Počet súkromných škôl je u nás privysoký a niektoré už nezvládajú svoj biznis plán, upozorňuje nový minister školstva Juraj Draxler.
Privítal by, keby sa začali konsolidovať. Podobne, ako to urobili v Poľsku, aby ich existencia mala zmysel. Minister tiež hovorí o tom, ako si predstavuje duálne vzdelávanie.
Prinášame vám rozhovor, ktorý sme s ministrom urobili tesne pred jeho vymenovaním do tejto funkcie.
ROZHOVOR
Veľa rokov sa hovorí, že naše školy zaostávajú v prepojení na prax, na firmy. Aké kroky robíte, aby sa situácia zlepšila a absolventi vysokých škôl boli lepšie pripravení na prácu?
Iniciatívu musia v tomto vyvíjať tak vysoké školy, ako aj firmy. My im budeme na to vytvárať možnosti. Teraz napríklad beží národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, pri ktorom sa testuje ako firmy dokážu komunikovať a vstupovať do spolupráce s vysokými školami. Dúfame, že v ďalších rokoch výsledky tohto projektu využijeme a vytvoríme také právne rámce, aby spolupráca medzi firmami a školami bola bezproblémová.
V ďalšom rámcovom programe EÚ, ktorý sa volá Horizont 2020, sú vyčlenené peniaze na tzv. priemyselné doktoráty. Vysoká škola bude môcť doktorantom zadávať výskumné projekty, ktoré pochádzajú z firemného prostredia. V severských krajinách to má už niekoľkoročnú, veľmi úspešnú tradíciu.
Duálne vzdelávanie študentov a ich príprava pre prax v podnikoch prebieha aj na úrovni stredných škôl. Ako sa tomu darí?
Do medzirezortného pripomienkového konania sme dali zákon o odbornom vzdelávaní. Obsahuje prvky duálneho modelu. To znamená, že študent absolvuje teoretickú prípravu v škole a praktickú na konkrétnom pracovisku.
Na to treba zákon? Nestačí, aby sa škola s firmou na takejto spolupráci dohodli?
Tam kde je vôľa, dá sa duálne vzdelávanie zorganizovať aj teraz. My však zákonom chceme dať silný impulz, aby školy a firmy takto postupovali a zároveň pomôcť, aby sa duálne vzdelávanie organizovalo jednoduchšie. Pomôže to napríklad firmám získať certifikát pre pracovisko, na ktorom sa budú študenti pripravovať. Firmám na to poskytneme aj určitú finančnú motiváciu.
Ktoré študijné odbory chcete v nasledujúcich rokoch podporovať a ktoré nie?
Môj predchodca hovoril, že peniaze treba dať na tie odbory, o ktoré je záujem zo strany zamestnávateľov. Napríklad technické smery budú podporené aj motivačnými štipendiami. Môžu ich získať študenti v odboroch ako je biológia, biomedicínske inžinierstvo, biotechnológie, drevárstvo, elektronika, ale aj fyzika, matematika, informatika, geografia či umelá inteligencia a ďalšie. Dovedna ide o približne 50 odborov. Aj budúci učitelia si môžu prilepšiť motivačným štipendiom. V rámci študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov ide o programy s aprobačnými predmetmi fyzika, chémia, geografia, biológia, informatika a matematika.
Aká bude výška štipendia?
Výber študentov, ktorým bude poskytnuté vo vybraných študijných odboroch, si robí vysoká škola podľa vlastných pravidiel. Maximálna výška štipendia môže byť až 1 000 eur.
Na vysokých školách, ktorých je u nás 37, ste rozbehli komplexnú akreditáciu. Mala by ukázať v akom sú stave. Máte už nejaké výsledky?
Najviac ma trápi počet súkromných vysokých škôl, ktorých je veľa. Prichádzajú signály, že niektoré z nich majú problém so svojim biznis plánom. Napriek tomu, že nemáme priame páky na ich zrušenie, dáme jasný signál, že ich nebudeme ďalej podporovať.
Ktoré vysoké školy sú na chvoste rebríčka kvality?
Konsolidácia vysokých škôl ako ju vidíme napríklad v Poľsku, sa u nás ešte nezačala. Tam vzniklo v minulosti veľmi veľa vysokých škôl, ale skôr ako u nás sa v Poľsku začal aj proces ich konsolidácie. Školy sa začali zlučovať, lebo ubudlo študentov a potreby praxe sa začali napĺňať. V Poľsku začali s racionalizáciou škôl samotné firmy. Myslím si, že to isté čaká aj nás. Práve teraz riešim problém jednej z menších súkromných vysokých škôl. Sama sa už pýta, či jej existencia má zmysel.
Ako by teda redukcia škôl mala u nás vyzerať? Lebo aj váš predchodca, minister Peter Pellegrini povedal, že ak dostane od akreditačnej komisie kvalifikované rozhodnutie že niektorá zo škôl by mala zaniknúť, tak ho podpíše.
Ak akreditačná komisia povie, že niektorá škola nemá potrebnú kvalitu, dá parlamentu podnet na jej zrušenie a poslanci rozhodnú. Pre nás je však dôležité, aby sa vytvorila konštruktívna spoločenská atmosféra a ľudia si uvedomili, že potrebujeme mať kvalitné školy. Budeme sa snažiť dávať študentom a ich rodičom viac informácií o školách, aby sa vedeli zodpovedne rozhodnúť, čo je lepšie študovať, čo im prinesie nejakú hodnotu a je správnou investíciou do vzdelania. Viac budeme informovať o tom, ako sa absolventi školy uplatňujú na trhu práce, ako školy hospodária, aké služby poskytujú študentom a podobne.
Kedy by sa mala racionalizácia vysokých škôl skončiť?
V lete na budúci rok budeme mať výsledky komplexnej akreditácie všetkých vysokých škôl. Získame tak informácie, ktoré osobria, alebo neodobria existenciu niektorých škôl. Ale o tom môže rozhodnúť aj samotný zriaďovateľ školy.
snímka: HN / Peter Mayer