Dodatková dovolenka
Naša zamestnankyňa s nárokom na dodatkovú dovolenku bola od 20. 4. 2001 práceneschopná do 30. 9. 2001. Od 1. 10. 2001 čerpala riadnu dovolenku a od 19. 10. 2001 nastúpila na materskú dovolenku. Ako postupovať pri poskytnutí dodatkovej dovolenky za rok 2001? Má sa krátiť a ako alebo jej prináleží celý týždeň?
-- Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať v kalendárnom roku. Nie je možné preniesť ju do nasledujúceho roka a za nevyčerpanú sa neposkytuje náhrada mzdy. Dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred riadnou dovolenkou, a to aj vtedy, keď na ňu zamestnancovi vznikne nárok až koncom kalendárneho roka. Dodatková dovolenka sa môže krátiť iba z dôvodov neospravedlnene zameškaných pracovných zmien. Z uvedeného vyplýva, že v období od 1. 10. 2001 do 19. 10. 2001 čerpala vaša zamestnankyňa prednostne dodatkovú dovolenku. O to menej vyčerpala riadnej dovolenky. Ak by vôbec nebola čerpala v uvedenom období dovolenku, dodatková dovolenka by jej prepadla, lebo by za ňu nedostala náhradu mzdy. V zmysle uvedeného, pre prekážky v práci -- práceneschopnosť a materskú dovolenku by sa jej dodatková dovolenka nemohla krátiť.

Pomerná časť dovolenky
Vznikne učiteľovi s pracovným pomerom od 1. 9. 2001 do 30. 6. 2002 nárok na pomernú časť dovolenky za rok 2001? Pracuje s úväzkom 9 hodín týždenne, pričom učím v stredu, vo štvrtok a v piatok. Ako počítať 60 odpracovaných dní? Za týždeň dovolenky sa budú počítať len tri dni? Môže mať určené čerpanie dovolenky na uvedené tri dni cez prázdniny, keď vtedy neučí?
-- Zamestnanec, ktorého pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi netrval nepretržite po celý rok, ale odpracoval uňho aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na pomernú časť dovolenky, a to v rozsahu jednej dvanástiny z celoročnej dovolenky za každý celý kalendárny mesiac. Túto podmienku zamestnanec musí splniť v každom pracovnom pomere, t. j. aj v pracovnom pomere na čiastočný úväzok. Zároveň sa mu ako odpracované započítavajú všetky doby, ktoré sa posudzujú ako výkon práce sa na účely dovolenky. Kratší pracovný úväzok neovplyvňuje dĺžku dovolenky, pretože aj zamestnanec s kratším pracovným časom má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky, ako ostatní zamestnanci. Ak je kratší pracovný čas zamestnanca rozvrhnutý len na niektoré dni v týždni, jeho týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje. Každý deň, v ktorom zamestnanec pracoval podľa rozvrhu pracovného času, sa započítava do počtu 60 dní pre vznik nároku na dovolenku, aj keby na tento deň pripadalo menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Tiež stačí, ak zamestnanec odpracuje prevažnú časť svojej, vlastne kratšej pracovnej zmeny. Nadväzne na to aj deň dovolenky má len toľko hodín, koľko predstavuje pracovná zmena vo pracovnom pomere na čiastočný úväzok. Ak má zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne na 3 dni v týždni, potom týždeň dovolenky predstavuje takisto 3 pracovné dni dovolenky a štvortýždňová, resp. šesťtýždňová dovolenka predstavuje 12, resp. 18 pracovných dní. Podľa našich výpočtov uvedený zamestnanec neodpracoval v roku 2001 potrebný počet dní pre vznik nároku na pomernú časť dovolenky. Patrí mu preto len dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny celoročnej dovolenky za každých 22 odpracovaných dní. Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky, pre uvedeného zamestnanca by malo platiť to, čo pre ostatných. Nástup na dovolenku nariaďuje zamestnávateľ. Ako učiteľovi sa mu nariaďuje čerpanie dovolenky aj na obdobie prázdnin.

Pracovné voľno s náhradou mzdy v súvislosti s úmrtím rodinných príslušníkov
Zomrela mi babka a zamestnávateľ mi odmietol poskytnúť platené pracovné voľno na účasť na pohrebe prarodiča z dôvodu, že sme nežili v spoločnej domácnosti. Postupoval zamestnávateľ správne? Má zamestnanec nárok na platené pracovné voľno pri účasti na pohrebe súrodencov svojich rodičov?
-- Nároky zamestnancov na pracovné voľno s náhradou mzdy v súvislosti s úmrtím rodinných príslušníkov a ďalších osôb závisia od stupňa príbuzenského vzťahu, prípadne aj od splnenia podmienky spoločnej domácnosti. Nadväzne na rozdelenie príbuzných do troch skupín sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v dĺžke:
* dvoch dní pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
* jedného dňa na pohreb rodiča alebo súrodenca, rodiča alebo súrodenca zamestnancovho manžela, ako aj manžela zamestnancovho súrodenca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
* nevyhnutne potrebného času, najviac jeden deň, na pohreb prarodiča alebo vnuka zamestnanca, prarodiča jeho manžela, alebo na pohreb inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb. Prarodičia sú spolu s vnukmi zaradení do tretej skupiny príbuzných zamestnanca. Do tejto skupiny sú zaradené aj osoby, ktoré síce nepatria k najbližším príbuzným zamestnanca, ale ak žili s ním v čase svojej smrti v spoločnej domácnosti, má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, ak sa zúčastní na ich pohrebe, prípadne ešte na ďalší deň, ak zabezpečoval tento pohreb. Podmienka spoločnej domácnosti pre nárok na pracovné voľno na pohreb sa týka len osôb vo vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu, prípadne osôb bez príbuzenského vzťahu k zamestnancovi. Táto podmienka sa nevzťahuje na prarodičov a vnukov zamestnanca alebo jeho manžela. Preto musíme konštatovať, že v prípade prvej otázky nepostupoval zamestnávateľ našej čitateľky správne, keď jej neposkytol pracovné voľno s odôvodnením, že nežila s babkou v spoločnej domácnosti. Zamestnankyňa má na pracovné voľno s náhradou mzdy nárok pri účasti na pohrebe po dobu pohrebu a cesty naň a späť, resp. na celý deň, ak sa pohreb nekonal v mieste pracoviska. V druhom prípade, keď sa zamestnanec zúčastnil na pohrebe matkinej sestry, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy pod podmienkou, že s ňou žil v čase jej smrti v spoločnej domácnosti.