Novelou Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), účinnou od 1. septembra 2003, je zákon č. 353/2003 Z. z. Hlavným dôvodom prijatia tohto právneho predpisu, upravujúceho prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, bola ministerstvom spravodlivosti a jednotlivými politickými špičkami vládnej koalície snaha o zefektívnenie a zrýchlenie súdneho procesu. Snaha však nie je vždy korunovaná úspechom. Pri aplikovaní tejto novely O. s. p. som sa mohol presvedčiť, že tento právny predpis nepriniesol želané ovocie, dokonca si odporuje v jednotlivých ustanoveniach. V tomto článku poukážem na najväčšie rozpory novely O. s. p. a porovnám platné znenie s ideálnym a želaným znením.
Urýchlenie súdneho procesu
Predkladateľ novely O. s. p. (Ministerstvo spravodlivosti SR) a zákonodarca mali predovšetkým snahu o urýchlenie súdneho procesu. V určitých novelizovaných ustanoveniach sa im to podarilo. Ide najmä o ustanovenia týkajúce sa lehoty na rozhodnutie o námietkach zaujatosti sudcu, dôvodov pre namietanie tejto zaujatosti a ustanovení o nariadení predbežného opatrenia. Avšak veľkým neúspechom novely O. s. p. je absolútne nelogické predĺženie lehoty na odvolanie proti rozsudku z doterajších 15 dní na aktuálnych 30 dní. Dôvod predĺženia tejto odvolacej lehoty, najmä vzhľadom na transparentne uvádzanú snahu o zrýchlenie súdneho procesu, mi zostáva utajený.
Novela zavádza povinnosť súdu odstrániť vady návrhu namiesto doterajšej výzvy uznesením (§ 43 ods. 1). Je nepochybné, že dĺžka času, potrebná na vypracovanie tohto uznesenia, je dlhšia ako dĺžka času, potrebná na vypracovanie uvedenej výzvy.
Kontradiktórnosť konania
Snažíme sa presadiť do O. s. p. zásadu absolútnej kontradiktórnosti súdneho procesu. Táto zásada znamená, že každá zo sporových strán je povinná zabezpečiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení a nesie zodpovednosť a následky, ak tak neurobí, prípadne je nečinná. Napriek sľubom predkladateľa O. s. p. sa nedostala táto zásada v plnej miere do tejto novely, i keď treba uznať, že prijatá zmena ustanovení, týkajúcich sa dôkazného bremena, sa dotknutou novelou O. s. p. priblížila k želanému stavu. Podľa aktuálnej úpravy sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a musia ich predložiť alebo označiť skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (ust. § 120 ods. 1 a 4).
Úplný kasačný princíp
Zákonodarca sa stále bráni zakotviť do O. s. p. úplný kasačný princíp, čo znamená, že odvolateľ nemôže v odvolaní a v nasledujúcom odvolacom konaní použiť iné dôkazy, aké použil v prvostupňovom konaní. Táto zásada je u nás zakotvená s výnimkami v § 205. Toto ustanovenie pozná päť taxatívne vymenovaných dôvodov, kedy môže odvolateľ v odvolacom konaní použiť dôkazy, ktoré nepoužil v prvostupňovom konaní (ide napríklad o prípad, že odvolateľ nebol poučený o následkoch neskorého označenia dôkazov podľa § 120 ods. 4).
Rozpory medzi jednotlivými ustanoveniami
1. Zákonná lehota na podanie odvolania proti rozsudku je 30 dní. Zákonná lehota na podanie odvolania proti uzneseniu zostáva 15 dní. Rozsudok obsahuje výrok vo veci samej a výrok o náhrade trov konania, pokiaľ o náhrade trov konania súd nerozhodne samostatným uznesením. Existuje tu teda rozpor v dĺžke lehoty na odvolanie v prípade, že súd o náhrade trov konania rozhoduje samostatným uznesením. Ak rozsudok obsahuje výrok o náhrade trov konania, je proti tomuto rozsudku, a teda aj proti výroku o náhrade trov konania, lehota na odvolanie 30 dní. Ak však súd v rozsudku nerozhodne o náhrade trov konania a o tejto náhrade rozhodne samostatným uznesením, je lehota na odvolanie proti tomuto uzneseniu o náhrade trov konania 15 dní.
2. Najväčší a neospravedlniteľný rozpor vzájomných ustanovení O. s. p. po jeho prijatej novele vidím v § 115a a § 153a na jednej strane a § 129 ods. 1, § 156 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Prečo?
Zákonodarca dáva súdu v novoznejúcom § 115a O. s. p. možnosť rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, účastníci s týmto súhlasia alebo sa práva na verejné prejednanie veci vzdali a možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, predložených účastníkmi. Možnosť rozhodnúť vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania dáva zákonodarca aj v prípade, že súd rozhoduje vo veci rozsudkom pre uznanie alebo vzdania sa nároku (§ 153a ods. 4 O. s. p.). Táto možnosť rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania však naráža na:
* ustanovenie § 156 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého sa rozsudok vyhlasuje vždy verejne. Ak sa nad tým logicky zamyslíme, na jednu stranu môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, avšak daný rozsudok musí vyhlásiť verejne! V praxi to teda znamená, že musím predvolať účastníkom konania na "verejné vyhlásenie rozsudku"! Ako sa však bude volať zápisnica o takomto úkone? "Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku"?
* ustanovenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Ako odstrániť rozpor O. s. p. a Ústavy SR? Pri ustanovení § 115a O. s. p. ešte nemusí ísť o rozpor, pretože sa podľa tohto ustanovenia obaja účastníci vzdávajú svojho práva na verejné prerokovanie veci. Ale čo v prípadoch podľa ust. § 153a O. s. p., keď sa tohto svojho práva na verejné prerokovanie veci nevzdajú?
* ustanovenie § 129 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda senátu prečíta alebo oznámi jej obsah. Ako si zákonodarca predstavuje, že súd bude rozhodovať bez nariadenia pojednávania, keď jediným možným dôkazom v takomto prípade je dokazovanie na základe listinných dôkazov, ktoré sa však vykonávajú ich prečítaním na pojednávaní. Ide tu o najkrikľavejší rozpor a trestuhodnú nevedomosť predkladateľa novely O. s. p. a zákonodarcu, pretože podľa pomýleného znenia § 115a a 153a O. s. p. súd síce môže rozhodovať bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov, avšak podľa ustanovenia § 129 ods. 1 O. s. p. na základe listinných dôkazov súd nemôže rozhodovať bez nariadenia pojednávania, pretože listinné dôkazy možno vykonať len na pojednávaní.
Čo dodať na záver?
Keďže pracujem ako sudca okresného súdu, vybavujúci obchodnú agendu, prichádzam s O. s. p. každodenne do styku. Na základe uvedeného a vlastných predstáv o želanom znení O. s. p. musím povedať, že novela nepriniesla v žiadnom ohľade (alebo len vo veľmi nepatrnej časti) zrýchlenie súdneho procesu, ale naopak, konanie súdu zneprehľadnila. Samozrejme, treba jedným dychom pri hodnotení novely spomenúť aj absolútne bezprecedentný rozpor niektorých ustanovení O. s. p., ktoré sa navzájom vylučujú. Možno keby predkladateľ zákona (Ministerstvo spravodlivosti SR) a zákonodarca (Národná rada SR) namiesto takých častých a absolútne nepodložených a neodôvodnených útokoch na súdnictvo a niektorých sudcov konkrétne venovali pozornosť kvalite legislatívneho procesu, ktorý je najmä u zákonodarcu hlavným zmyslom jeho existencie, nemuselo by aktuálne znenie O. s. p. byť v takom problematickom stave, v akom sa nachádza.