Prečo dochádzalo k arizácii židovského majetku?
- Rozšírila sa predstava, že keď sa zoberú Židom majetky, polepšia si všetci ostatní. Pri arizácii došlo k porušeniu princípu ochrany osobného majetku. Po roku 1945 sa to isté robilo s majetkom nemeckých a maďarských občanov. Po roku 1948 došlo k zhabaniu majetkov príslušníkov buržoázie, či už veľkopodnikateľov alebo drobných živnostníkov. Arizáciou sa to začalo, no rozdiel bol v dôsledku. Ľudia, ktorí počas nej prišli o živnosť či zamestnanie, sa pre štát stali záťažou a ten ich deportoval do vyhladzovacích táborov.
Akú úlohu zohrali pri deportáciách samotní arizátori?
- Väčšina z nich bola pod silným vplyvom oficiálnej propagandy, ktorá hlásala, že ak by Nemci, a teda aj Slovenský štát, vojnu prehrali, pôvodní majitelia sa vrátia a budú chcieť svoje majetky späť. U mnohých to posilnilo antisemitské nálady, hoci pôvodne nemuseli mať protižidovské predsudky. Šlo o perfídnu politiku Slovenského štátu. Rovnako perfídne bolo, že sa majetok po deportovaných židovských osobách predával na dražbách. Vzácnejšie veci väčšinou buď skonfiškoval štát alebo boli rozkradnuté. Do tejto lúpeže boli často vtiahnutí drobní ľudia, ktorí sa tiež mohli rýchlo stotožniť s novonadobudnutým majetkom. Na Slovensku však bolo aj veľa taktch, ktorí po okupácii nacistickými vojskami na jeseň 1944 zachraňovali ohrozených židovských spoluobčanov. Nasadzovali tak vlastné životy, ale aj životy svojich rodín. Ak by totiž v ich domoch našli skrývajúcich sa, stálo by ich to život. Ešte väčšie nebezpečenstvo podstupovali tí, čo skrývajúcim sa Židom v horských bunkroch nosili potraviny. Ak ich chytili Nemci, na mieste ich popravili. Ak možno hovoriť o masovej snahe o záchranu židovských spoluobčanov, vzťahuje sa to na obdobie od jesene 1944. Väčšina vyznamenaní Spravodliví medzi národmi sa týka práve tohto obdobia. V čase, keď boli fronty tisíce kilometrov vzdialené, ešte nebolo známe, aký osud stihol deportovaných. Neznamená to však, že tí, čo ich deportovali, nenesú zodpovednosť. Vyvážať tisíce ľudí bez majetku vrátane dojčiat a starcov a tvrdiť pri tom, že odchádzajú na práce, bolo absolútne pokrytectvo.
Čím boli potom motivovaní ľudia, ktorí Židov skrývali?
- Prirodzeným ľudským citom. Dôležitú úlohu zohrávalo aj náboženstvo, viera. Títo ľudia stáli mravne omnoho vyššie, ako tí, čo zdôrazňovali, že je Slovenský štát kresťanský a pritom konali protinábožensky. Drobní ľudia prejavili oveľa viac citu a zmyslu pre výklad náboženstva ako mnohí lídri, ktorí stáli na najvyšších stupňoch štátnej a straníckej hierarchie. Veľa dokumentov svedčí o tom, že takzvané "riešenie židovskej otázky" bolo podľa oficiálnej propagandy v súlade s náboženskými hodnotami. Tieto vyhlásenia vzbudili obrovskú nevôľu a kritiku z Vatikánu. Na čele Slovenského štátu stál totiž kňaz a štát sa v ústave a všetkých oficiálnych dokumentoch hlásil ku kresťanstvu.