Postup fyzickej osoby pri skončení podnikateľskej činnosti
Ak sa podnikateľ fyzická osoba rozhodne skončiť svoju podnikateľskú činnosť alebo táto skončila z iného dôvodu (napr. vyškrtnutím zo zoznamu, uplynutím určenej doby, zánikom právnickej osoby a pod.) a má právoplatné rozhodnutie o zrušení, musí vykonať ďalšie úkony, ktoré mu príslušné právne normy v súvislosti so zánikom oprávnenia podnikať ukladajú:
-- 1. Oznamovacia povinnosť voči daňovému úradu
Z ustanovení § 31 ods. 7 zákona č. 511/1991 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyplýva, že daňový subjekt (v našom prípade podnikateľ -- fyzická osoba) je povinný oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu všetky zmeny dôležitých skutočností, najmä však zánik jeho daňovej povinnosti pri niektorej dani. Tieto skutočnosti musí oznámiť do 15 dní od ich vzniku. Pri zrušení činnosti je daňový subjekt povinný vrátiť správcovi dane aj osvedčenie o registrácii. Okrem citovanej procesnoprávnej normy upravujúcej oznamovaciu povinnosť všeobecne má daňový subjekt aj povinnosti vyplývajúce z jednotlivých hmotnoprávnych daňových noriem, ktoré sú podrobnejšie uvedené na inom mieste tejto kapitoly.
2. Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni
Povinnosť samostatne zárobkovo činnej osobe odhlásiť sa do 8 dní od zániku jej oprávnenia na podnikateľskú činnosti, ktorá zakladá jej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ukladá § 18 ods. 4 zákona č. 274/1994 Z. z o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Oznamovacia povinnosť sa považuje za splnenú, ak sa predpísané tlačivo odhlášky pošle poštou alebo faxom. Faxom podanú odhlášku je však potrebné do troch dní potvrdiť písomne.
3. Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni
Všetky osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, sú povinne poistené v konkrétnej zdravotnej poisťovni, ktorú si môže každý poistenec ľubovoľne zvoliť. Samostatne zárobkovo činná osoba je tiež platiteľom poistného na zdravotné poistenie. Preto musí príslušnej zdravotnej poisťovni, ktorú si zvolila na vykonávanie svojho zdravotného poistenia na tlačive určenom touto poisťovňou, oznámiť do 8 dní podľa ustanovení § 11 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov zánik účasti na zdravotnom poistení.
4. Oznámenie Národnému úradu práce
Oznámiť skončenie povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti ukladá samostatne zárobkovo činnej osobe § 68 ods. 3 zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v lehote 8 dní. V oznámení je táto povinná uviesť deň skončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a doložiť kópiu rozhodnutia o zrušení oprávnenia. Záverom upozorňujeme, že informačná povinnosť živnostenských úradov o pozastavení alebo zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 59 orgánom a inštitúciám uvedeným v § 48 živnostenského zákona, nezbavuje fyzickú osobu jej oznamovacej povinnosti voči miestne príslušnému daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, príslušnej zdravotnej poisťovni a Okresnému úradu Národného úradu práce podľa trvalého bydliska podnikateľa.
Sankcie pri porušení spôsobu vedenia evidencie tržieb elektronickou pokladnicou
Ak daňový subjekt nedodrží ustanovenia vyhlášky o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou, môže mu byť uložená pokuta podľa toho, ktoré z ustanovení poruší. Správca dane je oprávnený ukladať pokuty podľa § 35 zákona č. 511/0992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
-- Najčastejšie ukladané pokuty sú za:
* nepoužívanie ERP -- ak daňový subjekt prijatú platbu nezaeviduje registračnou pokladnicou, uloží správca dane pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení toho istého porušenia, podá správca dane, ktorým je daňový úrad návrh na pozastavenie činnosti,
* nevydanie dokladu -- ak správca dane zistí, že daňový subjekt síce zaevidoval úhradu v hotovosti pokladnicou, ale nevydal o tom doklad zákazníkovi, uloží mu pokutu vo výške od 1 000 Sk do 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk,
* nevedenie evidencie ERP -- ak daňový subjekt nevedie evidenciu elektronickou registračnou pokladnicou a táto povinnosť mu z ustanovení vyhlášky vyplýva, uloží mu daňový úrad pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk,
* vyradenie ERP z činnosti vlastným zásahom -- pri takomto porušení ustanovení platných právnych noriem uloží daňový úrad pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 10 000 Sk. Daňovému subjektu môže hroziť podľa § 35 cit. zákona pokuta až do výšky 1 000 000 Sk, a to v prípade, ak nesplní povinnosť nepeňažnej povahy vyplývajúcu z tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo uloženú rozhodnutím. Ak správca dane uloží daňovému subjektu povinnosť zosúladiť zistené nedostatky a tie nie sú v stanovenej lehote odstránené, môže pokutu uložiť opakovane.
Ukončenie lízingovej zmluvy v dôsledku havárie
Spoločnosť používa osobný automobil na lízing. V októbri 2002 došlo k totálnej škode na vozidle v dôsledku havárie (zamestnanec prešiel do vedľajšieho pruhu a nevšimol si prichádzajúce vozidlo). Vyplýva v zmysle § 24 ods. 4 povinnosť prepočítania nájomného do výšky odpisu, alebo je možné ponechať účtované nájomné v nákladoch? (Čo sa považuje za skončenie nájomnej zmluvy bez úmyselného zavinenia daňovníka?)
-- Uvedený problém rieši zákon č. 561/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v úzkej súčinnosti s ďalšími zákonmi a predpismi, ako sú zákon č. 473/2002 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon o daniach z príjmov s účinnosťou od 29. 8. 2002 a taktiež Usmernenia MF SR č. 16045/2002-72, ktoré riešilo prechodné obdobie od začiatku roka 2002 aj v oblasti lízingu. V zmysle ustanovení § 24, ods. 3, písm. f) zákona o daniach z príjmov daňovým výdavkom až po zaplatení je nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely, ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahŕňa zaplatené nájomné rovnomerne počas celej dĺžky nájmu u toho istého daňovníka, a to pri vybraných druhoch osobných automobilov najviac do výšky 950 000 Sk. Pri splnení uvedenej podmienky zákona o daniach z príjmov sa nájomné pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uznáva do daňových výdavkov pri splnení ďalších 3 podmienok zákona o daniach z príjmov, a to:
* doba nájmu prenajatej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania stanovenej v ustanoveniach § 30 zákona o daniach z príjmov, najmenej však 3 roky,
* bez zbytočného odkladu po skončení doby nájmu dôjde k prevodu vlastníckych práv k predmetu nájmu z vlastníka na doterajšieho nájomcu, pričom kúpna cena prenajatej veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by mala vec pri rovnomernom odpisovaní,
* po skončení doby nájmu prenajatej veci daňovník bude o odkúpenej veci účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť. V zmysle ustanovení § 24, ods. 4 zákona o daniach z príjmov ak došlo k porušeniu vyššie uvedených podmienok, do daňových výdavkov sa uzná nájomné do výšky odpisov podľa ustanovení § 31 alebo 32 zákona o daniach z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok, pričom za porušenie podmienok sa nepovažujú prípady, ak došlo k skončeniu nájomnej zmluvy bez úmyselného zavinenia daňovníka. Z uvedených skutočností vyplýva, že:
* k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy nedošlo úmyselným zavinením daňovníka,
* polícia pri dopravnej nehode neskúma úmysel, ale len mieru zavinenia alebo nezavinenia,
* budete musieť túto skutočnosť obhájiť voči správcovi dane,
* pokiaľ obhájite, že nešlo o úmysel, tak zaplatené, časovo rozlíšené nájomné je daňovým výdavkom a nemusíte vykonať,
* prepočet zaplateného nájomného na rovnomerné alebo zrýchlené odpisy,
* toto ustanovenie platí s účinnosťou od 29. 8. 2002.