Týždenný pružný pracovný čas
Máme zavedený týždenný pružný pracovný čas. Základný pracovný čas je stanovený od 7,45 do 12,45 hod. denne. Zamestnávateľ vyžaduje, aby sme mesačnú normu hodín splnili vždy do konca mesiaca. Ku konfliktu dochádza vtedy, keď mesiac končí v strede týždňa a my nemáme splnenú mesačnú normu hodín alebo máme odpracované viac hodín ako je mesačný úväzok. Domnievame sa, že by sme mali mať možnosť dopracovať chýbajúce hodiny ešte do konca týždňa, aj keď ide o začiatok nového mesiaca, prípadne nadpracované hodiny z predchádzajúceho mesiaca (nejde o nadčas) by sa nám mal započítavať do odpracovaných hodín ešte do konca daného týždňa. Žiadame vás o informáciu, či zamestnávateľ postupuje správne, pretože takto máme dve formy pružného pracovného času, t. j. týždenný i štvortýždňový.
-- Úprava pracovného času v Zákonník práce vychádza z týždenného pracovného času. Celá problematika dĺžky pracovného času, rozvrhnutia, nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, práce nadčas a pod. sa viaže na týždenný pracovný čas. Na druhej strane však mzdové predpisy uvádzajú, že mzda alebo plat sú splatné pozadu za mesačné obdobie, ak sa v kolektívnych alebo pracovných zmluvách nedohodlo iné obdobie. Mesačné odmeňovanie má v našich podmienkach tradíciu, na rozdiel napríklad od USA, kde sa mzda vypláca aj týždenne alebo dokonca za odpracované hodiny v konkrétnom dni. Určený mesačný pracovný úväzok musí zamestnanec odpracovať aj v prípade pružného pracovného času bez ohľadu na to, či je denný, týždenný alebo mesačný. A to aj v prípade nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, kedy sa pracovný čas rozvrhne na jednotlivé týždne tak, aby najviac po dobu štyroch mesiacov, nanajvýš 12 mesiacov v prípadoch podľa § 87 ods. 1 ZP, dodržal priemerný týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín. Tam, kde je zavedený pružný pracovný čas, je daná možnosť pre zamestnanca v rámci určených pravidiel upravovať si pracovný čas podľa svojich potrieb. V rámci týždenného pružného pracovného času môže zamestnanec pri dodržaní povinnosti odpracovať základnú pracovnú dobu pracovať denne rôzny počet hodín. Týždenný fond pracovného času však musí odpracovať. Obdobne pri štvortýždňovom pružnom pracovnom čase je zamestnanec povinný odpracovať fond pracovného času určeného na toto obdobie, pričom v jednotlivých týždňoch jeho dĺžka môže byť rôzna. V tomto prípade však vzhľadom na mzdové predpisy a skutočnosť, že mzda sa vypláca za prácu, vykonanú v predchádzajúcom mesiaci, štvortýždňovým pružným pracovným časom sa v zásade rozumie mesačný pružný pracovný čas. Situácia, že by u zamestnávateľa striktne platil štvortýždňový pružný pracovný čas rozložený na obdobie štyroch za sebou idúcich týždňoch určených od pondelka do piatku, resp. určených zamestnávateľom a v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve by bolo dohodnuté, že mzda sa vypláca za každé štyri takto určené odpracované kalendárne týždne, vtedy by platilo to, čo uvádzate, t. j. sledoval by sa odpracovaný čas za celé po sebe idúce týždne. Môžeme však konštatovať, že toto predstavuje skôr teóriu ako prax, pretože ide o porušenie zákona, ktorý hovorí o nároku zamestnanca na mzdu za predchádzajúci odpracovaný mesiac. V zásade sa teda pre výpočet mzdy alebo platu sleduje fond odpracovaného času za daný mesiac. Ak predpokladáme, že u vás nejde o osobitnú dohodu ohľadne inej splatnosti mzdy ako je uvedené v mzdových predpisoch, uplatňuje sa u vás mesačný pružný pracovný čas, kedy je zamestnanec povinný odpracovať celý pracovný úväzok do konca mesiaca. Keby sa pripustila taká možnosť ako uvádzate, mohlo by dôjsť k situácii, že zamestnanec by síce mal ešte pár dní z druhého mesiaca k dobru, ale tieto by mu zas chýbali v tomto druhom mesiaci, ak by druhý mesiac končil v piatok, sobotu alebo nedeľu. Váš zamestnávateľ postupuje správne.

Autorská zmluva
Ako nezisková organizácia vykonávame na základe živnostenského oprávnenia podnikateľskú činnosť -- zabezpečujeme kurzy a školenia. Lektorom je náš zamestnanec, ktorý však nemá v pracovnej zmluve uvedenú takúto činnosť. Môžeme mu vyplatiť honorár na základe autorskej zmluvy? Ako máme zdaniť odmenu? Môže túto činnosť vykonávať aj v pracovnej dobe? Na základe dohody o pracovnej činnosti zamestnávame študenta VŠ. Môžeme mu poskytovať stravný lístok v dňoch, keď u nás pracuje viac ako tri hodiny? Naši zamestnanci vo všetkých regionálnych kanceláriách dostávajú stravné lístky Ticket Restaurant v hodnote 50 Sk. V jednej kancelárii pôsobí v prenajatých priestoroch reštaurácia, v ktorej stojí obed 60,50 Sk. Môžeme našim zamestnancom, ktorí sa tam stravujú, poskytovať 55 % z 50 Sk, alebo musíme dať 55 % zo 60,50 Sk ? Musíme uzatvoriť s touto reštauráciou zmluvu o stravovaní alebo stačí, ak hodnotu stravných lístkov zaúčtujeme na základe príjmového pokladničného dokladu, na ktorom je údaj o nominálnej hodnote a počte zakúpených kusov?
-- Ak je zamestnanec v pracovnom pomere, môže pre svojho zamestnávateľa vykonávať aj inú pravidelnú prácu -- tzv. vedľajšiu činnosť, na základe dohody o pracovnej činnosti alebo v ďalšom pracovnom pomere na kratší pracovný čas. Odmena za túto činnosť bude v oboch prípadoch zdaňovaná spolu s jeho mzdou za prácu v hlavnom pracovnom pomere. Lektorskú prácu tento zamestnanec môže vykonávať v podstate po celý deň, t. j. aj v čase riadnej pracovnej doby ustanovenej pre všetkých zamestnancov, avšak za podmienky, že bude mať upravený pracovný čas tak, aby svoju hlavnú prácu v daný deň odpracoval. Pokiaľ by sa tak nestalo, nielenže by bol zvýhodnený oproti iným zamestnancom, ale svoj hlavný pracovný pomer by mal fakticky na kratší pracovný úväzok, pričom odmeňovaný by bol ako za plný. To však je vecou jeho zamestnávateľa, ako tento fakt akceptuje. V tejto súvislosti vás však upozorňujeme na obmedzenie celkovej dĺžky pracovného času podľa nového Zákonníka práce, ktorý je obmedzený na 58 hodín týždenne pre všetky pracovné pomery zamestnanca. Uvedený zamestnanec by mohol za lektorskú činnosť dostávať aj autorský honorár, ale len ak by táto činnosť bola vykonávanú mimo jeho pracovnej doby a na základe autorskej zmluvy. V tomto prípade by zamestnávateľ odviedol povinný príspevok do príslušných umeleckých fondov a autorský honorár by si musel zdaniť sám autor na základe daňového priznania. Ak pracovná zmena študenta bude dlhšia ako štyri hodiny, má nárok na stravný lístok. Nemá však nárok na príspevok zo sociálneho fondu, ktorý patrí len zamestnancom v pracovnom pomere. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnanca čiastkou vo výške 55 % ceny jedla, najviac do výšky 55 % sumy, ktorá sa poskytuje na stravné pri pracovných cestách v dĺžke od 5 do 12 hodín. V prípade poskytovania lístkov Ticket Restaurant je cenou jedla suma tohto lístka. Preto zamestnancom, ktorí sa stravujú na základe týchto stravných lístkov, patrí príspevok vo výške 27,50 Sk a zamestnancom stravujúcim sa v reštaurácii za 60,50 Sk, patrí príspevok vo výške 55 % z tejto sumy. Zákon neurčuje povinnosť uzatvárať zmluvy so zariadeniami, ktoré poskytujú stravovanie, avšak podľa zákona o daniach z príjmov musí ísť o nepeňažné plnenie zamestnávateľa zamestnancovi, aby bol tento príspevok oslobodený od dane z príjmu zamestnanca. Pokiaľ budete ako zamestnávateľ uhrádzať reštaurácii celú hodnotu stravy poskytnutú zamestnancom, ktorí svoj podiel stravného zaplatia vám, bude táto forma zodpovedať zákonu.