György Dudás: Kapitálový trh slúži svojim účastníkom

Ako sa zmenila úloha vašej organizácie po májovom rozšírení Európskej únie?
- Keď sme ju pred šiestimi rokmi zakladali, boli v nej rôzne inštitúcie z odlišných krajín, ktoré sa navzájom nepoznali. Myšlienkou bola výmena ideí. Máme veľmi rôznorodých členov, a to je naša silná stránka. Tá ostáva aj po vstupe niektorých krajín do Európskej únie. To vytvára dobrú príležitosť na transfer know-how do štátov, ktoré ešte rokujú o vstup do únie, prípadne o tom ešte rozmýšľajú.

Jednou zo zmien bolo prebratie Budapeštianskej akciovej burzy rakúskou Wiener Börse. Ako hodnotíte tento krok?
- Ešte je príliš skoro na hodnotenie prebratia burzy. Musíme si počkať, aká bude stratégia oboch partnerov. Je to veľmi prirodzené. Pred niekoľkými rokmi burzy neboli podnikmi, až neskôr sa transformovali na akciové spoločnosti. To pritiahlo pozornosť investorov. Podobná situácia bola všade. Burzy, centrálny depozitár alebo klíringové domy boli uzavreté na svojom trhu. Bola to pohodlná, monopolná situácia - máš vlastný trh a nikto ťa neohrozuje. Ale pre záujem investorov sa museli otvoriť. Myslím si, že ešte sú v regióne burzy, ktoré vlastní štát, a nie akcionári. Niečo podobné sa uskutoční aj tam, keď sa transformujú na formu akciových spoločností, ktoré chcú byť ziskové.

Myslíte si, že je realistická integrácia búrz v strednej Európe v horizonte, povedzme, piatich rokov?
- Záleží na tom, čo rozumiete pod pojmom integrácia. Ak myslíme na jeden trh v regióne, v takom limitovanom čase to určite nie je reálne. Ale zaujímavé môže byť členstvo vo viacerých burzách alebo kotácia akcií na viacerých trhoch. Určite sa do popredia dostanú aj otázky vlastníctva.

Aké sú prípadné riziká?
- V prípade strategických investorov, ktorí sa objavia medzi vlastníkmi Centrálneho depozitára či burzy, je to rovnaké ako v každom odvetví. Vždy musí byť za tým biznis. Ak nie je, tak staviame na vode. V tom prípade nebude slúžiť záujmom obchodníkov a v konečnom dôsledku ani samotným investorom.

Vidíte reálne integráciu aj v západnej Európe?
- Veľmi podobná situácia je aj tam. Máme skupinu Euronext. Tá je vo Francúzsku, v Belgicku, Holandsku, vo Veľkej Británii a v Portugalsku. Druhou je nemecká Deutsche Börse. V severnom regióne je ďalšia silná skupina OM Hex. Tá vstúpila na trhy pobaltských krajín - Litvy, Lotyšska a Estónska.

Používajú investori rovnaký postup pri získavaní kontroly nad burzami?
- Poznáme dva spôsoby. Jeden z nich je vertikálny a druhý horizontálny. Pri vertikálnom investor integruje burzu, centrálneho depozitára a klíringový dom. Pri horizontálnom sa zase snaží získať burzy viacerých krajín, alebo ich centrálnych depozitárov či klíringové domy. Zatiaľ nie je jasné, ktorá z ciest prevláda. Ľahko sa môžu používať obe. Neexistuje pritom lepšia či horšia alternatíva. Všetko závisí od jednotlivého prípadu, trhu.

Ako hodnotíte zmeny na slovenskom kapitálovom trhu?
- Zmeny boli v posledných rokoch enormné. Samotná podstata trhu sa zmenila. Určite mali svoje lepšie a horšie stránky tak, ako všade na svete. Zastavenie obchodovania (po prechode na systém Centrálneho depozitára, pozn. red) nie je pre trh veľmi pozitívne, ale zmeny boli obrovské. Nová štruktúra, teda dvojstupňová evidencia cenných papierov, je veľmi podobná iným krajinám. Väčšina nasleduje tento vzor. Nie je to však jediný spôsob, pretože existujú trhy, kde Centrálny depozitár eviduje priamo akcionárov.

Máte odporúčanie pre Slovensko?
- Nie iba pre Slovensko, ale pre všetkých. Vždy sledujte potreby účastníkov trhu. Nebudujete systém pre seba, ale pre trh.