(Dokončenie z utorka 6. augusta)
Námietka proti rozhodcovi
Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosti o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o týchto skutočnostiach už skôr informoval (porov. § 9 ods. 2 zákona). Zmluvné strany teda môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého si ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu (ods. 2 § 9 zákona). Dodávame, že zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr do začatia rozhodcovského konania dohodnúť o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Ak sa nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia vybranej osoby alebo súdu o námietke (porov. ods. 3 § 9 zákona). Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa ods. 1 § 9 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky vybranej osobe. Ak vybraná osoba nebola určená podľa § 6 ods. 2, zašle písomné oznámenie súdu. A ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybraná osoba alebo súd (porov. ods. 4 § 9 zákona). Proti rozhodnutiu o námietke oproti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.
Zánik funkcie rozhodcu, ustanovenie náhradného rozhodcu
Zákonodarca v ods. 1 § 10 zákona taxatívne uvádza dôvody zániku funkcie rozhodcu. Ide o
a) vzdanie sa funkcie rozhodcu,
b) odvolanie z funkcie rozhodcu,
c) zánik funkcie rozhodcu na základe rozhodnutia súdu alebo vybranej osoby,
d) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti rozhodcu na právne úkony,
e) smrť rozhodcu.
Ak sa rozhodca vzdá svojej funkcie, urobí vždy všetky úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Rozhodca je však povinný vzdať sa svojej funkcie, ak osobitný zákon nepripúšťa, aby vykonal funkciu rozhodcu (pozri napr. už citované zákony č. 119/1995 Z. z., č. 385/2000 Z. z., č. 185/2002 Z. z.). Ďalej, napríklad na základe dohody môžu zmluvné strany rozhodcu odvolať, ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu okrem prípadu, keď funkcia rozhodcu zaniká podľa ods. 1 písm. d) § 10 alebo z iného dôvodu nekoná bez zbytočného odkladu potom, čo ho zmluvné strany na to upozornili (porov. ods. 3 § 10 zákona) atď. V prípade, že rozhodcovi zanikla jeho funkcia, ustanoví sa náhradný rozhodca (§ 11 zákona). Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu. Ak sa nedohodnú, postupuje sa primerane podľa § 8 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Stály rozhodcovský súd
Štvrtá časť zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu základných otázok týkajúcich sa zriadenia stáleho rozhodcovského súdu, štatútu tohto rozhodcovského súdu, jeho rokovacieho poriadku a zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu. Podľa § 12 ods. 1 právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný zákon. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu (ods. 2). Ďalej, zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku (pozri Nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.) zverejniť:
a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,
b) zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu,
c) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu,
d) zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny (ods. 3).
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tomto prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak (ods. 4).
Štatút stáleho rozhodcovského súdu a rokovací poriadok tohto súdu
Zákonodarca v § 13 ustanovil, že štatút rozhodcovského súdu upravuje najmä:
a) organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedníctva a jeho pôsobnosti,
b) vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s § 1 písmena a),
c) osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu rozhodcov.
Podľa § 14 zákona rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje:
a) postup konania pred stálym rozhodcovským súdom,
b) pravidlá zmierovacieho konania,
c) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.
Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.
Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov pôsobiacich na tomto stálom rozhodcovskom súde, do ktorého môže každý nahliadnuť. Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a osobitné podmienky podľa štatútu tohto stáleho rozhodcovského súdu. V zozname rozhodcov príslušného stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, jeho bydlisko a osobitné podmienky, ktoré sa musia splniť na zápis osoby do zoznamu rozhodcov.
Zmluvné strany si za rozhodcu môžu ustanoviť aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov.
Piata až deviata časť zákona o rozhodcovskom konaní
V piatej časti zákonodarca upravil rozhodcovské konanie (začatie rozhodcovského konania, rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, žaloba a žalobná odpoveď, účinky podania žaloby, vzájomná žaloba, rozhodovanie o právomoci, predbežné opatrenie, miesto rozhodcovského konania, jazyk rozhodcovského konania, doručovanie, ústne pojednávanie a písomné konanie, dokazovanie, ustanovený znalec, trovy rozhodcovského konania a následky z neplnenia povinností účastníkov rozhodcovského konania). Šiesta časť zákona obsahuje úpravu rozhodcovského rozhodnutia (rozhodujúce právo a jeho hodnotenie, rozhodovanie viacerými rozhodcami, rozhodcovský rozsudok, forma a obsah rozhodcovského rozsudku, účinky rozhodcovského rozsudku, oprava a výklad rozhodcovského rozsudku, preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské uznesenie a zmier). Do siedmej časti zákona sú implikované otázky týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku (dôvody na podanie žaloby, lehota na podanie žaloby, vylúčenie podania žaloby a postup po zrušení rozhodcovského rozsudku). Uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku (tuzemský rozhodcovský rozsudok, cudzí rozhodcovský rozsudok) sú predmetom úpravy ôsmej časti zákona o rozhodcovskom konaní. Zo spoločných, prechodných a záverečných ustanovení (deviata časť zákona) o. i. vyplýva, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa doterajších predpisov upraví do 31. októbra 2002 jeho štatút a rokovací poriadok podľa tohto zákona. Ustanovenie § 12 ods. 3 platí primerane. Stály rozhodcovský súd, ktorý túto povinnosť nesplní, nemôže od 1. novembra 2002 uskutočňovať rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia svojho štatútu a rokovacieho poriadku upravenými podľa tohto zákona v Obchodnom vestníku. Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak (napríklad vyhláška ministerstva zahraničných vecí č. 74/1959 Zb. o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, vyhláška ministerstva zahraničných vecí č. 176/1964 Zb. o Európskom dohovore o medzinárodnej obchodnej arbitráži). Spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1. júla 2002) právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. Na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a keď rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, vzťahujú sa doterajšie predpisy. Napokon na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a na ustanovenie rozhodcov v sporoch začatých pred nadobudnutím účinnosti nového zákona o rozhodcovskom konaní sa vzťahujú doterajšie predpisy. Či a aká bude efektívnosť terajšej právnej úpravy rozhodcovského konania v podmienkach Slovenska ukáže až aplikačná prax.