Môj doterajší zamestnávateľ ma chce zamestnať ako živnostníka – mal by som sa stať obchodným zástupcom, píše nám náš čitateľ do HN Poradne. Z jeho slov vyplýva, že činnosť, do ktorej ho plánujú zaangažovať, nevie zaradiť podľa názvu. Chcel by sa zorientovať, akú živnosť si má vlastne otvoriť a ako ju nazvať v administratívnych formulároch.
Sprostredkovateľká práca
Ako mu radí právna poradkyňa Hedviga Takáčová, v tomto prípade ide o voľnú živnosť, pričom zoznam voľných živností treba hľadať na stránke ministerstva vnútra szk.sk/files/rozdelenie_zivnosti/zoznam-volnych-zivnosti-2011. „Vás sa týka položka 19, teda sprostredkovateľská činnosť. Pri voľných živnostiach ju treba nazvať tak, aby bola dostatočne identifikovateľná,“ vysvetľuje poradkyňa.
Podľa Takáčovej však tento zamestnávateľ zrejme sleduje istý cieľ. Chce z pracovníka urobiť živnostníka, aby nemusel zaňho ako za zamestnanca odvádzať odvody a vpodstate sa chce „transformáciou“ pôvodného zamestnancana za živnostníka zbaviť rôznych povinností. „Vy zrejme aj naďalej budete vykonávať svoju činnosť tak, že zamestnávateľ vám bude ukladať úlohy, bude riadiť vašu činnosť, ale to všetko už za odmenu,“ argumentuje poradkyňa. Podľa nej zrejme pôjde naďalej o prácu vykonávanú podľa Zákonníka práce, kde sa v paragrafe 1 uvádza, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonáva ju osobne zamestnanec pre zamestnávateľa podľa jeho pokynov, v jeho mene, v pracovnom čase určenom ním, a to za mzdu alebo za odmenu.
Takáto závislá práca, ako cituje právnička zo Zákonníka, sa však môže vykonávať výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo iba výnimočne – za podmienok ustanovených v tomto zákone – aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. „Závislá práca sa nemôže vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu,“ dodáva Takáčová s tým, že príslušnou inštitúciou, ktorá môže riešiť prípadné porušenia Zákonníka práce, je Národný inšpektorát práce.
Umelí živnostníci
Štátni úradníci čoraz častejšie poukazujú na to, že niektorí zamestnávatelia pokračujú v umelom vyrábaní nepravých živnostníkov zo zamestnancov. „Zamestnávať“ živnostníka je totiž stále pre nich výhodnejšie než platiť plnohodnotného zamestnanca, i keď rozdiely už sa vyrovnávajú. No firmy aj tak po SZČO siahajú i naďalej. Ak im majú vyplatiť čistú mzdu ako zamestnancom, stále sú náklady na nich nižšie. O popularite tohto prístupu svedčia aj čísla z praxe – štatistiky prezrádzajú, že počet nútených živností, stále stúpa. Umelí živnostníci by si mali sami zvážiť, či ich práca zodpovedá živnosti, alebo náplni zamestnanca a o tejto situácii so svojím zamestnávateľom či zadávateľom práce aj hovoriť.