V poslednom čase je často skloňovaným slovným spojením práve daňová reforma, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od nového roku. V rámci pripravovaných zmien vláda navrhuje aj zrušenie dane z darovania. Pokiaľ však parlament daňovú reformu v nejakej podobe schváli, bude potrebné aplikovať v praxi zákon č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý daň z darovania upravuje. Od 1. apríla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 107/2002 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov upravujúci zdaňovanie transferov majetku pri predaji, dedení a darovaní. V tomto príspevku bude venovaná pozornosť iba otázke zdaňovanie prevodov majetku právnym titulom darovania.
Okrem novej definície daňovníka priniesla spomínaná novela zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností aj negatívnu dikciu daňovníka dane z darovania. Podľa nového znenia § 5 odsek 1 je daňovníkom dane z darovania fyzická alebo právnická osoba, ktorá nadobudla majetok darovaním. Daňovníkom môže byť aj darca, a to v prípade, ak ide o obdarovaného, ktorý má trvalé bydlisko alebo sídlo v zahraničí. Pôvodné ustanovenia §§ 17 a 18, ktoré upravovali majetkové transfery a subjekty oslobodené od zdanenia, boli nahradené už spomenutým negatívnym vymedzením daňovníka. Podľa § 5 odseku 2 citovanej novely zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovníkom nie sú orgány štátnej správy, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a tiež vyššie územné celky.
Verejnoprávne inštitúcie -- Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a Národný úrad práce, štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti tiež nie sú daňovníkmi dane z darovania, ak nadobudnú nejaký majetok titulom daru. Nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a občianske združenia tiež nepodliehajú zdaňovaniu daňou z darovania, ak predmetom ich činnosti je rozvoj zdravotnej starostlivosti, humanitárnej starostlivosti, sociálnych služieb, školských zariadení, vzdelávania, vedy, telesnej výchovy a športu pre deti a mládež alebo tvorba a ochrana životného prostredia.
Zdaňujú sa hnuteľné aj nehnuteľné veci
Predmetom dane z darovania je nadobudnutie akéhokoľvek majetku na území Slovenskej republiky darovaním, okrem nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v cudzine. Uvedené ustanovenie budú môcť využiť privatizéri, ktorí nadobudli majetok v zahraničí a teraz ho bez zdanenia budú môcť previesť na svojich blízkych.
Majetok z cudziny sa zdaňuje iba vtedy, ak ide o dary hnuteľných vecí a naopak tiež dary hnuteľných vecí do cudziny alebo cudzincovi podliehajú zdaneniu.
Predmetom zdanenia daňou z darovania nie je vrátenie daru a tiež nadobudnutie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku na zmiernenie vojnových následkov a živelných pohrôm.
Nezdaniteľná suma až dva milióny korún
Základ dane, ktorým je cena obvyklá v mieste a čase darovania pri hnuteľných veciach, právach a iných majetkových hodnotách a cena určená podľa Vyhlášky 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov, sa znižuje o nezdaniteľnú sumu. Nezdaniteľná suma je nový terminus technicus pri dani z darovania. U daňovníka, ktorý sa zaraďuje do I. skupiny z hľadiska zdanenia je to až dva milióny korún. V II. skupine daňovníkov je to 300-tisíc korún a v III. skupine 50-tisíc korún. Okrem nezdaniteľnej sumy je možné znížiť základ dane aj o zaplatený colný dlh pri dovoze majetku z cudziny alebo darovania hnuteľných vecí do cudziny. Základ dane sa v tomto prípade prepočítava na slovenskú menu podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň vzniku daňovej povinnosti.
Kedy vzniká daňová povinnosť
Ak ide o darovanie nehnuteľností, potom daňová povinnosť vzniká tak ako to bolo do prijatia spomínanej novely. To znamená dňom zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Ak ide o darovania hnuteľných vecí, potom sú možné dve alternatívy vzniku daňovej povinnosti. Ak sa daruje na základe zmluvy, potom je to deň platnosti písomnej darovacej zmluvy alebo deň prevzatia daru, ak ide o darovanie bez písomnej darovacej zmluvy. Ak sa daruje z cudziny alebo do cudziny, potom je to deň prepustenia hnuteľnej veci do niektorého z colných režimov pohraničným colným orgánom. Posledná možnosť vzniku daňovej povinnosti k dani z darovania je určená pre prípad darovania cenných papierov. V tomto prípade daňová povinnosť vzniká dňom pripísania zaknihovaného cenného papiera na účet obdarovaného.
Lehota ne podanie daňového priznania bola predĺžená
Daňové priznanie sa podáva iba v prípade, ak základ dane z darovania prevýši nezdaniteľnú sumu. Uvedené ustanovenie možno považovať za obrovský pozitívny prínos novely zákona vzhľadom na to, že v minulosti bolo daňové priznanie potrebné podať aj v prípade, ak daňovník bol oslobodený od dane a nevznikla mu teda žiadna daňová povinnosť. Daňové priznanie sa podáva až do 90 dní od vzniku daňovej povinnosti s vypočítanou daňovou povinnosťou. Ak daňové priznanie nebude podané včas, môže byť daňovník sankciovaný až do výšky 500 Sk, ak ide o fyzickú osobu, alebo do výšky 5 000 Sk, ak ide o právnickú osobu. Zákonodarca dal správcovi možnosť uložiť sankciu, nie povinnosť. Zároveň ju limitoval maximálnou hranicou. Podľa trvalého pobytu obdarovaného alebo darcu sa určuje miestna príslušnosť daňového úradu pri vzniku daňovej povinnosti k dani z darovania. Ak sa daruje nehnuteľnosť, potom je miestne príslušný daňový úrad, v obvode ktorého sa nachádza darovaná nehnuteľnosť.
Lehota na úhradu dane a sadzba penále sa zmenila
Pri platení dane z darovania došlo k zásadnej zmene podľa novely zákona. Daň sa už neplatí na základe rozhodnutia daňového úradu o vyrubení dane, ale daňovník má povinnosť ju zaplatiť najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania. To znamená, že do 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti, musí byť daň z darovania aj zaplatená. Ak neprevýši 100 Sk, potom sa neplatí. Ak daň z darovania nebude zaplatená v stanovenej lehote a v správnej výške, vyrubí daňovníkovi daňový úrad penále vo výške 0,1 % z nedoplatku dane za každý deň omeškania, najviac však do 100 % dlžnej sumy. Zníženie sadzby penále z 0,5 % na 0,1 % a limitovanie maximálnej hranice možno považovať tiež za významný pozitívny prvok novely zákona č. 318/1992 Zb. vzhľadom na to, že v minulosti malo penále často likvidačný charakter. Penále, podobne ako daň, sa nevyrubí, ak neprevyšuje 100 Sk a je potrebné zaplatiť ho do 30 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
Ak sa dar vráti do jedného roka, je možné požiadať o vrátenie dane
Novela zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov priniesla aj ďalšie pozitívne zmeny v prípade vrátenia daru. Ak dôjde k vráteniu dane, dôležitá je časová podmienka jedného roka odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností alebo bezplatného nadobudnutia hnuteľných vecí, je možné požiadať daňový úrad o vrátenie dane z darovania. Daň sa vráti, ak o to daňovník požiada do jedného roka, a to na základe rozhodnutia, proti ktorému sa nemožno odvolať.