Častým prípadom súdnych procesov bývajú spory medzi poisteným vystupujúcim na strane navrhovateľa proti poisťovni vystupujúcim na strane odporcu v rámci súdneho konania z dôvodu, že poisťovňa často odmieta plniť poistenému po jeho oznámení o vzniku poistnej udalosti. Konkrétne poistnej udalosti z poistnej zmluvy o združenom poistení v domácnosti, nakoľko má za to, že neboli naplnené Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku fyzických osôb, resp. Poistné podmienky pre združené poistenie domácnosti. Veľakrát sa preto navrhovateľ až v rámci úspešného dokazovania na súde domôže plnenia od poisťovne napriek riadnemu plneniu si svojich povinností vyplývajúcich mu z poistnej zmluvy, t. j. napriek riadnemu plateniu poistného.
Okresný súd rozsudkom v mene Slovenskej republiky vo veci s takýmto predmetom sporu rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu so 17,6-percentným úrokom z omeškania z istiny ročne od 18. 6. 1999 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa zaplatiť titulom náhrady trov konania sumu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodnutia:
Skutočnosti uvedené v návrhu
Navrhovateľom v predmetnom konaní prvostupňového súdu bol účastník poistnej zmluvy vystupujúci v úlohe poisteného, ktorý sa svojim návrhom proti odporcovi, t. j. poisťovni ako druhému účastníkovi poistnej zmluvy o združenom poistení domácnosti, domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny i s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom plnenia z poistnej zmluvy na tom skutkovom základe, že dňa došlo k spáchaniu trestného činu krádeže v byte navrhovateľa neznámym páchateľom.
Obrana odporcu -- poisťovne
Odporca konania, t. j. poisťovňa žiadala návrh ako bezdôvodný zamietnuť z dôvodu, že podľa jej názoru podľa záverov vyšetrovania došlo k spáchaniu trestného činu krádeže, avšak bez zjavného použitia násilia, z ktorého dôvodu neboli naplnené podmienky pre plnenie v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku fyzických osôb, t. j. že by poistná vec bola odcudzená spôsobom, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky, alebo opatrenia chrániace vec proti odcudzeniu. Zo strany odporcu bolo taktiež namietané, že počas vyšetrovania nebolo ustálené, či došlo k vniknutiu do bytu navrhovateľa nedovoleným prekonaním uzamykacieho mechanizmu uzamknutých vchodových dverí, nakoľko nebola vykonaná expertíza zámku. Práve týmto nevykonaním expertízy dôvodil nesplnenie kritérií poistných podmienok, nakoľko neboli zanechané iné stopy svedčiace o prekonaní prekážky páchateľom (poškodený zámok, rozbité dvere, rozbité okno).
Dokazovanie vykonané súdom
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku fyzických osôb, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy o združenom poistení domácnosti, oboznámil sa s obsahom Poistných podmienok pre združené poistenie domácnosti ako s taktiež neoddeliteľnou súčasťou predmetnej poistnej zmluvy, s obsahom samotnej poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, oboznámil sa s obsahom škodového spisu poisťovne, s obsahom uznesenia príslušného oddelenia Policajného zboru (PZ) o prerušení trestného stíhania.
Zistený skutkový stav
Dňa ... došlo ku krádeži neznámym páchateľom v byte navrhovateľa, ktorý bol účastníkom poistnej zmluvy o združenom poistení domácnosti uzavretej s odporcom. Navrhovateľ poistnú udalosť odporcovi nahlásil dňa ... (bez zbytočného odkladu). Na príslušnom oddelení PZ navrhovateľ spáchanie trestného činu oznámil bezprostredne po zistení krádeže, pričom toto oddelenie PZ dňa začalo trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi, ktoré bolo uznesením zo dňa prerušené z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V uvedenom uznesení bolo konštatované, že trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa dopustil neznámy páchateľ bez zjavného použitia násilia tým, že prekonal uzamykací mechanizmus vchodových dverí do bytu navrhovateľky.
Z akých úvah a právnych názorov vychádzal súd pri posudzovaní nároku navrhovateľky?
-- Pri rozhodovaní o základe nároku, t. j. o skutočnosti, či poisťovňa navrhovateľovi má plniť alebo nie, resp. či došlo alebo nedošlo k naplneniu kritérií oboch uvádzaných poisťovacích podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy účastníkov konania, vychádzal súd práve z uvádzaného uznesenia PZ o prerušení trestného stíhania, podľa ktorého došlo jednoznačne v byte navrhovateľky k spáchaniu trestného činu krádeže vlámaním. Súd tu vzal do úvahy, že v zmysle Trestného zákona vlámaním sa rozumie vniknutie do uzavretého priestoru ľsťou, nedovoleným prekonaním uzamknutia, alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky s použitím sily. Všetky tri spôsoby vlámania, t. j. vniknutia do priestoru cudzej osoby sú z hľadiska trestno-právneho rovnocenné.
Súd mal preto ten názor, že v konaní v rámci dokazovania nebolo potrebné vykonať dokazovanie expertízou zámku, resp. výsluchom príslušného člena PZ o možnostiach zanechania stôp a poškodenia zámku v dôsledku vlámania, keďže mohlo v danom prípade dôjsť i k použitiu ľsti, t. j. k odomknutiu zámku kľúčom identickým v dôsledku straty navrhovateľom, odcudzenia kľúča za účelom výroby jeho ďalšieho exempláru a následného vrátenia a pod. Súd mal za to, že pre úspešnosť odporcu v konaní čo do základu nároku bolo nevyhnutné preukázať, že v čase poistnej udalosti boli dvere bytu navrhovateľa neuzavreté (neuzamknuté), čo preukázané nebolo. Vychádzajúc zo záverov vyšetrovania, ktoré konštatovali, že v byte navrhovateľa došlo k spáchaniu trestného činu krádeže vlámaním, vyhodnotil súd návrh čo do základu nároku za dôvodný, keďže v konaní nebol dokazovaním preukázaný opak, t. j. že nedošlo k vniknutiu do uzatvoreného priestoru jedným zo spôsobov vlámania.
Rozhodovanie o výške plnenia
Čo sa týka výšky plnenia, súd pri svojich úvahách vychádzal z predložených dokladov o nadobudnutí odcudzených predmetov nachádzajúcich sa v škodovom spise poisťovne, ďalej vychádzal z výpovede navrhovateľky, zo záverov vyšetrovania pred príslušným oddelením PZ, taktiež z poistných podmienok pre združené poistenie domácnosti v časti o hornej hranici plnenia pri poistnej udalosti týkajúcej sa peňazí. Taktiež pri rozhodovaní o výške nároku sa opieral o ust. § 136 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Navrhovateľovi boli z bytu odcudzené nasledujúce veci: satelit s konventorom, 3 ks diaľkových ovládačov, videorekordér, telefón, ktorých hodnota v čase odcudzenia bola ustálená súdnym znalcom ustanoveným súdom počas súdneho konania, ktorý túto hodnotu určil vychádzajúc z nadobúdacej hodnoty veci podľa pokladničných blokov s prihliadnutím na ich amortizáciu vzhľadom na dĺžku ich používania.
Ďalej boli odcudzené dámske zlaté prstene 2 ks, dámsky zlatý náramok, pánsky prsteň zlatý a 2 ks zlatých retiazok s príveskami, ktorých hodnotu taktiež určil súdom ustanovený znalec vychádzajúc z vyšetrovacieho a škodového spisu, kde navrhovateľ podrobne vyššie uvedené predmety popísal, keďže nedisponoval dokladmi o ich zakúpení. Ako dôkaz na preukázanie existencie týchto zlatých predmetov slúžili čestné prehlásenia darcov darujúcich ich navrhovateľovi, ktorí tieto veci taktiež podrobne označili opisom. Ďalej bola odcudzená pánska kozmetika, pri ktorej položke súd ako dôkazný prostriedok použil výsluch navrhovateľa a taktiež škodový a vyšetrovací spis a použil práve vyššie spomínané ustanovenie § 136 O. s. p. a hodnotu odcudzenej kozmetiky súd určil podľa svojej úvahy. Poslednou odcudzenou vecou bola hotovosť, pri ktorej položke súd napriek vyššej odcudzenej hodnote priznal nárok len na 5 000 Sk vzhľadom na znenie poistných podmienok obmedzujúcich plnenie na takúto hornú hranicu.
Rozhodnutie súdu
Celkovo súd pri rozhodovaní sa súd opieral o ust. § 797 Občianskeho zákonníka (OBZ). Podľa ods. 1 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život, alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa platiť (poistná udalosť). Nárok na úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal podľa § 517 ods. 2 OBZ. Opieral sa pritom o skutočnosť, že odporca sa dostal do omeškania potom, keď navrhovateľ poisťovni predložil všetky doklady potrebné pre plnenie (doklady o odcudzených veciach a uznesenie PZ o prerušení konania) a táto mu neposkytla plnenie ani po 15-dňovej lehote stanovenej § 797 ods. 3 OBZ. Výška úroku z omeškania je daná ako dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou SR platnej k prvému dňu omeškania, nakoľko to takto ustanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Zb. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p). Navrhovateľovi bola priznaná plná náhrada trov konania, t. j. náhrada výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti so súdnym konaním a to zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 5 % z ceny predmetu konania a odmena poskytnutá advokátovi podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Z rozobratého súdneho rozhodnutia vydaného po dokazovaní v rámci súdneho konania je zrejmé, že je možné priznať poistenému právo na plnenie od poisťovne i po poistnej udalosti, ktorá navonok nevykazuje splnenie kritérií poistných podmienok, t. j. prekonanie prekážky, keďže toto prekonanie prekážky nie vždy musí byť očividné. Je práve úlohou súdu s udalosťou sa zaoberať v širších súvislostiach a spravodlivo rozhodnúť, aby občan, ktorému bola spôsobená majetková ujma na veciach, ktoré má poistené a poistné riadne platí, bol finančne odškodnený.