Muzikoterapeuti tvrdia, že hudba je energia, ktorá sa prihovára k celej ľudskej bytosti. Vhodné melódie dokážu doslova zázraky: vedia upokojiť, rozveseliť, roznežniť, posilniť, ale aj zmobilizovať skryté sily. Určite to poznáte: počujete hit z mladosti a živo sa vám vybaví dávna láska. Melódia koledy zase vyvolá aj v lete atmosféru Vianoc.
Väčšina z nás, ak sme unavení, vystresovaní, nervózni, bolí nás hlava, siahneme po tabletke. Hudba môže pomôcť zahnať pocity aj vyriešiť problém so zaspávaním. Mozog má totiž úžasnú vlastnosť, vie synchronizovať svoju činnosť so zvukmi. Pomalá, monotónne sa opakujúca hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu aj frekvenciu mozgových vĺn. Usilujme sa pri počúvaní pomalých tónov ezoterickej hudby na nič nemyslieť a spánok príde sám... Vyberieme si takú hudbu, ktorá na nás pôsobí príjemne.

Zvuky prírody
Zvuk prúdi do nášho vnútra nepretržite a pôsobí väčšmi, než sme si vieme predstaviť. Už Pytagoras v 6. storočí p. n. l. liečil žiakov pomocou hry na lutne. Podľa neho matematické pomery medzi vibračnými frekvenciami tónov na stupnici vyjadrujú istú harmóniu, ktorou sa riadia nebeské telesá, ale i vnútorný život človeka, teda i jeho zdravie. Starí Číňania takisto vedeli, že niektoré zvuky posilňujú, iné sú nebezpečné. Vedci dokázali, že plod šesť týždňov po počatí reaguje v matkinom tele na upokojujúcu hudbu, ktorá pozitívne vplýva na utváranie jeho nervového systému. I neskôr má hudba nepopierateľne pozitívny vplyv na kvalitu nášho života. Zistilo sa tiež, že medzi sluchovým vnemom a emóciou je bližší vzťah než medzi zrakom a emóciou. Žijeme totiž v "mori" vibrácií, ktoré vníma každá časť nášho tela.
Podľa muzikológov však nie všetko, čo sa nám zdá príjemné, prospieva zdraviu. Väčšina klasickej hudby, a je jedno či ide o Mozarta, Stravinského či Chopina, strieda rovnako ako džez, rock či heavy metal, rôzne harmonické a rytmické vzťahy. Ale experimenty v hlasitosti, rytme a harmónii neposkytujú bunkám a tkanivám dostatok času na uvoľnenie a využitie liečivej energie. Ale pozor: hlasitá hudba s dynamickým rytmom, rýchlejším než prirodzený tep srdca, zvyšuje vnútorné napätie, prehlbuje stres a môže rozladiť celý organizmus.
Psychiatrické kliniky i psychologické poradne čoraz častejšie využívajú špeciálnu relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody: spev vtákov, hlasy veľrýb a delfínov, šumenie lístia, špliechanie morských vĺn...

Reakcie na zvukové podnety
Najsilnejšie účinky má počúvanie hudby počas oddychu a cielenej relaxácie. Obľúbená hudba stimuluje v mozgu rovnaké oblasti ako čokoláda, dobré jedlo, sex... Okrem toho pozitívne ovplyvňuje psychiku a uvoľňuje endorfíny - hormóny šťastia.
Príklad z praxe: Stav pacienta s bolestivým žalúdočným vredom, inklinujúceho k romantickej hudbe, sa po mesiaci hudobnej terapie podstatne upravil. Žena trpiaca nespavosťou, ktorá nevedela pre slabosť a nesústredenosť zvládnuť bežné úkony a musela užívať veľa liekov, tabletky po čase nahradila hudbou Bacha a Brahmsa. Ďalšej, trpiacej migrénou, pomohla terapia pomalou klasickej hudby. Celkom ju síce nevyliečila, "iba" obmedzila frekvenciu mučivých záchvatov.

Štýly storočí
Hudba nepôsobí na každého rovnako a môže mať rôzne účinky na psychiku. Baroková hudba umocňuje pocit istoty a bezpečia, romantická uvoľňuje citové napätie, impresionistická podporuje obrazotvornosť, moderná vzbudzuje najjednoduchšie emócie a podmieňuje túžbu vyjadriť sa pohybom. Syntetická hudba má meditatívny účinok, podporuje chuť tvoriť.

Spevom k zdraviu
Výskumy psychológov a fyzioterapeutov potvrdili, že aj ľudský hlas má liečivú silu. Vedno s hlasivkami sa uvoľňujú aj emočné bloky. Ten, kto si spieva, je zdravší a vyrovnanejší. Pri speve sa prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličenie krvi, osviežujú sa pľúca i srdce. Plný a hlasný spev rozochvieva všetky dutiny v tele, a tak nás vnútorne masíruje.
Liečebný účinok falošný spev neovplyvňuje. Nájdime si priestor, kde môžeme spievať osamote, aby sme sa mohli uvoľniť: v aute pri šoférovaní, v kúpeľni, v lese... Spievanie akejkoľvek melódie človeka uspokojí, zlepší náladu, posilní imunitný systém. V rodinách, kde sa spieva, je menej sporov.

Predpíšte si náladu
Odborníci zostavili presný zoznam hudby určenej na jednotlivé neduhy. Proti zlobe odporúčajú Bachov Taliansky koncert č. 2. Tí, čo trpia neistotou, by sa mali započúvať do Straussových valčíkov, Chopinových prelúdií či Rubinsteinových melódií. Nadmernú citovú aktivitu môže stlmiť Bartókova Sonáta pre klavír, zlý duševný stav napraví Bartókovo Kvarteto č. 5 či Bachova Kantáta č. 21. Pri výbuchu žiarlivosti temperament zmierni Chopinovo Nokturno. Pri bolestiach hlavy skúste si naordinovať Lisztovu Uhorskú rapsódiu č. 1., a apetít vám môže zvýšiť Ravelov valčík... Upokojí tiež Ravelova Šeherezáda, skladby Glenna Millera, The Beatles, Queen... Napriek týmto odporúčaniam však sami musíme odhadnúť, ktoré tóny na nás pôsobia liečivo a ktoré nám, naopak, "trhajú" nervy. Ak správne zvolíme, hudba môže byť darčekom na mieru v každej situácii.

Terapeutická sila tónov
C pôsobí na slabší obeh krvi, pri málokrvnosti, zápche, hnačke, melanchólii. D pomáha pri astme, zápale priedušiek, žlčových kameňoch a apatii, organizmus čistí od toxických látok. E je vhodný na poruchy trávenia, kašeľ, bolesti hlavy a nudu. F zase na sennú nádchu, alergie, vredy, nespavosť, vysoký krvný tlak a vyčerpanosť. G lieči bolesti a infekcie v krku a ušiach, dávanie i horúčku. A sa používa pri nervových problémoch, poruchách rovnováhy, silnom krvácaní, potení a pri upokojení. Posledný tón H pomáha pri neuróze, poruchách imunitného systému, nedostatku vitamínov. Obnovuje sebavedomie.

Hudobné recepty
Vyskúšajte hudobné recepty, ktoré vyvolávajú najrozmanitejšie emócie.
Na pohodu: Vivaldi: husľové koncerty; Mozart: Malá nočná hudba; Händel: Vodná hudba; Beethoven: VI. symfónia; Debussy: Faunovo popoludnie; Bach: Štyri orchestrálne suity; Schubert: Ave Maria; Glenn Miller: Moonlight Serenade, Perfídia; Queen: My Melancholy Blues, Foerever; The Beatles: Imagine, Yesterday, Michele...
Na posilnenie: Beethoven: V. symfónia, IX. symfónia; Chopin: Klavírny koncert f mol, Rachmaninov: Klavírne prelúdiá.
Na radosť: Gershwin: Rapsódia v modrom, Američan v Paríži; Beethoven: finále klavírnych sonát, husľových i klavírnych koncertov.
Proti smútku: Beethoven: V. symfónia, Husľový koncert D dur; Chopin: nokturná; Vivaldi: stredné časti koncertov...