Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) prináša po druhýkrát výsledky projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení v regiónoch SR (HESO-Regióny), ktorý je modifikáciou projektu HESO hodnotiaceho opatrenia na národnej úrovni. Druhým hodnoteným obdobím HESO-Regióny je štvrtý štvrťrok 2002.
V rámci projektu HESO-Regióny sa štvrťročne budú vyjadrovať ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori a starostovia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov. Projekt HESO-Regióny prináša názor odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru, ktoré ovplyvňujú kvalitu života občanov. V hodnotenom štvrťroku sa odborníci zamerali na 18 opatrení.
1. Spoločná úradovňa pre 13 obcí
Začiatkom decembra podpísali 13 starostovia obcí, začlenených do hornádskeho miniregiónu (obce Valaliky, Čaňa, Kokšov-Bakša, Geča, Ždaňa, Seňa, Trstená pri Hornáde, Skároš, Gyňov, Nižná Myšľa, Vyšná Myšľa, Nižná Hutka a Vyšná Hutka) dokument o spoločnom obecnom úrade, ktorý má sídliť od 1. januára 2003 v Čani. V tejto spoločnej úradovni sa budú môcť vydávať povolenia nielen na malé stavby, ale aj na rodinné domy a miestne komunikácie. Ľudia už nebudú musieť cestovať do okresných miest, ale ani do Čane na úradovňu, keďže ich vlastné obecné úrady budú agendu prijímať a distribuovať. V úradovni bude pracovať jeden zamestnanec.
Hodnotitelia ocenili aktívnu spoluprácu obcí prirodzeného regiónu, ktorá má za cieľ prenos služieb bližšie k občanovi. Dobrovoľná spolupráca vedení obcí v decentralizácii navyše vedie k ekonomickej efektivite služieb. Spoločné úradovne vydávajúce stavebné povolenia sú stále menšinovým prvkom v samospráve v SR napriek množstvu malých obcí.
2. Schválenie rozvoja mesta
Poslanci Mestského zastupiteľstva v Kremnici v novembri schválili ako jedni z prvých v SR svoj Strategický zámer rozvoja mesta do roku 2010. Jeho existencia a postupná realizácia je jedným z predpokladov, ktoré je potrebné naplniť pri uchádzaní sa o finančné prostriedky z predvstupových a prípadne i zo štrukturálnych fondov EÚ. Strategický zámer bol spracovaný v rámci projektu Ako zapojiť verejnosť do projektu trvalo udržateľného rozvoja mesta. V roku 2001 sa na základe ponuky spoločnosti ETP Slovensko etablovala v Kremnici skupina 20 ľudí -- zástupcov štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskej sféry a ďalších jednotlivcov, ktorí spracovali východiská tohto dokumentu. Definitívne znenie materiálu ako základný rozvojový dokument rieši rozvoj mesta v štyroch základných oblastiach: oblasť životného prostredia a bezpečnosti, rozvoja ekonomického potenciálu, kultúra, šport, vzdelávanie a komunikácia.
Prijatie strategického zámeru je dôležitým predpokladom zdravého rozvoja mesta, štandardne používaným v zahraničí. Pragmatickou rovinou je otváranie sa prílevu fondov EÚ s predstihom. Obzvlášť ocenená bola aj diskusia s občanmi, teda posilnenie občianskej spoluúčasti na vedení mesta. Prijatie takéhoto zámeru mestom by mohlo viesť aj k obmedzeniu prípadných korupčných tlakov pri veľkých investičných zámeroch.
3. Podnikateľský inkubátor
V októbri bolo v Martine otvorené Martinsko-flámske inkubátorové centrum, ktoré je po Banskej Bystrici v SR druhým centrom slúžiacim na rozvoj regionálnych podnikateľských aktivít. Je zamerané predovšetkým na podporu 20 -- 25 začínajúcich podnikateľov, ktorým na 2 -- 3 roky za zvýhodnených podmienok poskytnú v novovybudovanom objekte prístrešie. V podnikateľskom centre je vytvorená infraštruktúra pre podnikanie drobných remeselníkov a administratívy. Projekt bol financovaný z prostriedkov flámskej vlády a EÚ (spolu takmer milión eur), ako aj samotným mestom Martin (vklad pozemku za 12 mil. Sk plus finančný vklad 2 mil. Sk).
Komisia ocenila zriadenie inkubátora ako zo zahraničia osvedčenej formy podpory malých podnikov. Významná je podľa nich aj spolupráca so zahraničným partnerom, využitie ponúkaných fondov, no zároveň ochota spolupodieľať sa na projekte.
4. Prostredie pre investorov
V poslednom vlaňajšom štvrťroku Trnava finalizovala podmienky v súťaži o prilákanie francúzskej automobilky PSA. Keď investorovi nevyhovovali dve pripravené lokality, Trnava ponúkla tretiu, priemyselný park Trnava -- Zavar. Primátor Trnavy Štefan Bošnák a starosta obce Zavar Rudolf Baroš sa dohodli ešte vlani vytvoriť spoločný obecný úrad na výkon štátnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku. Viedla ich k tomu koordinácia povoľovacieho stavebného konania v budúcom priemyselnom parku Trnava -- Zavar. Ako jedno z mála miest Trnava odpúšťa investorom časť daní z vlastníctva nehnuteľností.
Pružnosť či spolupráca samospráv pri súboji o významného zahraničného investora bola vysoko hodnotená. Otázky vyvoláva nutnosť poskytovania daňových úľav, ako aj preferenčné zameranie na zahraničných investorov. Primárnou úlohou pre samosprávu by malo byť zabezpečenie vhodného podnikateľského prostredia pre všetkých bez výnimiek.
5. Mikroregión Borina
Začiatkom novembra vytvorilo 10 obcí na Záhorí (Marianka, Lozorno, Jablonové, Pernek, Jakubov, Láb, Záhorská Ves, Vysoká pri Morave, bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves) spoločný mikroregión Borina. Impulzom bolo vytvorenie adekvátneho partnera pre cezhraničnú spoluprácu k rakúskej strane. Mikroregión by mal viesť k lepšej koordinácii aktivít turistického ruchu i investičnej výstavby susedných obcí, ako aj k silnejšej pozícii v žiadostiach o granty EÚ.
Vytvorenie mikroregiónu je dobrou formou spolupráce malých obcí za dosiahnutím väčších cieľov -- rozvoj turistického ruchu, investičná výstavba -- ekonomicky efektívnou cestou. Cenený je aj výhľad do budúcnosti, pripravenie sa na príchod fondov EÚ.
6. Zbierka na sanitku
Nemocnici s poliklinikou v Hlohovci pribudla v októbri sanitka, ktorá bola zakúpená z peňazí občanov okolitých obcí. Starostovia sa dohodli, že na jej kúpu a náhradu starej poruchovej sa poskladajú sumou 30 korún na obyvateľa. Obecné zastupiteľstvo v Maduniciach rozhodlo, že peniaze z rozpočtu vzhľadom na rozostavané investície na sanitku nedá. Poslanci radšej zorganizovali dobrovoľnú zbierku medzi občanmi, ktorá vyniesla viac ako 33-tisíc Sk. Mesto Leopoldov darovalo na sanitku 120-tisíc korún z rezervného fondu.
Aktivita a spolupráca samospráv je veľmi cenená. Úspech dobrovoľnej zbierky je aj znakom dôvery miestnych občanov vo svoje samosprávy. Na druhej strane financovanie zdravotníckych služieb zo zbierok nie je dlhodobo udržateľným a asi ani najefektívnejším riešením.
7. Pokutovanie znečisťovania
V novembri poslanci Michaloviec prijali všeobecne záväzné opatrenie zakazujúce odhadzovanie cigaretových ohorkov, papierikov a vypľúvanie žuvačiek na dlažbu zrekonštruovanej pešej zóny. Za porušenie tohto zákazu bola stanovená jednorazová pokuta tisíc korún. Na dodržiavanie nariadenia bude dohliadať mestská polícia, ako aj kamerový systém mesta. Odporcovia pokutovania poukazujú na nedostatok popolníkov v zóne.
Vítaná je snaha o udržiavanie čistého životného prostredia, no okrem pokutovania je nutné na to aj vytvoriť podmienky -- teda dostatok odpadkových košov. Otázna je tiež nákladovosť tohto represívneho opatrenia, pričom hlavnou náplňou práce policajtov a kamerových systémov by malo byť zníženie kriminality, nie pokutovanie za odhodené žuvačky.
8. Osobitný poplatok za vodu
Krompachy vybudovali na rómskom sídlisku Farské lúky studňu a od obyvateľov požaduje za jej používanie poplatok 35 Sk za mesiac. Prívod vody na sídlisko pred dvoma rokmi vypli vodárne kvôli neplatičom a zdevastovaným rozvodom vody v bytovkách. Odvtedy brali ľudia zo sídliska nečistú vodu z neďalekého zdroja. Primátor Krompách Jozef Fajgel vysvetľuje rozhodnutia spoplatnenia tým, že na opravu rozvodov vody v bytoch nemá mesto peniaze.
Vybudovanie studne na náklady mesta ho oprávňuje vyberať za vodu primeraný poplatok, obzvlášť ak si obyvatelia spôsobili nedostatok jej prívodu klasickým rozvodom sami. Spolufinancovanie je navyše aj výchovným prostriedkom, pretože aj prívod pitnej vody má svoje náklady. Otáznym ostáva reálnosť vyberania poplatkov.
9. Dohoda o rekonštrukcii kaštieľa
Španielska firma Compuanswer Ibérica podpísala v decembri 2002 s vedením mesta Banská Bystrica dohodu o príprave vzniku spoločného podniku, ktorý by mal zrekonštruovať chátrajúci renesančný kaštieľ v miestnej časti Radvaň a prestavať ho na spoločenský areál s reštauračno-konferenčnou i hotelovou časťou. Prestavba historickej budovy bude podliehať požiadavkám Pamiatkového ústavu. Spoločný podnik ešte budú musieť schváliť miestni poslanci.
Prospešná je snaha mesta zachovať historickú pamiatku aspoň s pomocou investora, keďže v dohľadnom čase asi mesto nemalo šancu získať iné zdroje na obnovu. Keďže však kaštieľ doteraz slúžil ako miesto pre kultúrne vyžitie mladých, samospráva by mala zvážiť na tieto účely poskytnutie alternatívnych priestorov.
10. Spoločná misia v Bruseli
Predsedovia Prešovského a Košického samosprávneho kraja Peter Chudík a Rudolf Bauer navrhujú zriadenie spoločnej misie krajov v Bruseli. Podľa nich by zriadenie spoločnej reprezentácie všetkých ôsmich krajov SR so zastrešením Bratislavou nemalo pre východ SR veľký význam. Na financovanie úradu by mali prispieť podnikatelia oboch krajov (mesačné nájomné je vyčíslené na 750 eur). Misia by sa mala otvoriť začiatkom roka 2003.
Pozitívne hodnotená je aktivita a dohoda šéfov krajov, ktorí sú si geograficky (no nie politicky) blízki. Financovanie misie zo zdrojov podnikateľov môže byť dobrá myšlienka, no zároveň budú potrebné mechanizmy na elimináciu z toho prameniacich klientelistických tlakov. Podľa niektorých z hodnotiteľov je však nejasná efektivita celého opatrenia -- potrebuje taká malá krajina, ako je SR, viac ako jednu misiu v Bruseli?
11. Stromová výsadba a zamestnanosť
V obci Slatina pri Šahách dal starosta Arpád Baszó vyrúbať miestne topole pri cestách, pretože sa ľahko vyvracali a pravidelne ohrozovali premávku. Namiesto nich vysadili v Slatine 90 stromov, väčšinou vŕby, vhodné na pletenie košíkov. Cieľom starostu bolo prinavrátiť obci tradíciu košikárstva, ktorá bola podľa neho rozšírená najmä v rómskej menšine. Tá je v obci väčšinou bez zamestnania. V obci následne zorganizovali aj ukážku starých remesiel.
Komisii sa vcelku pozdával inovatívny nápad, ako sa snahou o vyššiu bezpečnosť na ceste dajú vytvoriť aj pracovné príležitosti pri relatívne nízkych nákladoch. Zachovanie tradícií má aj svoju pozitívnu stránku, no nie je jasné, nakoľko bude na trhu záujem o košikárske výrobky.
12. Fond rozvoja športu
Starosta bratislavskej mestskej časti Karlova Vex Bystrík Hollý a Miroslav Tkáč z Karloveského športového klubu (KŠK) navrhli vytvoriť Fond rozvoja športu a telovýchovných zariadení. Tento mimorozpočtový fond by mal od januára 2003 slúžiť na investovanie do športových zariadení v Karlovej Vsi. Príjmy do fondu majú podľa navrhovateľov pozostávať z príjmov z prenájmu vlastných športových zariadení, ako aj zariadení škôl vo vlastníctve mestskej časti. Fond môže takisto získať prostriedky z externých grantov a dotácií mestskej časti. Fond bude kontrolovať rada fondu, tvorená 7 členmi. Starosta by mal vykonávať správu fondu. Jeho rozhodnutia bude schvaľovať miestne zastupiteľstvo.
Komisia bola pri hodnotení tohto opatrenia dosť rozdelená. Na jednej strane môže fond podľa nej sústrediť prostriedky na jednu z dôležitých oblastí, podpora športu a telesnej výchovy pre ľudí žijúcich v meste. Na druhej strane zriadenie a fungovanie fondu si žiada určité náklady a ide v podstate len o formálnu stránku bez reálnej možnosti získať na šport viac peňazí.
13. Udržať pobočku banky
Slovenská sporiteľňa rozhodla o zatvorení svojej pobočky v Ždiari kvôli jej nerentabilnosti k 1. 1. 2003. Keďže to je jediná pobočka banky v obci a do najbližšej by museli jej obyvatelia cestovať 20 km, starosta Ždiaru Ladislav Budzák sa rozhodol banku pre obec zachrániť. Ponúka bankám priestory obce a plán aspoň čiastočného úväzku pre pracovníka banky.
Iniciatíva udržať bankové služby pre občanov je pochopiteľná a jediným možným riešením obce je na ňu prispieť, ak to komerčný subjekt nie je ochotný prevádzkovať sám za trhových podmienok. Podľa niektorých hodnotiteľov je otázne, nakoľko by obec mala zasahovať do trhových služieb.
14. Poplatok za pobyt v Bratislave
Od 1. novembra sa v Bratislave vyberá poplatok "za pobyt v mieste sústredeného cestovného ruchu". Vyberateľmi sú osoby s ubytovacími prevádzkami, platiteľmi ich návštevníci v sume 15 Sk za deň pobytu. Na rozdiel od doterajšieho nariadenia sa počíta pobyt vrátane dňa príchodu a odchodu, a vyberá sa nielen za turistov, ale aj za pracovné a podnikateľské návštevy. Do mestskej pokladnice by to malo priniesť odhadom 10 mil. Sk ročne. Mestskí poslanci však odmietli návrh, aby sa takto vybraná suma použila výhradne na turistickú propagáciu mesta.
Výber poplatkov mestom za pobyt je štandardnou formou doplnenia mestského rozpočtu príjmami od návštevníkov za poskytovanie verejných statkov (doprava, parky). Komisii však nie je jasná systémovosť takéhoto výberu poplatku, vrátane zdaňovania podnikateľských návštev (hoci v praxi môže byť problém rozlíšiť turistickú a podnikateľskú návštevu). Viacero hodnotiteľov odporučilo aspoň časť z príjmov z poplatkov naviazať na turistickú propagáciu mesta.
15. Paušálne platenie odpadov
Na novembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom schválili poslanci opäť paušálny systém platenia odpadov. Hlasovanie kritizuje Dubnická environmentálna skupina (DES), ktorá podporuje podľa nej spravodlivejší a úspornejší množstvový systém, teda platby podľa odovzdaného odpadu. DES pozastavila v auguste 2002 petičnú akciu za referendum o otázke odpadov po predbežnej dohode s mestskými predstaviteľmi, že mesto prijme určitý variant množstvového systému platenia. Petíciu dovtedy podpísalo okolo 15 % obyvateľov Dubnice. DES kritizovala aj schválené zvýšenie ročného poplatku z 385 Sk na 435 Sk na osobu, lebo zahŕňa aj náklady na triedený zber, hoci peniaze naň mesto získava z celoštátneho Recyklačného fondu.
Hlavná kritika smeruje na ignorovanie časti verejnej mienky i porušenie sľubov organizátorom petície. Prechod na množstvový systém platenia odpadov je spravodlivejší a viedol by k vyššej motivácii občanov na znižovanie odpadov.
16. Poslanecké odmeny
Na poslednom zasadnutí banskobystrického krajského parlamentu v roku 2002 si poslanci odhlasovali vyplatenie koncoročných odmien vo výške 12-tisíc Sk. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Marčok navrhoval mimoriadne odmeny vo výške päťtisíc korún pre poslancov a šesťtisíc pre predsedov komisií, na návrh jedného poslanca však väčšina poslancov presadila vyššie odmeny, a teda 12-tisíc korún. Návrh prešiel napriek tomu, že šéfka finančného odboru zvýšenie neodporučila.
Negatívne hodnotené je predovšetkým rozhodnutie schváliť si odmeny z budúcoročného rozpočtu. Poslanci predsa sami rozpočet schvaľovali, a teda sú za jeho výsledok aj zodpovední. Odmeny na odmeňovanie práce a motiváciu patria, v prípade narábania s prostriedkami daňových poplatníkov je potrebné však byť obzvlášť opatrný. Okrem toho plošné odmeny k lepšej práci určite nemotivujú.
17. Použitie novín na kampaň
Staromestské noviny (a ich dvojička Bratislavské noviny), sčasti financované administratívou časti Staré Mesto v Bratislave, a teda z daní všetkých jej obyvateľov, v predvolebnom období výrazne podporovali vtedajšieho starostu Starého Mesta a zároveň kandidáta na primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského. Zároveň tieto noviny propagačnými článkami otvorene podporovali kandidátov blízkych A. Ďurkovskému, a naopak, očierňovali ich najväčších kandidátov. Jednostranný prístup v spravodajstve novín priviedol opozičnú mestskú koalíciu k vydávaniu vlastných novín.
Zneužitie novín spolufinancovaných všetkými občanmi na vlastnú volebnú kampaň je neprípustné. Podľa viacerých hodnotiteľov sa tento fenomén nezriedka vyskytuje aj v iných mestách a obciach SR. Ide nielen o neoprávnené použitie verejných zdrojov, ale aj vytváranie nerovných podmienok politickej súťaže.
18. Prideľovanie bytov
Podľa správy hlavného kontrolóra pridelilo mesto Košice (pod vedením viceprimátora Jozefa Filasa) v rokoch 1998 -- 2002 spolu 107 sociálnych obecných bytov bez jasných kritérií. Hoci na byty čaká mnoho žiadateľov aj viac ako rok, v tomto období bolo podľa správy schvaľovanie podozrivo rýchle. Viacerí novonadobúdatelia bytov ich vzápätí odpredali za trhové ceny, čo spôsobilo mestu škodu vo výške približne 20 mil. Sk. Mestskí poslanci napriek správe nevyvodili žiadne personálne dôsledky.
Pre komisiu je nevyvodenie dôsledkov celkom nepochopiteľným krokom poslancov. Zneužitie verejných zdrojov je predsa veľmi vážnym zlyhaním vedenia mesta, ktoré je dlhodobo v dlhoch aj vďaka nerozvážnemu hospodáreniu. Sociálne byty by asi nemali byť predávané, ale prenajímané, keďže slabá sociálna situácia nie je osud, ale momentálny stav. Potrestanie vinníkov je predpokladom obnovenia dôvery v samosprávu.
Poradie opatrení od najlepšie k najhoršie hodnoteným:
HESO-Regióny Rating
október -- december 2002 (300, -300)
1. Spoločná úradovňa pre 13 obcí hornádskeho miniregiónu 227
2. Schválenie strategického zámeru rozvoja mesta Kremnica 226
3. Otvorenie Martinsko-flámskeho podnikateľského inkubátora 206
4. Vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia pre investorov v Trnave 184
5. Vytvorenie mikroregiónu Borina 182
6. Vyhlásenie občianskej zbierky na zakúpenie sanitky pre centrálnu nemocnicu v Hlohovci 120
7. Pokutovanie znečisťovania pešej zóny v Michalovciach 118
8. Zavedenie osobitného poplatku za vodu z vybudovanej studne v Krompakoch 112
9. Dohoda mesta Banská Bystrica a zahraničného investora o rekonštrukcii miestneho kaštieľa 110
10. Návrh pre spoločnú misiu Prešovského a Košického samosprávneho kraja v Bruseli 99
11. Novou stromovou výsadbou k pracovným miestam v Slatine 87
12. Vytvorenie Fondu rozvoja športu a telovýchovných zariadení v Karlovej Vsi 84
13. Snaha udržať si miestnu pobočku banky v Ždiari 64
14. Rozšírenie poplatku za návštevný pobyt v Bratislave -15
15. Paušálny systém platenia odpadov v Dubnici nad Váhom -56
16. Schválenie poslaneckých odmien z budúcoročného rozpočtu v BBSK -89
17. Použitie obecných Staromestských novín na vlastnú volebnú kampaň v Bratislave -127
18. Netransparentné prideľovanie bytov magistrátom v Košiciach 168