslovať kurzové rozdiely,
oceňovať majetok reálnou hodnotou,
zostavovať účtovný plán odpisov,
správca dane nemôže podnikateľa za chyby v účtovníctve potrestať
Zdroj: HN