Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) upravuje Občiansky zákonník v § 143 až 151. V § 143 je upravené, čo všetko môže byť predmetom BSM. To znamená všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných:
a) dedičstvom,
b) darom,
c) ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a
d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku z jedných manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu zástupcovi pôvodného vlastníka.

V inštitúte BSM je zakotvená zásada rovnakého právneho postavenia manželov čo sa týka hospodárskej a ekonomickej stránky. Na rozdiel od rôznorodosti veľkosti podielov podielových spoluvlastníkov, miera účasti manželov na právach a povinnostiach k predmetu ich BSM, nie je vyjadrená podielmi. Dá sa povedať, že podiely oboch manželov k predmetu BSM sú tzv. ideálne. Treba si zároveň uvedomiť, že existencia BSM je závislá od existencie manželstva. Iba výnimočne môže nastať situácia, že BSM zanikne a manželstvo trvá naďalej. Dôležité je si uvedomiť, že do BSM patrí všetko, čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, okrem vecí uvedených v citovanom § 143 Občianskeho zákonníka. Inak povedané, do BSM patrí aj napr. mzda jedného z manželov.
Áno, aj mzda jedného z manželov je predmetom BSM (aj príjem v rámci živnostenskej alebo obdobnej podnikateľskej činnosti je predmetom BSM). Predmetom BSM pritom nie je dedičstvo. Ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne vlastníctvo k určitej veci na základe dedenia, táto vec nespadá do BSM, ale ten manžel, ktorý nadobudol predmetnú vec na základe dedenia, má k nej vlastnícke právo, na ktorom neparticipuje v rámci BSM druhý z manželov. To isté platí, ak počas manželstva aj niektorý z manželov nadobudne vlastnícke právo k určitej veci na základe darovania.
O tom, že existuje veľmi tenká deliaca čiara, uvediem nasledujúci príklad:
Novomanželia dostanú ako svadobný dar motorové vozidlo, ktoré im je darované obidvom. Zo samotného znenia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich darovaciu zmluvu, je zrejmé, že pokiaľ nejde o nehnuteľnosť, darovacia zmluva môže byť uzavretá aj ústnou formou. Takže manželia počas manželstva boli obdarovaní motorovým vozidlom, pričom toto motorové vozidlo na základe tohto darovania patrí do BSM, resp. stáva sa predmetom BSM. Ak však v takomto istom prípade by bolo predmetné motorové vozidlo darované iba jednému z manželov, tento obdarovaný manžel by sa stal výlučným vlastníkom tohto motorového vozidla a toto motorové vozidlo by nespadalo ako predmet do BSM!!!

Darovanie
Čo sa týka darovania medzi manželmi, k tomuto môže dôjsť iba v takom prípade, že predmetná vec, ktorú daruje jeden z manželov druhému, pochádza z výlučného vlastníctva toho manžela, ktorý je darcom. Ak dar pochádza z prostriedkov patriacich do BSM, nemôže dôjsť k platnému darovaniu. Z predmetu BSM sú vylúčené aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia na osobnú potrebu manželom. Pri posudzovaní otázky, či vec podľa svojej povahy slúži na osobnú potrebu alebo výkon povolania iba jedného z manželov, sa treba ustáliť, či ide o vec, ktorá je skutočne spôsobilá slúžiť na osobnú potrebu alebo výkon povolania iba jedného z manželov a či takému účelu aj naozaj slúži. Ide napr. o osobné veci (spodná bielizeň, zubná kefka a vec osobnej hygieny atď.).
Ak sú tieto predpoklady splnené, vec bude vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorého osobným potrebám alebo výkonu jeho povolania slúži, pričom skutočnosť, že takáto vec môže mať značnú hodnotu, je irelevantná, a teda nepodstatná. Ide okrem veci osobnej potreby aj o veci, ktoré slúžia na výkon povolania toho-ktorého manžela. V prípade živnostníka takouto môže byť napr. vec, bez ktorej by nemohol vykonávať svoju živnosť (napr. motorové vozidlo v prípade taxikára, šijací stroj v prípade krajčíra atď.).

Čo všetko je teda predmetom BSM?
-- BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, napr. príjmy živnostníka, príjmy zo sociálneho zabezpečenie, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek a pod. Ďalej to sú výnosy, prírastky a úžitky z vecí, bez ohľadu na tú skutočnosť, či samotná vec je v BSM, prípade podielovom spoluvlastníctve manželov, alebo vo výlučnom vlastníctve iba jedného z nich (ak má jeden z manželov vo výlučnom vlastníctve záhradu, kde rastú ovocné stromy, je výlučným vlastníkom tohto pozemku a aj týchto stromov ten manžel, ktorý je ich vlastníkom, avšak ich plody sú už predmetom BSM). Ďalej do BSM treba, samozrejme, započítať aj pohľadávky a dlhy. Do BSM nemožno započítať družstevný byt, pretože k družstevnému bytu sa neviaže vlastníctvo, ale vo výlučnom vlastníctve, eventuálne BSM, je len členský podiel k tomuto družstevnému bytu.

Čo nepatrí do BSM?
-- Predmet BSM netvoria veci, ktorí nadobudol niektorý z manželov pred uzavretím manželstva. Vec, ktorú obaja manželia nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva, je predmetom ich podielového spoluvlastníctva, a teda nespadá do predmetu BSM. BSM nebude ani taká vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Čo je veľmi dôležité si uvedomiť, do BSM nepatria výsledky tvorivej činnosti jedného z manželov (napr. obrazy, sochy, knihy atď.). Tieto zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý ich vytvoril. Ak však príde k predaju takejto veci alebo výsledku tvorivej činnosti, výťažok z takéhoto predaja je už predmetom BSM. To iste platí aj pre odmeny, vynálezy alebo zlepšovacie návrhy.

Zmena v obsahu a rozsahu predmetu BSM
* Paragraf 143a ObčZ prináša zmenu v obsahu a rozsahu predmetu BSM.
-- V ods. 1 tohto paragrafu sa hovorí, že manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah BSM. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
-- V ods. 2 sa hovorí, že manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik BSM ku dňa zániku manželstva.
-- Ods. 3 tohto paragrafu ustanovuje, že dohoda podľa ods. 1, 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak je jej táto dohoda známa.
V praxi to znamená, že manželia si môžu vzájomnou dohodou (súhlasným prejavom obidvoch manželov) upraviť rozsah BSM tak, že ho buď rozšíria alebo zúžia. Rozšírenie tohto rozsahu BSM znamená, že do BSM budú na základe dohody manželov patriť aj také veci, ktoré by inak (bez takejto dohody) patrili do výlučného vlastníctva iba jedného z nich (napr. sa manželia dohodnú, že veci, ktoré patria iba do výlučného vlastníctva iba jedného z manželov, ktoré získal na základe dedenia počas manželstva, že sú predmetom BSM). Zúženie rozsahu BSM znamená, že na základe takejto dohody manželov búdu z ich BSM vyňaté veci, ktoré by inak doň patrili (napr. už spomínaný príklad plodov ovocného stromu, ktorého vlastníkom je jeden z manželov a plody sú v BSM a manželia sa môžu dohodnúť, že takéto plody sú vo výlučnom vlastníctve vlastníka stromu). Tak isto odchylne od zákonnej úpravy si manželia môžu dohodnúť aj správu spoločného majetku, pričom sa môžu dohodnúť tak, že spoločný majetok budú spravovať buď obaja spoločne alebo iba jeden z nich.

* Podľa § 143a ods. 2 ObčZ sa manželia môžu dohodnúť, že vznik BSM vyhradia ku dňu zániku manželstva. Účinky takejto dohody manželov nastávajú až okamihom zániku manželstva, ktoré môže zaniknúť rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné, smrťou jedného z manželov, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ide o to, že všetky veci buď hnuteľné alebo nehnuteľné a tiež všetky majetkové práva, ktoré existujú ku dňu zániku manželstva, tvoria BSM, ktoré bude vysporiadavané. O takýto dohodách treba uviesť, že, samozrejme, musia byť uzavreté len medzi manželmi a môžu byť uzavreté iba počas trvania manželstva, to znamená, že takáto dohoda pred uzavretím manželstva je neplatná a môže byť uzavretá len do budúcnosti, čo znamená, že nemôže byť uzavretá a nemôže sa vzťahovať na majetok nadobudnutý pred uzavretím takejto dohody.

* V § 143a ods. 3 ObčZ sa uvádza, že takéto dohody musia mať formu notárskej zápisnice. Pre nedostatok tejto formy by bolo potrebné takúto dohodu považovať za neplatnú podľa § 40 ObčZ. Svojím obsahom sa takéto dohody môžu dotknúť aj tretích osôb, napr. veriteľa jedného z manželov. Vzhľadom na túto skutočnosť ObčZ ustanovuje, že manželia sa voči tretej osobe môžu na takúto dohodu odvolávať iba vtedy, ak jej táto dohoda bola známa (myslí sa tým "jej" ako tej tretej osobe). Ak dohodnutá tretia osoba nevedela o existencii takejto dohody, bude sa vo vzťahu voči tejto tretej osobe postupovať tak, ako keby žiadna dohoda neexistovala.

Užívanie predmetu BSM
Podľa ust. § 144 ObčZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne. Spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Právo užívať veci, ktoré sú v BSM, teda prislúcha obom manželom spoločne. Títo sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu, môže mať len charakter ústnej dohody. K právu užívania vecí, patriacich do BSM, sa primkýna povinnosť manželov hradiť náklady na veci vynaložené alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Tieto náklady sú uhrádzané spravidla v peniazoch.
Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia BSM. Ak by však tieto náklady znášal iba jeden z manželov (a to z prostriedkov, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom), mohol by sa v rámci vysporiadania BSM domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. Ak však budú spoločné prostriedky vynaložené v súvislosti s vecou, ktorá je vo výlučnom vlastníctve iba jedného z manželov a tomuto vec aj slúži, tento manžel bude v rámci vysporiadania BSM povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný výlučný majetok.
Podľa ust. § 145 ObčZ bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Bežné veci
Občiansky zákonník tu uvádza pojmy bežné veci a ostatné veci, pričom bližšie tieto pojmy nevymedzuje. Pri posudzovaní, čo možno posudzovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu vecí, na účel, na ktorý vec slúži a pod. Za bežnú vec možno považovať napr. zaobstarávanie každodenných nákupov, bežného ošatenia, platenie poplatkov v súvislosti s užívaním bytu. Za bežnú vec však nemožno považovať darovanie nehnuteľnosti, poskytnutie daru, ktorý nemal nepatrnú hodnotu atď.
V týchto veciach sa predpokladá, že sú to ostatné veci (nie bežné veci) a v týchto majú manželia konať spoločne, resp. po vzájomnom súhlase. Od posúdenia, či v konkrétnom prípade šlo o vybavovanie bežných vecí, prípadne ostatných vecí, závisí platnosť právnych úkonov, ktoré manželia uskutočnili. Bežné veci totižto môže vybavovať každý z manželov aj bez súhlasu druhého manžela. Ide už o uvádzaný príklad zabezpečovania bežných nákupov. Každý z manželov môže vykonávať bežné nákupy alebo kupovať ošatenie a oblečenie bez súhlasu druhého z manželov.

Ostatné veci
Pri ostatných veciach musí mať manžel, ktorý takúto ostatnú vec vybavuje, súhlas druhého z manželov, inak je právny úkon neplatný. Súhlas druhého z manželov zo zaobstarávaní ostatnej veci alebo z vybavení ostatnej veci môže byť udelený akoukoľvek formou (napr. aj ústne). Pri neplatnosti takéhoto právneho úkonu ide o tzv. relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 40a ObčZ. Právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežných vecí a ide teda o vybavovanie ostatných vecí uskutočnením iba jedným z manželov bez súhlasu druhého z manželov, je považovaný za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa nedovolá jeho neplatnosti. V čom vlastne spočíva sama zásada relatívnej neplatnosti?
Znamená to, že právny úkon je platný, pokiaľ sa dotknutá osoba jeho neplatnosti nedovolá na súde. Vo veciach týkajúcich sa BSM v je medzi manželmi solidarita tak voči dlhom alebo pohľadávkam, ako aj voči aktívam alebo právam (tzv. aktívna a pasívna solidarita), a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či ide o vybavovanie bežných vecí alebo ostatných vecí, pokiaľ sú tieto právne úkony platné.

Nezhoda manželov pri užívaní predmetu BSM
Paragraf 146 ObčZ počíta s nezhodou medzi manželmi o právach a povinnostiach týkajúcich sa BSM, kde sa priamo uvádza, že ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V praxi to znamená, že ak sa manželia nedohodnú o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci, ktorá je predmetom BSM, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať na súde, aby tento rozhodol o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci. Toto právo patrí každému z manželov počas celého trvania manželstva, a zároveň im toto právo ostáva zachované i po zániku ich manželstva, pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu BSM a kde ešte stále plynie trojročná lehota uvedená v ust. 143 ods. 4 ObčZ na vysporiadanie BSM po jeho zániku.

Pohľadávky tretích osôb voči jednému z manželov
Paragraf 147 ObčZ hovorí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ust. § 143a ObčZ, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do BSM. Je tu vlastne zakotvená právna ochrana veriteľa jedného manželov a to tak, že v prípade, že tento manžel neuhradil svojmu veriteľovi pohľadávku, môže sa tento veriteľ domáhať, aby jeho pohľadávka voči tomuto z manželov bola uhradená z BSM. Tento paragraf umožňuje viesť výkon rozhodnutia na majetok, ktorý patrí do BSM pre pohľadávku veriteľa iba voči jednému z manželov. Okrem toho, že musí ísť o pohľadávku len voči jednému z manželov, treba, aby išlo o pohľadávku, ktorej vznik spadá do obdobia trvania manželstva.
Druhý z manželov, ktorý nie je dlžníkom predmetného veriteľa, je povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená i z majetku, ktorý je v BSM. Veľkým problémom, ktorý si laická verejnosť neuvedomuje, je prípad, že jeden z manželov je živnostník a ručí za výsledky svojho podnikania celým svojím majetkom. V prípade, že nie je schopný uhrádzať dlhy svojim veriteľom, môžu títo veritelia uspokojiť svoje pohľadávky voči tomuto živnostníkovi (jednému z manželov) aj z predmetu BSM.
Samozrejme, je aj tu daná výnimka, a to tá, že úprava daná v prvom odseku neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ust. § 143a ObčZ, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do BSM. Zároveň treba uviesť, že ObčZ dáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom, v § 148a možnosť zrušiť BSM (v prípade, že druhý z manželov je živnostníkom alebo obdobne podnikajúcim podnikateľom).

Pripravujeme
Aké sú spôsoby vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov?, Podnikateľská činnosť a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, Predmanželská zmluva...