Paragraf 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM), vykoná sa vysporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
* Podľa ods. 2, ak dôjde k vysporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali.
* Ods. 3 tohto paragrafu hovorí, že ak sa vysporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh z niektorého z manželov súd.
* Ods. 4 tohto paragrafu hovorí, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vysporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaní do troch rokov od jeho zániku vysporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielov spoluvlastníctve a že podiely oboch vlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Takže, ako sme už uviedli, základným predpokladom na vysporiadanie BSM je jeho predchádzajúca existencia a, samozrejme, predchádzajúci zánik. Nie je preto možné, aby sa manželia platne dohodli na vysporiadaní BSM ešte pre jeho zánikom. Takáto dohoda by bola absolútne neplatná podľa ust. § 39 ObčZ.
Čo sa rozumie pod vysporiadaním BSM?
-- Pod vysporiadaním BSM treba rozumieť nielen rozdelenie vlastníckeho práva k veciam tvoriacich predmet BSM, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vysporiadanie sa má v zásade týkať všetkých vecí patriacich do BSM. Právo na vysporiadanie BSM patrí obom manželom, výnimku z tejto zásady tvorí prípad, ak jednému z manželov bol v trestnom konaní uložený trest prepadnutia majetku. V takomto prípade do majetkových práv odsúdeného manžela vstupuje štát a vysporiadanie BSM sa uskutoční medzi štátom a druhým manželom.
Ďalšou výnimkou je prípad, keď BSM zaniklo vyhlásením konkurzu. V takomto prípade sa vysporiadanie BSM vykoná medzi správcom konkurznej podstaty a druhým manželom. V prípade, ak v zániku BSM došlo smrťou niektorého z manželov, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, vysporiadanie BSM sa vykoná medzi dedičmi zomretého manžela a pozostalým manželom na základe dedičského konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Z ustanovenia § 149 ObčZ vyplýva, že k vysporiadaniu BSM môže dôjsť:
a) dohodou,
b) súdnym rozhodnutím,
c) uplynutím doby.
A: dohodou
Ak dôjde k uzavretiu dohody o vysporiadaní BSM, manželia sú povinní vydať si na požiadanie druhého manžela potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. Na splnenie tejto povinnosti má každý z manželov nárok, preto sa ho možno domáhať žalobou na nahradenie vôle podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ak sú predmetom dohody iba hnuteľné veci, právna úprava nepredpisuje žiadnu formu takejto dohody. Ak sú však predmetom o vysporiadaní BSM nehnuteľnosti, musí mať takáto dohoda písomnú formu, z čoho vyplýva, že právne účinky vysporiadania BSM dohodou nastávajú dňom uzavretia takejto dohody.
B: súdnym rozhodnutím
Vysporiadanie BSM súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, že nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou. Skutočnosť, že jeden z manželov podá návrh na vysporiadanie BSM po jeho zániku bez predchádzajúcej snahy a pokusu o uzavretie dohody o vysporiadaní BSM neznamená, že súd môže takýto návrh zamietnuť ako predčasne podaný. V takomto prípade súd iba prihliada k tejto skutočnosti pri rozhodovaní o trovách konania. V prípade návrhu jedného z manželov na vysporiadanie BSM po jeho zániku je súd povinný zisťovať, čo do podielového spoluvlastníctva manželov patrí. Vysporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Primerane sa vysporiadajú aj pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich BSM. Avšak vysporiadanie týchto práv a povinností sa týka len vzťahu medzi manželmi a nezasahujú do práv a povinností tretích osôb.
C: uplynutím doby
Z ods. 4 citovaného § 149 ObčZ vyplýva posledný spôsob vysporiadania BSM, ktorým je uplynutie doby. Občiansky zákonník stanovuje trojročnú lehotu, ktorá hmotnoprávnu povahu a zároveň ide aj o prekluzívnu lehotu. Preto nestačí, aby do uplynutia trojročnej lehoty odo dňa zániku BSM bol návrh na vysporiadanie BSM podaný iba na pošte, musí byť podaný priamo súdu.
Treba si uvedomiť, ako už bolo bližšie uvedené, táto trojročná lehota začína plynúť zánikom BSM. Ak teda v rámci tejto lehoty nedôjde k vysporiadaniu BSM dohodou alebo ak v tejto lehote nebol podaný návrh na vysporiadanie BSM na rozhodnutie súdu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, spočívajúca v tom, že hnuteľné veci si manželia vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich tieto veci užíval, pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti.
O ostatných hnuteľných veciach, ktoré výlučne neužíval nikto z manželov a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov (teda bývalých manželov) sú rovnaké. To isté platí primerane aj o ostatných spoločných majetkových právach (napr. o spoločných vkladoch), ale aj dlhoch a pohľadávkach. Znamená to, že bývalí manželia sú z týchto majetkových práv oprávnení a zároveň zaviazaní rovnakým dielom. Predpokladom tohto spôsobu vysporiadania BSM je opäť jeho bývala existencia a zánik, ďalej existencia a zánik, ďalej existencia určitého majetku v BSM, ďalej to, že nebolo vysporiadanie BSM urobené formou dohody, alebo nebol podaný v uvedenej v trojročnej lehote od jeho zániku návrh na jeho vysporiadanie prostredníctvom súdu.
Zákon tu vlastne touto nevyvrátiteľnou právnou domnienkou nahrádza dohodu bývalých manželov o vysporiadaní ich zrušeného BSM, eventuálne svojím spôsobom nahrádza aj povinnosť podať návrh v uvedenej prekluzívnej trojročnej lehote (prekluzívna znamená, že po jej uplynutí túto lehotu nemožno vrátiť), a táto nevyvrátiteľná právna domnienka a právna fikcia rozdelenia a vysporiadania BSM je zákonodarcom riešená v prípade, že by manželia nejavili záujem o vysporiadanie svojho BSM. Je to svojím spôsobom aj istota pre právny systém a právny režim, najmä vzhľadom na vlastnícke právo k predmetu už zrušeného BSM, pretože ak sa manželia nedohodnú na vysporiadaní ich BSM, ani nepožiadajú v prekluzívnej trojročnej lehote o to, aby ich už zrušené BSM vysporiadal súd, bez existencie takejto nevyvrátiteľnej domnienky, ktorá určuje pre takýto prípad spôsob vysporiadania BSM, by prichádzalo k veľkej právnej neistote v súvislosti s vlastníckym právom a jeho následným výkonom k veciam, ktoré spadali do BSM, ktoré bolo zrušené.
Zákonodarca zakotvil v ust. § 149a ObčZ, že pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ust. § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností (o tejto skutočnosti sme nepriamo hovorili priamo pri ust. § 143 a 149 ObčZ).
Zásady pri vysporiadavaní BSM
Paragraf 150 ObčZ ustanovuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vysporiadavaní BSM, a znie: Pri vysporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z tohto, samozrejme, vyplýva, že sa na tieto zákonné ustanovenia prihliada najmä pri vysporiadavaní BSM rozhodnutím súdu, eventuálne pri uzatváraní dohody o vysporiadavaní BSM medzi bývalými manželmi.
Ako sme už uviedli, predmetom BSM je všetko, čo do tohto BSM patrilo a čo existovalo ku dňu zániku tohto BSM. Súd v konaní o jeho vysporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a tiež aj skutočnosť, či v súvislosti s ním nedošlo medzi účastníkmi konania (teda medzi bývalými manželmi) k dohode o jeho rozšírení či zúžení podľa ust. § 143a ObčZ. Ďalej súd zisťuje cenu vecí, ktoré tvoria predmet BSM. V tom zmysle platí zásada, že treba vychádzať z tej ceny, ktoré majú veci tvoriace predmet BSM, v čase vysporiadavania BSM, a nie v čase ich nadobudnutia.
Výška podielov
Treba si zároveň uvedomiť, že pri vysporiadavaní BSM súdom je teda pri zisťovaní ceny jednotlivých vecí, patriacich do predmetu BSM, dôležitá ich cena, ktorú majú tieto veci v čase, keď sa o vysporiadavaní BSM rozhoduje, a nie v čase, keď boli nadobudnuté, eventuálne v čase, keď BSM zaniklo. Pri vysporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, čo, samozrejme, nevylučuje, aby tieto podiely boli určené súdom v inom pomere. Určeniu iného než rovnakého pomeru podielov by však musel predchádzať dokonale zistený reálny skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť a odôvodniť. Výšku podielov môže ovplyvniť napr. skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci tak mohol urobiť) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí, patriacich ako predmet do BSM a pod.
Platí pri tom, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. V rámci vysporiadavania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky zo svojho výlučného vlastníctva, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva. Je pritom zaujímavé, že na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie.
Stanovenie výšky náhrady
* Pri stanovení výšky náhrady treba prihliadnuť na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vysporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Naopak, na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci nemožno prihliadnuť. Je to z toho dôvodu, že zvýšenie hodnoty sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do BSM v tejto vyššej hodnote. V rámci vysporiadania BSM však nemožno vykonať vzájomné vyúčtovanie (nemožno sa napr. domáhať náhrady nákladov vynaložených na nákup vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe iba jedného z manželov s výnimkou prípadu, že by išlo o nadobudnutie veci tohto charakteru v neprimeranej hodnote). Znamená to, že náhradu nákladov na kúpu vecí, slúžiacich napr. na osobnú hygienu, nemožno platne požadovať v konaní o vysporiadaní BSM súdom.
* V zásade by však malo byť uhradené všetko to, čo bolo vynaložené na existujúci majetok druhého manžela. Pri vysporiadaní BSM okrem aktív (reálneho majetku a majetkových práv) treba vysporiadať aj pasíva (teda pohľadávky a dlhy manželov, vzniknuté za trvania manželstva a BSM). Toto vysporiadanie pasív sa však vykoná iba medzi manželmi, a nie vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú ani účastníkmi súdneho konania o vysporiadanie BSM. Samozrejme, týmto osobám zostáva zachované ich právo žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých manželov.
* V rámci vysporiadavania BSM súd tiež prihliadne na záujem maloletých detí. Tu si treba uvedomiť, že obvyklé veci nižšej hodnoty, slúžiace osobným potrebám maloletých detí, patria zásadne deťom. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných veci pripadnú ktorému z manželov do výlučného vlastníctva, treba prihliadnuť aj na to, aby veci, tvoriace predmet BSM, boli využité v súlade s potrebami maloletých detí. Je preto dôležité pri vysporiadavaní BSM aj to, ktorý z bývalých manželov má zverené maloleté deti do svojej výchovy a starostlivosti na čas po rozvode. Avšak tomu z manželov, ktorému boli tieto deti na čas po rozvode zverené do výchovy a starostlivosti, nemožno z toho dôvodu určiť vyšší podiel na spoločnom majetku. Treba pri tomto určovaní podielu vždy prihliadnuť na to, aby veci tvoriace BSM boli využité s potrebami s maloletých detí. Súd zároveň prihliada tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí v období, keď ešte v spoločnej domácnosti žili.
* Pri rozhodovaní o tom, ktoré z vecí, tvoriacich predmet BSM, pripadnú do výlučného vlastníctva jedného z manželov, treba vychádzať z úvahy o účelom využití predmetnej veci. Ak nie je možné všetky tieto veci účelne rozdeliť medzi bývalých manželov podľa veľkosti ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich celé, resp. ich časť, do výlučného vlastníctva iba jedného z manželov s tým, že tomuto súd uloží povinnosť zaplatiť druhému z manželov príslušnú finančnú sumu na vyrovnanie podielov.
* Znamená to, že ak súd rozhodne, že motorové vozidlo, ktoré je predmetom BSM, pripadá do výlučného vlastníctva jedného z manželov, zároveň tohto zaviaže, aby polovicu zo súdom stanovenej ceny tohto motorového vozidla vyplatil druhému z manželov. Nemusí ísť priamo o presnú polovicu, ale o pomer zodpovedajúci pomeru druhého z manželov k tomuto motorovému vozidlu. Tiež nie je vylúčený ani taký spôsob vysporiadania BSM, že spoločná vec bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva obom bývalým manželom s tým, že súd zároveň určí aj veľkosť ich podielov, pretože sa týmto rozhodnutím stávajú podielovými spoluvlastníkmi tejto spoločnej veci.
Obnovenie BSM
Paragraf 151 ObčZ uvádza, že ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaním na návrh jedného z manželov. Toto zákonné ustanovenie sa týka obnovenia BSM, ktoré zaniklo za trvania manželstva (napr. podľa ust. § 148 a § 148a ObčZ). Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípad zániku BSM, ku ktorému došlo následkom rozvodu manželstva. O obnovení zaniknutého BSM môže rozhodnúť len súd na návrh jedného z manželov. Základným predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu manželstvo účastníkov trvá.
Keďže v ust. § 151 ObčZ nie sú uvedené ďalšie dôvody, pre ktoré možno zaniknuté BSM obnoviť, posúdenie dôvodnosti podaného návrhu je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí mať oporu v dostatočne zistenom skutkovom stave veci. Súd napríklad zisťuje, či odpadli dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu BSM podľa ust. § 148 ods. 2 ObčZ alebo podľa ust. § 148a ods. 2, zisťuje, či jeden manžel alebo obaja sú podnikateľmi, a teda či v tomto smere u nich došlo k zmene pomerov. Obnovením BSM nedochádza k obnoveniu tohto pôvodného spoluvlastníctva, ale vzniká nové BSM. Vyhovujúci rozsudok vydaný v takomto konaní teda nemá spätnú účinnosť, ide o rozhodnutie, ktoré pôsobí až od svojej právoplatnosti (ex nunc).