Dedenie pozemku
S bratom sme sa dohodli, že si reálne rozdelíme stavebné pozemky, ktoré sme nadobudli ako dedičstvo po svojom otcovi v rovnakom podiele. Dohoda je, že ja mu dám svoj podiel na jednom pozemku a on mne svoj podiel na druhom pozemku.
Druhý pozemok je však väčší, takže v podstate ja dostanem viac než môj brat. Brat nechce za rozdiel peniaze. V novinách som sa dočítal, že ten rozdiel treba zdaniť. Je to pravda?
- Pozemok môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak, ako to je aj v opísanom prípade. Spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové, ktoré môže vzniknúť len medzi manželmi. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku spoločnej veci. Ak osobitný právny predpis neustanovuje inak alebo ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Spoluvlastníci sa však môžu dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a na vzájomnom vysporiadaní. Ak ide o spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, musí byť takáto dohoda písomná a nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností. Niekedy však nie je možné reálne rozdeliť nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov tak, aby bola pri reálnej deľbe zachovaná výška pôvodného spoluvlastníckeho podielu v m2. Vtedy časť rozdelenej veci, ktorá prevyšuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu jej nadobúdateľa, podlieha zdaneniu daňou z darovania, ak nie je za nadobudnutie tejto časti v rámci reálnej deľby poskytnutá odplata. Uvedené si vysvetlíme na fiktívnom príklade. Prvý pozemok má výmeru 200 m2. Pôvodné podiely boli 100 m2 a 100 m2. Výmera druhého pozemku bola 240 m2, pôvodné podiely boli 120 m2 a 120 m2. To znamená, že súčet v m2 pôvodných podielov bol 220 m2. Po reálnom rozdelení predmetný pozemok bude mať výmeru 240 m2, t. j. rozdiel v metroch vo výške 20 m2 prepočítaný jeho úradnou cenou podľa vyhlášky 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov je potrebné zdaniť 3-percentnou sadzbou dane. Brat patrí do II. skupiny z hľadiska rozdelenia osôb na daňové účely. Netreba však zabudnúť na aplikáciu nezdaniteľného minima v celkovej výške 300 000 slovenských korún v II. skupine daňovníkov a zdaniť iba rozdiel, ktorý presahuje stanovené nezdaniteľné minimum. Ak by brat požadoval odplatu, potom by bol daňovníkom on by a musel zaplatiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Vecné bremeno a darovacia zmluva
Otec mi chce darovať rodinný dom. Notár mu však povedal, aby si dal zriadiť v darovacej zmluve vecné bremeno. Čo to znamená?
- Vecné bremeno upravujú ustanovenia § 151n až § 151p platného Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno je obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Je to v podstate isté právo inej osoby než je vlastník k nehnuteľnosti. Vecné bremeno môže byť zriadené odplatne alebo bezodplatne. Môže byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo môže patriť určitej osobe. Uvedené mal zrejme na mysli aj notár, ktorý ho odporučil v danom prípade. V prípade zriadenia vecného bremena v prospech otca, bol otec povinný z hodnoty vecného bremena pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 107/2002 Z. z. zaplatiť daň z darovania vzhľadom na vtedy platné ustanovenia zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Hodnotu vecného bremena si syn mohol odpočítať od základu dane z darovania ako dlh, čím si znížil celkovú daňovú povinnosť k dani z darovania. Od 1. apríla 2002 však nadobudla účinnosť novela č. 107/2002 Z. z. zákona č. 318/1992 Zb., podľa ktorej hodnota zriadených vecných bremien už nie je predmetom dane z darovania. Základom dane z darovania je hodnota rodinného domu zistená podľa Vyhlášky 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov znížená o nezdaniteľné minimum vo výške 2 miliónov korún. Z uvedeného vyplýva, že daňovníkom bude už len syn ako obdarovaný. Otec bude oprávnený z vecného bremena, ktoré nie je predmetom dane z darovania.
Zaopatrovacia zmluva
Mama mi darovala rodinný dom s podmienkou, že v darovacej zmluve zriadi pre môjho mentálne postihnutého brata vecné bremeno doživotnej opatery. Je také niečo možné a mám povinnosť taký dar prijať? Akú daň budem platiť?
- Vo všeobecnosti je možné podpísať zmluvu, ktorou darca daruje nehnuteľnosť, rodinný dom, a súčasne zriaďuje bezplatne vecné bremeno v prospech tretej osoby. Obdarovaný však môže dar odmietnuť, ak darca jeho prijatie podmieňuje niečím, s čím obdarovaný nesúhlasí alebo to odmieta. Darovaciu zmluvu charakterizuje bezplatnosť a dobrovoľnosť. Môže vzniknúť len so súhlasom darcu a obdarovaného. V prípade, že sa obdarovaný rozhodne dar prijať, stáva sa daňovníkom dane z darovania. Základom dane je cena rodinného domu zistená podľa platného cenového predpisu znížená o nezdaniteľné minimum. Do 1. apríla 2002 bolo možné od hodnoty daru odpočítať hodnotu vecného bremena, avšak neexistoval inštitút nezdaniteľného minima. Hodnota vecného bremena však bola základom dane pre oprávneného z vecného bremena. Uvedené už neplatí a hodnota vecného bremena sa nezdaňuje, avšak zaopatrovacia zmluva podlieha dani z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa § 8 odseku 1 písmena b) zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Právo doživotného užívania izby
Otec mi daroval pred rokom a pol domček. V darovacej zmluve si nechal zriadiť právo doživotného užívania jednej izby v darovanom dome. Teraz má v úmysle postúpiť vecné bremeno na moju matku. Ako je to s daňami v takomto prípade?
- V prípade, že sa bezplatne postupovalo vecné bremeno na iný subjekt, bol v minulosti daňovníkom nový subjekt oprávnený z vecného bremena. Základom dane bola hodnota vecného bremena. Od 1. apríla 2002 hodnota vecných bremien už nepodlieha zdaneniu.
Doživotná opatera
Vzhľadom na môj dlhodobý zlý zdravotný stav, daroval som svojej dcére rodinný dom s tým, že mi poskytne doživotnú opateru. Počul som, že je potrebné doživotnú opateru zdaniť. Je to možné?
- Darovacia zmluva, ktorá obsahuje aj zaopatrovaciu zmluvu v prospech darujúceho , podlieha zdaneniu daňou z darovania. Daňovníkom je dcéra, a to z hodnoty rodinného domu určenej podľa Vyhlášky 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je podľa § 8 odseku 1 písmena b) aj nadobúdateľ pri zaopatrovacej zmluve. Uvedené ustanovenie platí od 1. apríla 2002, kedy nadobudla účinnosť novela č. 107/2002 Z. z. zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Odpustená pôžička a daň
Odpustil som svojmu bývalému spoločníkovi časť pôžičky. Som povinný z hodnoty odpustenej pôžičky platiť daň?
- Z odpustenej pôžičky vzniká povinnosť platiť daň z darovania. Daňovníkom je dlžník, nie ten, kto ju poskytol. Pri platení dane treba vziať do úvahy vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, aby si dlžník mohol uplatniť nezdaniteľné minimum stanovené pre jednotlivé skupiny daňovníkov. V I. skupine sú to dva milióny korún, v II. skupine je to tristotisíc korún a v III. je to najmenšia suma vo výške 50 000 korún slovenských.