StoryEditor

Smrť dlžníka? V podnikaní dlhy nemiznú

04.05.2015, 00:05
Čo sa stane s dlhom živnostníka, spoločníka eseročky či akcionára, keď zomrú? Kto zdedí ich dlh a ako sa s ním vyrovnať? Takto vidia situáciu experti.

Postupy pri dedení dlhov vzniknutých pri podnikaní sa líšia hlavne v tom, či ide o dlh fyzickej, alebo právnickej osoby. Ak ide o právnickú osobu, aj tam sa situácia môže v detailoch líšiť v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Pozrite sa, čo všetko môže nastať a aké riešenia odporúča odborník.

Živnostník a dlhy

Vezmime si prípad živnostníka, ktorý má remeselnú živnosť ako fyzická osoba. Počas podnikania sa zadlží.

Za dlhy (záväzky) zo svojej podnikateľskej činnosti zodpovedá celým svojím majetkom, teda:

  • majetkom, ktorý mu slúži na podnikanie
  • majetkom, ktorý vlastní s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

Čo ak zadlžený živnostník zomrie:

- dedičmi zo zákona sú v tzv. prvej dedičskej skupine pozostalá manželka a deti, každý dedí rovným dielom

- ak dlhy prevyšujú majetok živnostníka patriaci do dedičstva, sú tieto možnosti:

  • dedičia môžu dedičstvo odmietnuť alebo prenechať majetok patriaci do dedičstva veriteľom na úhradu dlhov
  • ak dedičia ako účastníci dedičského konania túto možnosť nevyužijú, môže súd nariadiť likvidáciu, speňaženie všetkého majetku patriaceho do dedičstva, z čoho sa uspokoja veritelia
  • ak má dedičstvo hodnotu aj napriek dlhom a dediči ho neodmietnu, prechádzajú na dedičov dlhy (záväzky) poručiteľa, avšak maximálne do výšky získaného dedičského podielu

Ten, kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom – s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu.

Dedičia sa v dôsledku dedenia po živnostníkovi nemôžu dostať do „straty“.

Čo radí advokátka Katarína Bystrická

Keďže živnostník podľa zákona ručí pri podnikaní celým svojím majetkom, živnostník hľadá možnosť, ako toto riziko znížiť. Aké má možnosti?

Odporúčané riešenia:

  • Ak chce živnostníčka ochrániť svojho manžela, odporúča sa, aby jej manžel podal na súd žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte za trvania manželstva, preto, aby majetok získaný oboma manželmi nemuseli použiť na úhradu dlhov. Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikanie. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikanie, a ak ho majú obaja, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva rozhodnutím súdu si manželia vysporiadajú spoločný majetok dohodou.
  • Manželia môžu dohodou zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, takáto dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je takáto dohoda známa.

Neodporúčané riešenie:

  • Ak by živnostníčka počas života, po tom, ako si z podnikania „narobila“ dlhy, zvažovala, že svoj nehnuteľný alebo hnuteľný majetok prevedie na tretiu osobu, vystavuje sa riziku tzv. odporovacích žalôb. Je to žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Tú by mohli veritelia podať voči nadobúdateľovi, a to v lehote troch rokov odo dňa prevodu. Takúto možnosť neodporúčam, keďže nadobúdateľ, ktorý získal hnuteľný alebo nehnuteľný majetok od zadlženého živnostníka, môže o tento majetok prísť.

Ako to bude vyzerať v praxi:

Dedičmi po živnostníkovi, ktorý nezanechal závet, sú zo zákona manželka a tri deti, každý dedí rovným dielom. Smrťou zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré vysporiada notár. Živnostník okrem bytu, ktorý mal spolu s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve, nezanechal žiaden iný majetok ani úspory. Polovica bytu pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva pripadne manželke, druhá polovica poručiteľovi – živnostníkovi, a táto polovica sa stane predmetom dedičstva. Notár zistí hodnotu majetku poručiteľa. Ak sa zistí, že dedičstvo po živnostníkovi je „predlžené“ (dlhy a záväzky poručiteľa sú vyššie než hodnota jeho majetku), dedičom sa neodporúča ho prijať. Ak však manželka nechce prísť o druhú polovicu bytu, musí dedičstvo prijať a zaplatiť veriteľom ich pohľadávky voči poručiteľovi, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. V opačnom prípade by sa veritelia živnostníka mohli uspokojiť z jeho majetku vrátane spoluvlastníckeho podielu na byte, ktorý tvorí predmet dedičstva.

Pozor! Všetko platí aj pre fyzické osoby – podnikateľov, ktorí nemajú živnosť, ale podnikajú s osobitným oprávnením: advokáti, notári, súdni exekútori, autorizovaní stavební inžinieri, geodeti a kartografovia, veterinárni lekári, znalci, tlmočníci, audítori či daňoví poradcovia.

Eseročka a dlhy

Vezmime si prípad podnikateľa, ktorý je jediným konateľom aj spoločníkom (majiteľom) jednoosobovej eseročky. Po jeho smrti sa obchodný podiel v eseročke dedí podľa Obchodného zákonníka. Novými spoločníkmi eseročky sa stanú dedičia podnikateľa, prípadne len niektorý z nich.

Čo ak spoločník zadlženej eseročky zomrie:

– obchodný podiel sa dedí, spoločenská zmluva eseročky však môže dedenie podielu vylúčiť, ak to nie je spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediný spoločník, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom.

Formy dedenia:

  • dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Ak zosnulý podnikateľ ako poručiteľ zanechal závet, novým spoločníkom s. r. o. sa stane a obchodný podiel získa označená osoba.
  • dedičia zo zákona (v prvej dedičskej skupine – manželka a deti) majú možnosť uzavrieť dohodu o tom, kto nadobudne obchodný podiel a stane sa novým spoločníkom s. r. o. V opačnom prípade podiel nadobudnú a spoločníkmi sa stanú všetci dediči podľa zákonnej výšky svojho dedičského podielu (tu manželka a deti každý rovným dielom). Pri dedení musí notár prihliadnuť na zákonnú podmienku, že hodnota vkladu spoločníka s. r. o. musí byť aspoň 750 eur, takže v praxi môže nastať situácia, že spoločníkmi sa stanú len niektorí z dedičov.

Čo radí advokátka Katarína Bystrická

  • Eseročka zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník za záväzky eseročky do výšky svojho nesplateného vkladu. Plnenie za eseročku poskytnuté kvôli ručeniu sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník od eseročky požadovať náhradu. Ak ju nemôže dosiahnuť, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní.
  • Dedičia po poručiteľovi nededia dlhy eseročky, ale celý obchodný podiel. Ak má s. r. o., ktorej jediným spoločníkom bol daný podnikateľ, dlhy, spoločník ručí za záväzky eseročky do výšky nesplateného vkladu.

Odporúčané riešenie:

Dedič zodpovedá do výšky ceny získaného dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli po jeho smrti. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva získali, k celému dedičstvu. Ak hodnota dedičstva bude nižšia než výška poručiteľových dlhov, teda ak bude dedičstvo predlžené, odporúčam dedičom dedičstvo po poručiteľovi radšej odmietnuť.

Ako to bude vyzerať v praxi:

V prípade smrti podnikateľa, ktorý je jediným spoločníkom eseročky, nedochádza k prechodu dlhov zo spoločnosti na manželku a deti. Ak táto eseročka napríklad ako dlžník čerpala od banky podnikateľský úver, ten síce splácala, no ku dňu smrti úver ešte splatený nebol, spoločnosť stále funguje ako právnická osoba, teda dlžníkom banky je ona. Ak eseročka nesplatí úver, prípadne poruší iné povinnosti voči banke, banka sa v súdnom konaní môže domáhať zaplatenia dlhu výlučne voči dlžníkovi – eseročke. Nie voči spoločníkom – dedičom podielu.

Pozor! Smrť jediného spoločníka nemá za následok zánik s. r. o., tá naďalej funguje ako právnická osoba a po dedičskom konaní budú do registra ako spoločníci (spoločník) zapísané osoby, ktoré zdedia podiel poručiteľa. Ak má eseročka dvoch a viac spoločníkov, smrť jedného z nich nemá vplyv na jej dlhy. V dedičskom konaní sa prededí podiel zosnulého, pričom jeho dedičia sa stanú novými spoločníkmi.

Akciová spoločnosť a dlhy

Akciovka zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár však neručí za záväzky spoločnosti.

Čo ak akcionár zadlženej akciovky zomrie:

  • akcie akcionára (listinné alebo zaknihované) sa dedia a budú prededené podľa závetu, zo zákona alebo z oboch dôvodov
  • akcionári neručia počas trvania spoločnosti za jej záväzky, v obmedzenej miere nastupuje ručenie zo zákona po zániku akciovej spoločnosti – po zániku spoločnosti ručia akcionári za jej záväzky do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku

Zdroj: JUDr. Katarína Bystrická, advokátka, Právne centrum


Záväzky prežijú aj zánik podnikania

Ako možno dediť podiel v eseročke a akcie akciovky, vysvetľuje advokát Dominik Okenica z advokátskej kancelárie Okenica Šula & Co v rozhovore pre HN:

Môže sa živnostník zbaviť dlhov tým, že bude meniť formy podnikania?

Medzi podnikaním fyzickej osoby a podnikaním spoločníka v eseročke či akcionára v akciovej spoločnosti nie je žiadna priama súvislosť. To znamená, že fyzická osoba môže podnikať ako živnostník a súčasne byť spoločníkom jednej i viacerých eseročiek alebo byť akcionárom v akciovkách. Fyzická osoba – živnostník však zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Tieto záväzky nezanikajú prerušením ani ukončením živnosti. Pokiaľ sa teda aj fyzická osoba následne rozhodne podnikať ako spoločník s. r. o., vplyv na jej záväzky nadobudnuté počas živnosti to nemá.

Veľmi zaujímavý je majetkovo-podnikateľský vzťah spoločníka a eseročky.

Pojem podnikať ako spoločník s. r. o. je totiž zavádzajúci. Spoločníctvo v eseročke je len forma majetkovej účasti fyzickej alebo právnickej osoby, sám spoločník nie je podnikateľ v pravom zmysle, podnikateľom je samotná spoločnosť. Fyzická osoba sa na nej ako spoločník len majetkovo podieľa.

A konateľ?

Podnikateľom nie je ani konateľ tejto spoločnosti, pretože iba koná v jej mene a na jej účet, je jej štatutárnym orgánom, vykonávateľom jej „vôle“ vo fyzickom svete. Spoločníctvo v s. r. o. preto nemožno považovať za formu podnikania. Tak to vykladajú aj súdy. Platí to aj pri akciovkách, kde je majetková účasť osoby na podnikaní spoločnosti vyjadrená v akciách a s nimi spojenými hlasovacími právami. Takže právne nástupníctvo pri zmene formy podnikania neexistuje.

A nie sú ani žiadne výnimky?

Sú dve. Do úvahy pripadá uzatvorenie zmluvy o kúpe podniku, kde v jej dôsledku medzi živnostníkom a eseročkou môže vzniknúť právne nástupníctvo. Druhá je vklad podniku živnostníka do základného imania eseročky. V praxi sa však s takýmito výnimočnými postupmi stretávame zriedka.

Skúmajú úrady podnikateľa, ktorý chce zmeniť formu podnikania, či nemá dlhy?

Živnostenský úrad neskúma majetkové pomery nastávajúceho živnostníka ani spoločníka eseročky. Úrady pri vydaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení – s výnimkou špecifických živností – skúmajú pri fyzickej osobe len splnenie všeobecných podmienok: vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť. Pri právnickej osobe musí osobitné podmienky spĺňať zase jej zodpovedný zástupca.

Ak akciovka narobí dlhy, do akej výšky za ne ručí majetkom predseda alebo člen predstavenstva?

Treba striktne rozlišovať medzi postavením spoločníka (akcionára) a konateľa (člena predstavenstva) eseročky a akciovky. Pri spoločníkovi s. r. o. sa aplikuje ručenie len do výšky nesplateného vkladu na základnom imaní. Ak teda spoločník pri založení eseročky splatí vklad do základného imania, neručí za jej záväzky. Eseročka však ručí za svoje záväzky voči veriteľom celým svojím majetkom.

To znamená, že neručí majetkom spoločníka ani konateľa, ale vlastným? Teda majetkom, ktorým disponuje daná spoločnosť?

Presne tak. Obchodný zákonník však predsa len upravuje možnosť, keď konateľ spoločnosti zodpovedá za škodu, ktorú jej spôsobí pri výkone funkcie, a to celým svojím majetkom. Konateľ je totiž povinný konať s odbornou starostlivosťou tak, aby predchádzal vzniku škody na strane spoločnosti.

Čo sa teda stane, ak takúto škodu predsa len urobí?

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločnosti spôsobili. Ale zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu smeruje prvotne voči spoločnosti.

Musí budúci podnikateľ pri zakladaní biznisu preukazovať, že nemá dlhy v Sociálke či zdravotke?

Pri zakladaní eseročiek je potrebné, aby zakladateľ doložil k návrhu na zápis do registra súhlas správcu dane s týmto zápisom. Podobne to platí pri prevode väčšinového podielu v už existujúcej spoločnosti. Tam je pre zápis zmeny osoby spoločníka tiež potrebné, aby prevodca i nadobúdateľ doložili súhlas správcu dane.

Pri zistení nedoplatkov by daňový úrad súhlas nevydal?

Nie, nevydal. No nedoplatky sa skúmajú len pri väčšinovom spoločníkovi, neplatí to pri nadobúdaní „menšinového“, menej než 50-percentného obchodného podielu, kde sa súhlas správcu dane nežiada. Stav iných záväzkov voči verejným rozpočtom sa neskúma vôbec.

Čo sa stane s dlhom eseročky či akciovky, ak majiteľ zomrie? Od koho ho vymáhajú veritelia?

Podiel v eseročke, ako aj akcia v akciovke sú samostatným majetkovým právom, ktoré sa dedí. To platí, ak v prípade eseročky dedenie nevylučuje jej spoločenská zmluva. Pri vylúčení dedenia zmluvou spoločnosti má dedič nárok na vyrovnávací podiel od ostatných spoločníkov. Ak však dedenie podielu zmluva nevylučuje, nadobúda dedič podiel zomrelého spoločníka spoločnosti a vstupuje do jeho postavenia okamihom jeho smrti. Obchodný zákonník umožňuje, aby jeden podiel vlastnilo i viacero osôb, teda spoluvlastníkmi jedného podielu môžu byť viacerí dedičia.

Ako je to však vo vzťahu zdedených dlhov a hodnoty dedičstva?

Vo všeobecnosti platí, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli po poručiteľovej smrti, do výšky dedičstva. Na druhej strane – pohľadávky veriteľov voči spoločnosti sú pohľadávkami voči nej, a nie voči jej spoločníkovi či akcionárovi. Veritelia si tak svoje pohľadávky stále musia vymáhať „len“ od tejto spoločnosti.

01 - Modified: 2007-05-23 16:51:48 - Feat.: 0 - Title: 134 miliónov za servilnosť a sľuby
01 - Modified: 2022-09-30 14:08:39 - Feat.: - Title: Smer chce mimoriadnu schôdzu k vyvodeniu zodpovednosti voči niektorým živnostníkom 02 - Modified: 2022-09-28 22:27:47 - Feat.: - Title: Problém s dlhmi nie je neriešiteľný problém 03 - Modified: 2022-09-13 13:30:00 - Feat.: - Title: Namiesto dedičstva dar. Aké riziká a výhody prináša darovacia zmluva a čo treba pri darovaní dodržať 04 - Modified: 2022-09-12 11:08:27 - Feat.: - Title: Prokurátor podal obžalobu na advokáta Mareka Paru 05 - Modified: 2022-09-12 17:30:00 - Feat.: - Title: Môžete vydediť vášho pomtoka, ak o vás nejaví záujem? Odpovedá advokát
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
05. október 2022 14:44