Gabriela začala pracovať ako opatrovateľka v roku 2003. Prvých päť rokov pracovala načierno, so živnosťou len posledných sedem rokov.
Tak ako mnohí, aj opatrovateľka Gabriela si zvolila Rakúsko pre vyššie finančné ohodnotenie. V roku 2003, keď tam začala pracovať, sa podľa jej slov živnosť vybaviť nedala. „Všetky sme tam pracovali načierno,“ hovorí Gabriela, ktorá žije pri Hlohovci.
Práca opatrovateľky v Rakúsku je podľa nej náročná. „Robili sme na turnusy. Dva týždne pracujete v rodine a potom ste dva týždne doma. Stane sa, že opatrovateľka, s ktorou sa striedate, ochorie alebo sa jej niečo prihodí v rodine. Vtedy musíte zostať opatrovať dlhšie,“ vysvetľuje. „Táto práca je ničiteľ rodiny. Ste stále preč z domu, veľa cestujete, ste odtrhnutí od detí,“ hovorí Gabriela. Po rokoch sa na robotu pozerá inak. Dnes by už druhýkrát pracovať do Rakúska nešla.
Začala s agentúrou
„Zo začiatku som chodila pracovať do Rakúska cez agentúry, avšak tie opatrovateľky doslova zdierajú,“ hovorí Gabriela. Aj keď bola v jednej rodine niekoľko rokov, pýtali si od nej aj tisíc eur ročne. „Zvyčajne im platila aj rodina, kde ste pracovali. Tak to fungovalo pred siedmimi rokmi, koľko to je dnes, netuším,“ dodáva.
Keď sa zmenili podmienky v Rakúsku, Gabriela sa rozhodla prácu legalizovať a založila si živnosť. „Na jej vybavenie som potrebovala len výpis z registra trestov. Osvedčenie o opatrovateľskom kurze odo mňa nikto nepýtal,“ hovorí a dodáva, že živnosť opatrovateľkám vybavuje obyčajne rodina alebo agentúra. „Nevybavujeme si to samy. Jediné, čo riešime my, je podpísanie prechodného bydliska na miestnom úrade v obci, kde pracujeme," dodáva. Gabriela ešte okrem toho navštívila zdravotnú poisťovňu na Slovensku, kde sa odhlásila.
Nonstop servis
Opatrovateľka býva v dome spolu so seniorom, o ktorého sa stará. „Našťastie mám chodiacu pacientku, ale aj tak jej musím navariť, oprať a spraviť všetko, čo potrebuje. Ženy, ktoré majú takzvaných ležiakov, musia pacientov aj kŕmiť. Ja len mixujem jedlo, chodím s ňou na prechádzky, starám sa o jej toaletu, tabletky či ukladanie do postele,“ vysvetľuje Gabriela.
Okrem finančného ohodnotenia nevidí v práci žiadne výhody. „Pracujete dvadsaťštyri hodín denne. Ak sa pacient zobudí za noc desaťkrát, desaťkrát vstávate k nemu aj vy,“ dodáva.
Finančné ohodnotenie závisí od stavu pacienta. Väčšinou sa pohybuje od 50 eur za deň v čistom. „Ovplyvňuje to ešte rodina, či odvody bude platiť ona, agentúra, alebo vy. Niektoré opatrovateľky takto zarobia len 600 eur v čistom za jeden turnus, lebo rodina nechala platenie odvodov na nich. Tým sa v Rakúsku už pracovať neoplatí, lebo toľko dostanú aj doma,“ hovorí.
„Okrem vyššieho platu, ako by sme dostali na Slovensku, máme po niekoľkých rokoch nárok aj na dôchodok. Napríklad kolegyňa, ktorá robila sedem rokov, dostáva k svojmu dôchodku na Slovensku ešte 90 eur z Rakúska,“ vysvetľuje Gabriela.
Benefitom sú tiež prídavky na deti, keďže opatrovateľka má prechodné bydlisko v Rakúsku. Medzi ďalšie výhody patrí aj hradená strava. „Funguje to tak, že pri nástupe na turnus dostaneme peniaze, ktoré majú vydržať pre mňa a aj pre pacientku. Počula som už o opatrovateľkách, ktoré hladovali, ale sama som sa s tým ešte nestretla,“ dodala.