Servis

Vrátenie dane zahraničným osobám
Sme obchodná spoločnosť so sídlom v Českej republike. Ako si môžeme nárokovať vrátenie slovenskej DPH? Ide o daň, ktorú nám slovenský dodávateľ vyfakturoval, údajne v súlade s platným slovenským zákonom o DPH. Existuje vôbec takáto možnosť? Ak áno, aký je postup?
-- Vstupom do Európskej únie platí v Slovenskej republike od 1. mája 2004 nový zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daň z pridanej hodnoty je lokálna, vnútroštátna spotrebná daň, ktorá sa viaže na miesto spotreby. Preto zákon definuje mechanizmus vrátenia slovenskej DPH zahraničným osobám -- zjednodušene povedané -- ak ide o spotrebu v zahraničí. Podmienky vrátenia dane cestujúcim turistom pri vývoze tovaru ustanovujú § 59 až 60 zákona o DPH. Vrátenie dane cestujúcim turistom sa však týka fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskych spoločenstiev a ktorá v cestovnom styku vyváža z tohto územia tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine. Zo zadania však vyplýva, že ide o právnickú osobu -- zahraničnú obchodnú spoločnosť z Českej republiky, ktorá zaplatila slovenskú DPH, a zaujíma sa o možnosť jej legálneho vrátenia. Podmienky vrátenie dane podnikajúcim zahraničným osobám upravujú ustanovenia § 56 až 58 zákona o DPH. Zahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane, ktorú zaplatila v tuzemsku pri dovoze tovaru, ak splní zákonné podmienky. Pojem zahraničná osoba je definovaný ako tzv. legislatívna skratka v ustanovení § 5 ods. 1 zákona o DPH a znamená -- právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a ktorá podniká v zahraničí. Pritom na účely zákona o DPH sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania (§ 4 ods. 7). Zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak:
a) je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko,
b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko,
c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a § 48 ods. 8 zákona o DPH, a s výnimkou služieb a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),
d) tovar alebo službu kúpila v tuzemsku alebo tovar doviezla na účely svojho podnikania, ktoré vykonáva v zahraničí, za podmienky, že by mohla túto daň odpočítať, ak by svoje podnikanie vykonávala v tuzemsku.
Zákon o DPH vymedzuje aj prípady, keď zahraničná osoba nemá nárok na vrátenie dane -- je to pri tovare, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený z tuzemska, a dodanie tohto tovaru je alebo môže byť oslobodené od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH; nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu nemá zahraničná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie. Nárok na vrátenie dane nemá zahraničná osoba z tretieho štátu, ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi dane podľa tohto zákona; z uvedeného vyplýva, že mechanizmus vrátenia dane je na báze medzištátnej reciprocity (§ 58 ods. 4). Podľa § 57 ods. 1 zákona o DPH uplatňuje zahraničná osoba nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona o DPH (tlačivo je dostupné aj na internetovej adrese: www: drsr.sk). Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať, ak suma dane za tovary a služby je za kalendárny rok viac ako 1 000 Sk. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 6 mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň za tovary a služby uplatnená alebo daň pri dovoze tovaru zaplatená. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať aj pred skončením kalendárneho roka, ale žiadosť sa musí vzťahovať na obdobie najmenej troch kalendárnych mesiacov kalendárneho roka a suma dane za tovary a služby za toto obdobie musí byť najmenej 8 000 Sk. V praxi bude oprávneným ekonomickým záujmom zahraničných osôb dostať svoje peniaze naspäť čím skôr, preto napríklad jedna žiadosť by mohla byť za obdobie máj -- júl 2004 a druhá žiadosť za obdobie august -- október 2004. Ak zahraničná osoba podala v kalendárnom roku žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, môže po skončení kalendárneho roka podať žiadosť o vrátenie dane neuplatnenej v žiadosti o vrátenie dane podanej v priebehu kalendárneho roka. Ak nadviažeme na uvedený príklad, potom v januári 2005 (najneskôr však do konca júna 2005) možno požiadať o vrátenie dane za obdobie november -- december 2004.
Zahraničná osoba k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť:
a) originál faktúry vyhotovenej platiteľom, v ktorom je uvedená suma dane v slovenských korunách a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane,
b) potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko, osvedčujúce, že zahraničná osoba je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č. 3 zákona o DPH (tlačivo je dostupné aj na internetovej adrese: www: drsr.sk).
Aby sa zamedzilo podvodnému konaniu, zahraničná osoba musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že spĺňa všetky podmienky § 56 ods. 2 zákona o DPH zakladajúce nárok na vrátenie dane, že údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé, a napokon, že sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň (§ 57 ods. 3). Ak Daňový úrad Bratislava I dodatočne zistí, že daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov, má právo žiadať späť neoprávnene vrátenú daň a uložiť pokutu vo výške 50 % z neoprávnene vrátenej dane. Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti. Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom nesplní podmienky na podanie žiadosti za obdobie kratšie ako kalendárny rok (napr. žiadosť nebude za obdobie najmenej troch kalendárnych mesiacov alebo bude na sumu nižšiu ako 8 000 Sk), rozhodne Daňový úrad Bratislava I o žiadosti o vrátenie dane do 6 mesiacov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola žiadosť o vrátenie dane podaná. Všetky faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane opatrí Daňový úrad Bratislava I odtlačkom úradnej pečiatky a vráti ich zahraničnej osobe; ak ide o zahraničnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v inom členskom štáte, vráti faktúry a dovozné doklady do 30 dní od ich predloženia (§ 58 ods. 1). Ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti. Daň vráti v slovenských korunách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na náklady zahraničnej osoby na účet vedený v banke v zahraničí. Daňový úrad môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby. Plnomocenstvo na daňové účely upravuje § 9 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z plnomocenstva by mal byť zrejmý rozsah plnomocenstva -- všeobecné alebo špeciálne, pričom v danom prípade bude zrejme namieste špeciálne plnomocenstvo, len na účely vrátenia dane podľa § 56 -- 58 zákona o DPH. Plnomocenstvo musí byť s úradne overeným podpisom alebo dané ústne do zápisnice u správcu dane.