Len trochu sčítaný občan si podľa titulku povie -- aha, reč bude o chorobách srdca a ciev. Bude mať pravdu. Cieľom tohto článku je poukázať na nové poznatky, ktoré dokazujú, že problém nazvaný cholesterol nie je až taký jednoduchý.
Cholesterol ako rizikový faktor cievnych ochorení
V 60. rokoch vrcholila v USA epidémia kardiovaskulárnych ochorení. Americká vláda venovala obrovské prostriedky na štúdiu, ktorá v tých časoch nemala obdobu v histórii výskumu srdcovo-cievnych ochorení. V 70. rokoch vybrali v osemnástich mestách USA vyše 300 000 mužov stredného veku, u ktorých určili úroveň krvného tlaku, spotrebu cigariet a hladinu cholesterolu v krvi. Výsledky vložili do počítačov a všetkých mužov zaradených do štúdie sledovali najmenej ďalších šesť rokov. Ak niektorý z nich zomrel, pitvou starostlivo určili príčinu jeho smrti. Výsledky boli jednoznačné: ak muži fajčili, mali zvýšený krvný tlak alebo zvýšenú hladinu cholesterolu, zomierali na infarkt srdcového svalu oveľa častejšie. Medzi výškou krvného tlaku či hladinou cholesterolu v krvi zistili tesný, plynulý a stupňovaný vzťah. Najhoršie na tom boli muži fajčiari, ktorí mali súčasne aj vysoký cholesterol, aj zvýšený krvný tlak. Riziko ich úmrtia v pomerne mladom veku bolo mnohonásobne vyššie ako u mužov, ktorých tieto tzv. rizikové faktory (fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol) neohrozovali. Sústredenie viacerých rizikových faktorov znamená pre ich nositeľa podstatne zvýšené riziko infarktu či mozgovej porážky
Kontrola hladiny cholesterolu výživou: fínsky úspech
Začiatkom 70. rokoch bola vo Fínsku úmrtnosť na choroby srdca a ciev 3-krát vyššia ako u nás a 7-násobne vyššia ako v oblasti Stredozemného mora. Fíni využili poznatky o rizikových faktoroch a začali ťaženie proti vysokému cholesterolu, fajčeniu a vysokému krvnému tlaku. Hlavnou príčinou vysokých hladín cholesterolu bola vo Fínsku extrémne vysoká spotreba cholesterolu z tučných mliečnych výrobkov: až 90 % Fínov si denne natieralo na chlieb hrubú vrstvu masla a pilo vysokotučné kravské mlieko. Fínske maslo popri vysokom obsahu cholesterolu a nasýtených mastných kyselín obsahovalo aj veľké množstvo kuchynskej soli. Zdravotnícki pracovníci začali veľkú osvetovú kampaň, potravinársky priemysel prišiel s ponukou kvalitných rastlinných olejov a margarínov a obyvateľstvo, uvedomujúce si hrozbu infarktov, začalo postupne meniť svoje stravovacie návyky. Spotreba masla, ktorá dosahovala takmer 20 kg na osobu za rok, klesla až na súčasných 5 kg. Začala sa zvyšovať spotreba zeleniny, ovocí, a najmä citrusových plodov, takže aj počas dlhej fínskej zimy malo obyvateľstvo dostatočný zdroj ochranných látok. Zmena stravovacích návykov sa rýchlo prejavila poklesom hladín cholesterolu i krvného tlaku. Klesol aj počet mužov fajčiarov, kým u fínskych žien protifajčiarska osveta nebola úspešná. Odraz týchto zmien na predčasnej kardiovaskulárnej úmrtnosti bol až nečakane veľký. Posledné fínske štatistické údaje dokazujú pokles kardiovaskulárnej úmrtnosti o viac ako dve tretiny! Fínsko je najlepším dôkazom toho, že rozumná zdravotnícka výchova, vychádzajúca z analýzy miestnej výživovej situácie, môže byť až nečakane úspešná v prevencii chorôb srdca a ciev.
Dobrý a zlý cholesterol
Čitateľ si právom môže položiť otázku: Ak je cholesterol pre telo taká nebezpečná látka, prečo vlastne vôbec cirkuluje v krvi? Cholesterol je látka tukovej povahy a je nerozpustná vo vode. Túto vlastnosť každá ľudská bunka využíva tak, že cholesterol používa ako stavebný materiál na výstavbu bunkových membrán. Bunkové membrány si môžeme predstaviť ako priečky, ktoré rozdeľujú vnútro bunky, podobne ako je byt rozdelený na rôzne miestnosti. Okrem toho je cholesterol materskou látkou mnohých biologicky významných faktorov, napr. viacerých hormónov. Pretože cholesterol je nerozpustný vo vode, organizmus má k dispozícii zvláštny systém, ktorý krvou prenáša cholesterol do rôznych orgánov, ktorých bunky ho potrebujú pre stále prebiehajúcu obnovu svojich štruktúr. Cholesterol prenášajú v krvi guľovité častice nazvané lipoproteíny. Možno si ich predstaviť ako miniatúrne kvapôčky tuku a cholesterolu, ktoré sú obalené jemnou blankou zloženou hlavne z bielkovín. Hlavným nosičom cholesterolu sú tzv. LDL-častice (low-density lipoproteins = lipoproteíny nízkej hustoty). Ak je počet LDL častíc v krvi správny, všetko prebieha normálne. Mužské a ženské pohlavné žľazy dostávajú potrebné množstvo cholesterolu na tvorbu pohlavných hormónov, pečeň vyrába z cholesterolu žlčové kyseliny dôležité pre trávenie a vstrebávanie tukov a bunky všetkých tkanív budujú z cholesterolu svoje membrány. Ak sa však počet LDL častíc zvýši, začnú sa LDL-častice ukladať do cievnych stien. Na vnútorných stenách tepien sa tvoria tukové usadeniny, ktoré sa môžu podieľať na úplnom upchatí ciev, zásobujúcich životne dôležité orgány, napr. srdcový sval alebo mozog. Preto sa cholesterol prenášaný LDL-časticami nazýva "zlý cholesterol".
Organizmus však má k dispozícii aj dôležitý ochranný systém, lipoproteíny s vysokou hustotou -- HDL (high density lipoprotein). HDL-častice sú oveľa menšie ako nebezpečné LDL a majú dôležitú vlastnosť: vyťahujú z ciev a iných orgánov nadbytočný cholesterol a prenášajú ho do pečene, ktorá cholesterol zneškodní. V populárnych článkoch sa pre tento druh cholesterolu používa aj termín dobrý cholesterol. Vďaka tomuto ochrannému systému sa znižuje nebezpečenstvo ukladania cholesterolu do ciev a, naopak, zabezpečuje sa jeho bezpečná, organizmus neohrozujúca doprava do všetkých životne dôležitých tkanív. Takéto osobitné postavenie cholesterolu priťahovalo pozornosť mnohých vedcov. Hovorí sa, že cholesterol je vo vede najviac "dekorovaná" malá molekula, pretože už trinásť vedcov dostalo za výskum cholesterolu Nobelovu cenu. Jeden z nich, Američan Brown, povedal, že cholesterol pripomína dvojtvárnu hlavu rímskeho boha Janusa. Jedna jeho tvár, tá prívetivá, predstavuje cholesterol ako látku nevyhnutne potrebnú pre výstavbu tela a tá druhá, hrozivá, predstavuje smrť zapríčinenú zlyhaním srdcovo-cievneho systému. Treba zdôrazniť, že neexistuje taká hladina cholesterolu, pod ktorou by bolo napr. riziko infarktu nulové. Veľmi nízke množstvo cholesterolu v krvi je nežiaduce a zvyšuje riziko ochorenia na iné druhy chorôb. V súčasnosti sa väčšina odborníkov zhoduje v tom, že optimálna hladina celkového cholesterolu v krvi sa pohybuje medzi 4 až 5 milimolami na liter, čo v starých jednotkách odpovedá 160 až 200 miligramov na deciliter krvnej plazmy.