Výberové konania so štátom a verejnými inštitúciami sa vyšvihnú na vyššiu úroveň. A to nielen vo vzťahu k štátnym inštitúciám, ale aj vo vzťahu k bruselským, teda celoúniovým orgánom. Kým totiž v našich domácich podmienkach štát práve od tohto týždňa spúšťa takzvané Elektronické trhovisko pre nákupy tovarov a služieb so štátnymi orgánmi, Brusel si všíma túto problematiku zo svojho pohľadu. Členské štáty dostali od neho už pred trištvrte rokom dvojročný termín na zapracovanie celoúniových úprav obstarávania do svojich legislatív. Od januára 2015 budú mať na to krajiny už len rok.
O čo ide na slovenskej národnej úrovni
Ak sa chce akákoľvek firma zapojiť do verejných ostarávacích súťaží, najprv sa musí zaregistrovať v Elektronickom kontraktačnom systéme. Ten spustilo ministerstvo vnútra už pred pár mesiacmi. Jeho súčasťou sú aj: Elektronické trhovisko, Dynamický nákupný systém a Elektronická podpora procesov.
Ako uviedol tlačový odbor rezortu vnútra pre Hospodárske noviny, k začiatku septembra bolo v e-trhovisku zaregistrovaných 416 dodávateľov a 395 objednávateľov. Registrácia je podľa Borisa Rybára zo spoločnosti Anasoft, ktorá celý systém pre štát zabezpečuje, nastavený tak, aby mu porozumel akýkoľvek používateľ. Podľa správy TASR sa záujemca o registráciu môže v procese zorientovať podľa „bublinových nápovedí, ktoré sú k dispozícii priamo na obrazovke“. K dispozícii je však aj centrum technickej podpory. Podnikatelia sa môžu obracať mailom na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo na telefónne číslo 0850 111 147.
Pri registrácii treba vyplniť požadované údaje, po ich odoslaní sa údaje spracujú, vygeneruje sa list s autorizačnými a autentifikačnými údajmi, a ten príde dodávateľovi poštou do vlastných rúk. Prostredníctvom týchto údajov je nutné registráciu dokončiť.
O čo ide na úniovej úrovni
Nové pravidlá EÚ pre verejné obstarávanie spočívajú v tom, že po prvýkrát sa pre všetkých určujú v tejto sfére spoločné normy. Týka sa to aj uzatvárania koncesných zmlúv. Ide nielen o to posilniť spravodlivú súťaže, ale zohľadniť pritom aj „enviro“ hľadiská, sociálnu stránku a inovácie. Tým viac, že verejnými tendrami na tovary a služby sa obstaráva už okolo 18 percent HDP Európskej únie. Verejné obstarávanie sa tak stáva silným nástrojom na dosahovanie špecifických spoločenských cieľov.
Leitmotívom nových pravidiel je uprednostnenie kritéria „ekonomicky najvýhodnejšej ponuky“ pred doterajším prístupom vyzdvihovania najmä najnižšej ceny. Okrem nich sa bude preferovať aj hľadisko nákladov na životný cyklus (priebežné náklady), hľadisko kvality, ochrany životného prostredia, sociálnych aspektov ponúk a hľadisko inovácie. Inými slovami nové kritéria ukončia „glorifikáciu“ najnižšej ceny, ako to bolo doteraz.