Najvydarenejší na blockbusteri Votrelec vs. Predátor je jeho podtitul, s ktorým v novembri prišiel aj do slovenských kín. Znie: "Ktokoľvek vyhrá, my prehráme," a hoci nezodpovedá celkom realite filmu, je dostatočne osudový, definitívny, aby ilustroval, že ľudia v tomto filme budú ťahať za ten najkratší koniec. A nielen ľudia vo filme, ale aj na filme -- návštevníci kín. Votrelec vs. Predátor totiž nie je vôbec taký vydarený ako mohol byť.
Ak by mali filmové vesmírne potvory svoju sieň slávy, votrelec s kyselinou namiesto krvi a predátor s imidžom pripomínajúcim kyber rastafariána by v nej určite mali vlastný výbeh. Boli by tam, samozrejme, aj E.T., Alf a ten mrzký nechutný hnus z Dňa nezávislosti, ale na ich klietkach by nevisel zákaz kŕmenia.
Votrelec sa vo vlastných filmoch na plátne ihral už štyrikrát, predátor dvakrát a obe tieto osobité životné formy získali práve vďaka tomu nemálo priaznivcov. Že by sa mohli stretnúť, zišlo na um už herným vývojárom -- a vznikla vynikajúca PC hra komiksových výtvarníkov -- a vznikla výborná komiksová séria a teraz, keď sa konečne rozhýbal aj Hollywood, aby ich spojil na pôde média, ktoré zrodilo ich kulty, čosi sa výrazne pokazilo, takže výborný film už nevznikol.
Scenár filmu Votrelec vs. Predátor -- na základe tých fragmentov, ktoré bolo možné v kine vidieť -- nebol zlý. Zem ako miesto, kde predátory skladajú loveckú skúšku dospelosti v pyramídach snúbiacich v sebe architektonické štýly Egypťanov a Inkov. Votrelci ako nebezpečná a dôstojná korisť a ľudia ako živé inkubátory. Stačilo málo a mohla vzniknúť naozaj strhujúca akčná mela, zmes hororu a mimozemských jatiek, náležite a viac-menej zmysluplne prepojená s oboma pôvodnými filmovými sériami. Znalci predlôh by si prišli na svoje a tí ostatní by aspoň mali motiváciu zoznámiť sa s nimi. Takto, v snahe nakrútiť film pre všetkých, vrátane detí, vznikol film -- mačkopes, pri ktorom je úplne ľahostajné, či poznáte reprodukčný cyklus votrelcov a lovecké techniky predátorov, či viete, kto alebo čo bol Bishop, a prečo predátory nezabíjajú ľudí bez rozmyslu. Znalosť mytológií oboch filmových sérií však robí dívanie sa na Votrelca proti Predátorovi ešte trochu menej znesiteľným. Tých pár scén, keď spolu Votrelec a Predátor naozaj bojujú, je nakrútených skvelo, sugestívne, dynamicky, brutálne. Slepá ničivá sila voči chladnokrvnej loveckej vášni, všetky filmové triky v službách autentického zážitku. Ten zvyšok je slabučký odvar, umierajúci na svoju nepresvedčivosť. Ľudia umierajú presne tak, ako sa očakáva, ale takmer bez krvi, prostredie je tajomné, ale nie tak, aby naozaj vzbudzovalo strach či obavy a finálny súboj akoby prišiel len preto, že v podobných filmoch to tak býva. Škoda, ešte raz škoda, Votrelec vs. Predátor hanebne premárnil šance, ktoré mu dali do vienka predlohy a nakoniec nepobavil ani tých, ktorí by v kine na filme tohto typu nemali čo hľadať.
StoryEditor