Za nedodržanie obchodných podmienok fakturujeme klientovi zmluvnú pokutu. Kde ju máme v daňovom priznaní DPH platnom od roku 2003 vykázať? Podobne prijaté preddavky za služby?
-- Najprv je potrebné ustáliť, či je zmluvná pokuta vôbec považovaná za zdaniteľné plnenie. Podľa § 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú predmetom úpravy tohto zákona zdaniteľné plnenia v tuzemsku, dovoz tovaru a medzinárodná autobusová doprava. Podľa ustanovení § 2 zákona o DPH je zdaniteľným plnením dodanie tovaru, dodanie stavby, prevod alebo prechod nehnuteľností a poskytovanie služieb. Pritom definícia služby je v § 2 ods. 5 písm. d) zákona o DPH ustanovená tzv. reziduálnym spôsobom, teda službou je všetko, čo nie je niektorým iným zdaniteľným plnením. Na druhej strane ustanovenie § 2 ods. 4 zákona o DPH taxatívnym spôsobom upravuje, čo zdaniteľným plnením nie je, napr. postúpenie pohľadávky, ale zmluvné pokuty nie sú tam uvedené. Z uvedenej analýzy by sa dal urobiť aj taký pracovný záver, že výnosová zmluvná pokuta je službou, ak by sme vychádzali z predpokladu, že každý externý výnos (vydaná faktúra) je zdaniteľným plnením. Aká je však daňová aplikačná prax a historický vývoj zákona o DPH? Podľa ustálenej praxe sa zmluvná pokuta nepovažuje za zdaniteľné plnenie, napriek tomu, že zákon o DPH to priamo neustanovuje. Podobným spôsobom sa v aplikačnej praxi posudzujú aj ďalšie fakturačné výnosové tituly, napr. fakturácia úrokov z omeškania, náhrady škody, odstupného, refakturácia miezd podľa Zákonníka práce a podobne. Tieto plnenia nie sú zdaniteľnými plneniami (nepredstavujú službu, len finančnú náhradu), preto sa režim zákona DPH na ne neuplatní, čiže na tieto plnenia sa nevystavuje daňový doklad ani sa vôbec nevykazujú v daňovom priznaní DPH. Rovnako zdaniteľným plnením podľa ustálenej praxe nie je preddavok, pokiaľ ide svojím ekonomickým obsahom, samozrejme, o preddavok, čiže poskytnutie finančných prostriedkov "ex-ante", pred poskytnutím zdaniteľného plnenia. Domnievame sa, že preddavkom v ekonomickom zmysle nemožno nazvať platbu ex-post, po uskutočnení zdaniteľného plnenia, lebo to môže byť posúdené ako tzv. zastretý právny úkon podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Niektoré odborné zdroje prezentujú tiež názor, že preddavok v 100-percentnej výške nemôže byť bez dane. Zastávame názor, že výška preddavku je vecou zmluvnej voľnosti zúčastnených strán. Záverom možno zhrnúť, že výnosové zmluvné pokuty sa v daňovom priznaní DPH nevykazujú, lebo nie sú zdaniteľným plnením; obdobne ani preddavky. Adresná opora v zákone o DPH na to, žiaľ, nie je, ide len o ustálenú aplikáciu zákona o DPH v daňovej praxi v celej jeho genéze. Zastávame názor, že čistým právnym riešením do budúcnosti by bolo adresné doplnenie znenia zákona o DPH v tomto smere, aby sa zvýšila právna istota pre používateľov zákona o DPH. Pre úplnosť podotýkame, že od roku 2003 majú činnosti, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, nadväznosť aj na ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o DPH, teda ustanovenie o znížení vstupnej dane pomerným spôsobom; v tejto veci treba sledovať ďalší vývoj aplikačnej praxe.
Môžeme po novele zákona o DPH od januára 2003 vykonávať zápočty pohľadávok aj s daňou, teda DPH sa nemusí platiť cez pokladnicu alebo bankový účet? Ako rieši zápočty pohľadávok nové podvojné účtovníctvo pre podnikateľov?
-- Podľa ustanovení § 2 ods. 6 písm. f) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení novely č. 511/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2003 je daňou na vstupe daň u platiteľa, ktorú voči nemu v súlade s týmto zákonom uplatnil pri ním prijatom zdaniteľnom plnení iný platiteľ; v prípade dovozu tovaru daň vyrubená colným orgánom. Podmienka zaplatenia už nie je zákonnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane na vstupe ani podľa § 20a zákona o DPH, kde zostali tri podmienky na uplatnenie odpočítania dane (vznik daňovej povinnosti, zaúčtovanie dane, daňový doklad), pričom platiteľ môže odpočítať daň v tom zdaňovacom období, v ktorom sa splnila posledná z troch uvedených podmienok. Podmienka zaplatenia dane zostala podľa § 48 ods. 7 zákona o DPH len pri dovoze tovaru. Podvojné účtovníctvo od roku 2003 upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (FS č. 1/2003). Ustanovenie § 7 ods. 6 zákona o účtovníctve obsahuje zásadu zákazu kompenzácie, podľa ktorej účtovná jednotka účtuje a zobrazuje pohľadávky a záväzky bez ich vzájomného započítavania. Táto zásada je dodržaná, ak účtovná jednotka účtuje o pohľadávkach, záväzkoch a ich prípadnom započítaní podľa obchodného práva, ako o samostatných účtovných prípadoch. Inak povedané, zásada zákazu kompenzácie by bola porušená, ak by sa pohľadávka so záväzkom mimoúčtovne započítali a v účtovníctve neúčtovali. Ani Postupy účtovania nekladú žiadne obmedzenia započítavaniu pohľadávok. Možno teda uzavrieť, že od roku 2003 je možné vzájomne započítavať pohľadávky aj s DPH, lebo už neplatí podmienka zaplatenia vstupnej dane, ktorá tomu celé roky bránila. Ani účtovníctvo nekladie vzájomným zápočtom pohľadávok žiadne obmedzenia; započítavanie pohľadávok je vecou zmluvnej voľnosti strán v súlade s obchodným právom.