Z príjemnej jarnej prechádzky si domov môžeme priniesť aj veľmi nemilého "hosťa", ktorý sa udomácnil na povrchu nášho tela -- kliešťa. Je taký malý, že ho takmer nezbadáme. Za normálnych okolností kliešte merajú 0,2 až 0,3 cm, no keď sa nacicajú krvou, narastú až na 1,1 cm. Zahryznutie kliešťa nebolí -- má totiž sliny so znecitlivejúcim účinkom. Samotné pohryznutie týmto parazitom by nemalo uškodiť, nebezpečné však môžu byť následky uhryznutia infikovaným jedincom. A prisať sa na človeka môže kdekoľvek -- v lese, na lúke i v tráve na sídlisku.
Dôvod na paniku?
Na Slovensku je z roka na rok výskyt tohto sezónneho postrachu čoraz väčší, a to najmä v okolí Nitry, Nových Zámkov, Gbeliec, Rožňavy, Rimavskej Soboty a Zvolena. Je uhryznutie kliešťom skutočným dôvodom na paniku? - opýtali sme sa MUDr. Judity Šudovej z Kliniky infektológie a geografickej medicíny FNsP akad. L. Dérera v Bratislave. Z výskumov vyplýva, že nie každý kliešť prenáša choroby, no jeho včasným objavením a odstránením môžeme zabrániť nejednej zdravotnej komplikácii.
"Kliešte na Slovensku prenášajú dve všeobecne známe choroby: boreliózu, nazývanú Lymská choroba a kliešťový zápal mozgu a mozgových obalov (meningoencefalitída). Kým boreliózu spôsobujú baktérie prenesené kliešťom na človeka, kliešťový zápal mozgu spôsobujú vírusy. Prejavy oboch ochorení, ich priebeh, diagnostika a liečba sú rôzne. Vírusový zápal mozgových blán sa môže preniesť slinami už pri uhryznutí kliešťom. Baktéria borélie sa infikovaným kliešťom dostáva do krvi až po niekoľkých hodinách od prisatia (zahryznutia) na telo.
Predísť kliešťovej encefalitíde sa dá očkovaním. V prípade boreliózy zatiaľ účinná očkovacia látka pre ľudí neexistuje, hoci optimisti tvrdia, že látka je už v štádiu testovania a v blízkej budúcnosti sa môže dostať na trh," povedala MUDr. Šudová.
Príznaky ochorenia
Pôvodca lymskej boreliózy -- špirálová baktéria -- bol objavený až roku 1981. Na Slovensku je približne 20 -- 30 percent dospelých kliešťov infikovaných touto baktériou (Borrelia Burgdorferi). Prvé príznaky choroby sa objavujú na koži okolo miesta pohryznutia kliešťom v podobe okrúhlych červených škvŕn na končatinách alebo trupe. Choroba má niekoľko štádií s medziobdobiami relatívneho pokoja. Po prisatí kliešťa a jeho odstránení sa o 3 až 20 dní objavuje na koži v okolí ranky sýte začervenanie, ktoré sa šíri, ale vo svojom strede začína blednúť. Ak sa chorý nelieči, škvrna sa môže rozšíriť na celú končatinu, prípadne sa môžu vyskytnúť 2 až 3 fliačiky na rôznych častiach tela. Prvé príznaky ochorenia bývajú veľmi podobné chrípke. Postihnutý je unavený, má zvýšenú teplotu, bolesti hlavy, kĺbov i nutkanie na zvracanie. Pri neliečenej borelióze sa príznaky môžu objaviť aj po mesiacoch, a to najčastejšie bolesťami väčších kĺbov (kolená, ramená).
Po určitom období môže dôjsť k postihnutiu nervového systému, srdca, kože a kĺbov so zápalovými zmenami. Pomerne široká škála príznakov spôsobuje, že lymská borelióza môže pripomínať veľa iných chorôb. Aj preto jej diagnóza nebýva jednoduchá. Nie je totiž možné v bežnej praxi baktériu v tele pacienta priamo dokázať. Prítomnosť protilátok sa dá zistiť len nepriamo -- krvnou cestou. A hoci borelióza patrí medzi vážne, nepríjemné a zdĺhavé ochorenia, nie je smrteľná. Opakovaná liečba antibiotikami a pravidelné vyšetrenia krvi sú síce pomerne zdĺhavé, no aj v neskoršom štádiu prinášajú dobrý efekt.
Striehnu na obeť
Kliešte vyliezajú z úkrytov, kde prezimovali, už s prvými lúčmi slnka a na prezimovanie zaliezajú až na jeseň, teda v prírode sú od jari do neskorej jesene. Dokonca ak je dlhá a teplá jeseň, stáva sa, že uhryznutie kliešťom ošetrujú aj koncom novembra či začiatkom decembra. Ich výskyt však kumuluje v máji až júni a potom v auguste a septembri.
Často sa prezentuje názor, že kliešte visia zo stromu a na svoju obeť vlastne padajú, preto klobúk so širokou strechou vraj môže človeka pred nimi uchrániť. Opak je však pravdou. Kliešte totiž celý čas striehnu na svojich hostiteľov v tráve a v nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblá trávy a na spodnej časti listov, preto ich nevidíme. Ak sa človek oprie o takýto list, chĺpkami pokryté nožičky kliešťa sa zachytia a nebadane zalezú na miesta, kde je tenšia pokožka a príjemne teplo -- do zákolenných jamôk, medzi stehná,. do podpazušných jamôk, za uši, do vlasov...
Ako sa chrániť
Zdalo by sa, že najlepšou prevenciou by bolo vyhýbať sa rizikovým porastom, čo však prakticky nie je možné. Pred kliešťami sa treba chrániť vhodnou obuvou a priliehavým odevom. "No ani to nie je stopercentná ochrana," pripomína MUDr. Šudová. Odev by sme po pobyte v rizikových porastoch mali dokonale vytriasť z okna alebo balkóna. Kliešť sa totiž môže prichytiť na šaty a prisať sa na človeka aj doma. Rozhodne sa neodporúča chodiť v porastoch naboso a v plavkách. Len čiastočne môžu pomôcť spreje a masti na odpudenie hmyzu. Mimochodom, vedci zistili, že kliešť má na výber hostiteľa vyvinutý citlivý radar: radšej si "zgustne" na krvi mužov (najmä konzumentov alkoholu) ako žien, no silní fajčiari mu "nechutia".
Ak sa už prisal
Po návrate z prírody si predovšetkým dôkladne prezrite celé telo, najmä spomínané záhyby. Ak kliešťa objavíte, treba ho čo najskôr odstrániť. Po preniknutí do kože môže totiž uvoľniť vírusy alebo baktérie. Pred odstránením ho netreba zbytočne potierať olejom, masťou, krémom, aby sa udusil. Kliešte majú na dýchanie špeciálny vzdušnicový systém, v ktorom je dostatočná zásoba kyslíka. Priemerne zručný človek pomocou pinzety kývavými pohybmi a ťahom za časť najbližšiu ku koži (podľa možnosti čo najbližšie k hlavičke), dokáže kliešťa pomerne rýchlo odstrániť. Kliešťa by sme nemali vyberať a chytať holými prstami, pretože pri prasknutí bruška kliešťa môže infekcia prejsť na toho, kto ho vyberá. Dbáme, aby kliešť zostal celý a nedošlo k jeho rozmliaždeniu. Postihnuté miesto dobre umyjeme mydlom a vydezinfikujeme.
Pri podozrení na ochorenie prenášané kliešťami je vhodné navštíviť lekára prvého kontaktu, ktorý odošle pacienta na infekčné oddelenie. Na niektorých klinikách na Slovensku sú zriadené aj špeciálne boréliové ambulancie.
Podľa štatistiky na Slovensku nejestvuje okres, kde by neboli infikované kliešte. V Bratislave pred časom našli nakazené kliešte v lokalite Karlova Ves, Horský park a Železná studnička. V porovnaní s rozšírenosťou infikovaných kliešťov prenášajúcich mozgovú encefalitídu, ktoré sa vyskytujú najmä v oblasti Malých Karpát, Zlatých Moraviec, je rozšírenie kliešťov prenášajúcich boreliózu podstatne širšie. Okrem spomínaných oblastí sa vyskytujú aj v iných listnatých lesoch, dokonca v Malých Karpatoch je pravdepodobnosť infekcie boréliami dvojnásobná.