Všeobecne sa tvrdí, že vyššia životná úroveň, či viac peňazí robia človeka šťastnejšieho. Skutočne? Posledné prieskumy hovoria, že to platí len do určitej miery bohatstva a vyspelosti spoločnosti. Výskumy ukazujú, že až 90 percent schopnosti pociťovať šťastie je daná génmi a životným postojom, nie výškou príjmu, či úrovňou vzdelania.
Peniaze verzus šťastie
Peniaze najviac ovplyvňujú šťastie u nízkopríjmových skupín a v rozvojových ekonomikách, ktoré nimi uspokojujú základné životné potreby rozhodujúce o ich prežití.
Rastúci luxus však následne teší ľudí stále menej, až napokon nemá žiadny vplyv na ich šťastie. Bohatstvo je vnímané ako niečo úplne bežné. Stačí sa pozrieť na príjmy, kúpnu silu a životnú úroveň Západu. I keď za posledných 50 rokov výrazne narástli, podľa prieskumov nevidno, že by Nemec alebo Američan boli šťastnejší ako ich otcovia.
Šťastie verzus gény
Ešte väčším prekvapením je, že až 50 percent schopnosti ľudí prežívať šťastie je daná geneticky. Len 10 percent postoja ku šťastiu ovplyvňujú vonkajšie okolnosti, ako sú národnosť, zdravie, vek, manželský stav, vzdelanie či výška príjmu.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že až 40 percent pociťovania šťastia je plne v rukách človeka. Závisí od nášho každodenného postoja k sebe a k druhým, pozitívneho uvažovania, koncentrácie na vlastné ciele, či pravidelného cvičenia, ktoré zlepšuje náladu.
Zdoj: J&T banka, Stanislav Pánis