Zodpovednosť konateľa pri konkurze a vyrovnaní je špecifická tým, že zodpovednostné nároky spoločnosti, resp. spoločníkov voči nemu, v prípade opomenutia nejakej povinnosti, podľa zákona o konkurze a vyrovnaní sa budú riadiť predpismi obchodného, občianskeho, resp. trestného práva.
Zákon o konkurze a vyrovnaní obsahuje len niekoľko ustanovení, z ktorých priamo vyplývajú pre štatutárne orgány obchodných spoločností nejaké povinnosti. Keďže však konatelia sú v zmysle obchodného zákonníka poverení jednak obchodným vedením spoločnosti, ako i vykonávaním právnych úkonov spoločnosti navonok, priamo z obsahu tejto ich činnosti vyplýva povinnosť sledovať, či na strane niektorého veriteľa spoločnosti alebo na strane spoločnosti samej nevznikli dôvody na aplikáciu ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní -- teda dôvody na vyhlásenie konkurzu a vyrovnania. Ak takéto dôvody vznikli, príslušný štatutárny orgán má povinnosť vykonať patričné úkony podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Problematiku konkurzu a vyrovnania upravuje v súčasnosti zákon č. 328/1991 Zb. O konkurze a vyrovnaní (ZKV), v znení noviel.
Cieľom konkurzného a vyrovnacieho konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku a dosiahnutie pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku. Zákon pritom rozlišuje dve formy úpadku, a to jednak platobnú neschopnosť a jednak predĺženie. Na postup v zmysle ZKV pritom bude stačiť existencia jednej z foriem úpadku.
Úpadok
O úpadok vo forme platobnej neschopnosti podľa § 1 ods. 2 ZKV ide v tom prípade, ak má dlžník viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Ide tu, samozrejme, o finančné záväzky. Dlžník je v úpadku formou platobnej neschopnosti, ak nemá dostatok prostriedkov na úhradu všetkých svojich splatných záväzkov súčasne, ale uhrádza len niektoré z nich a tento stav trvá aspoň 30 dní po príslušnej lehote splatnosti. Predpokladom je pluralita veriteľov, teda existencia minimálne dvoch veriteľov, voči ktorým má záväzky. Nie je pritom rozhodné, či záväzky nie je schopný plniť z vlastnej alebo cudzej viny. Za neschopnosť plniť však nemožno považovať dlžníkovu neochotu plniť -- teda ak má dostatok prostriedkov na splnenie záväzkov, ale on ich splniť nechce. Pri existencii dôvodov platobnej neschopnosti možno podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak ako na majetok fyzických osôb, tak i na majetok právnických osôb, a to bez ohľadu, či sú podnikatelia alebo nie. Záver o tom, že veriteľ má voči dlžníkovi splatnú pohľadávku, je možné urobiť i bez toho, aby bola presne známa výška dlžníkovho záväzku. Podmienka viacerých veriteľov je splnená tiež vtedy, ak je splatná pohľadávka iného veriteľa zanedbateľného rozsahu.
Predlženie
O úpadok vo forme predĺženia podľa § 1 ods. 3 ZKV ide v tom prípade, ak fyzická osoba -- podnikateľ a právnická osoba (bez ohľadu, či je podnikateľom alebo nie) je predĺžená. To znamená, že pri existencii predĺženia možno podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby len v tom prípade, ak je podnikateľom. Ak je dlžníkom právnická osoba, možno podať návrh bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie. Termín predĺženie nie je v zákone definovaný, podľa súdnej praxe však ním možno chápať stav, ak suma dlžníkových záväzkov je vyššia ako suma jeho majetku.
Podmienkou pre vyhlásenie konkurzu súdom je existencia majetku dlžníka, postačujúceho aspoň na úhradu trov konania. Ak súd zistí, že dlžník takýto majetok nemá, návrh zamietne. Dôvodom zamietnutia však nemôže byť skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zistiť, či dlžník vôbec nejaký majetok má. Podmienka existencie dostatku majetku nemusí byť splnená, ak veriteľ na výzvu súdu v určenej lehote zloží preddavok na trovy konania.
V prípade splnenia podmienky, že dlžník je v úpadku, sú podľa § 4 ods. 1 ZKV samotný dlžník, jeho veriteľ, likvidátor právnickej osoby alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje zákon oprávnení podať na príslušný konkurzný súd návrh na vyhlásenie konkurzu. Zákon tu stanovuje tzv. aktívnu legitimáciu na podanie návrhu. Konateľovi, resp. konateľom spoločnosti z tohto ustanovenia nepriamo vyplýva povinnosť sledovať, či sa spoločnosť, ktorej sú konatelia alebo niektorý z dlžníkov spoločnosti nedostali do úpadku a či nenastali skutočnosti oprávňujúce ich podať návrh na vyhlásenie konkurzu buď na majetok vlastnej spoločnosti, alebo na majetok niektorého z dlžníkov. Následne je o tom povinný informovať orgány spoločnosti a spoločníkov, aby mohlo byť rozhodnuté o ďalšom postupe.
Konateľ má totiž podľa § 135 Obchodného zákonníka (OBZ) stanovenú tzv. notifikačnú povinnosť voči spoločníkom -- teda povinnosť informovať ich o záležitostiach spoločnosti. Je preto povinný ich informovať i o existencii podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, alebo konkurzu na majetok niektorého z dlžníkov. Na túto povinnosť nadväzuje ustanovenie § 135a OBZ, podľa ktorého je konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri zanedbaní tejto povinnosti a následnom vzniku škody by si spoločnosť mohla voči konateľovi nárokovať náhradu škody podľa ustanovení OBZ.
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá sám dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku. Návrh sa podáva na konkurzný súd. V súčasnosti sú na území SR tri konkurzné súdy, a to:
-- Krajský súd v Bratislave
-- Krajský súd v Banskej Bystrici
-- Krajský súd v Košiciach
Z návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť zjavné:
-- ktorému súdu je určený
-- kto ho robí
-- ktorej veci sa týka a čo sleduje
Návrh musí byť, samozrejme, podpísaný a datovaný a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a pripojeným dôkazovým materiálom. Ďalšie informácie týkajúce sa práv a povinností konateľa pri konkurze a vyrovnaní nájdete spracované v odbornej publikácii Minimalizácia rizík konateľa s. r. o. (Právo a manažment číslo: 19/2003).