Servis

Úroky z omeškania pri neuhradení mzdy
Som stálym čitateľom HN, v ktorých som sa okrem iného dna 11. 4. a 3. 6. 2003 dočítal o úrokoch z omeškania, ale týkali sa len používania obchodného styku. Mňa by však zaujímalo, aká je možnosť uplatnenia úrokov z omeškania, ak zamestnávateľ oneskorene uhradí zamestnancovi mzdu, pripadne časť mzdy, ak ide o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca vo verejnej službe.
-- Keďže je otázka všeobecne smerovaná, budem čitateľovi odpovedať tiež iba všeobecne. Prvá časť otázky sa týka zodpovednosti zamestnávateľa za neskorú úhradu mzdy zamestnancovi, resp. iba jej časti, a to v spojitosti s možnosťou uplatniť sankciu vo forme úrokov z omeškania. Povinnosti a práva vyplývajúce z pracovných vzťahov, medzi ktoré právo na odmenu za vykonanú prácu nepochybne patrí (ústavné právo zakotvené v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky), upravuje Zákonník práce vyhlásený ako zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. V štvrtej časti citovaného Zákonníka práce je špecifikovaný pojem mzdy a rozsah podmienok, pri ktorých splnení je v určitých termínoch zamestnancom mzda vyplatená. Zákonník práce sa na vyplatenie mzdy zo strany zamestnávateľa pozerá ako na splnenie si povinnosti vyplývajúcej mu z pracovnoprávneho vzťahu voči zamestnancovi. Pritom je veľmi dôležité upozorniť na skutočnosť, že podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce je jednoznačne deklarované, že pokiaľ tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy Občiansky zákonník. Pri bližšom oboznámení každý z nás zistí, že Zákonník práce nemá osobitné ustanovenie, ktoré by iným spôsobom riešilo definíciu omeškania zamestnávateľa ako ani rozsah právnych následkov z tohto vyplývajúci. Z uvedeného dôvodu je potrebné na vzťah zamestnávateľa a zamestnanca v čase výplatného termínu nazerať ako civilnoprávny vzťah upravený príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (najmä ust. § 488 a nasl.). Preto inak nie je možné situáciu zamestnávateľa, ktorý nevyplatil na čas zamestnancovi celú mzdu (ide o povinnosť splniť si svoj záväzok včas) alebo časť z tejto mzdy (ide o povinnosť splniť si svoj záväzok riadne), označiť ako omeškanie dlžníka. Áno, zamestnávateľ je v tomto prípade dlžníkom a musí znášať všetky povinnosti dlžníka v oblasti civilného práva. Jednou z uvedených povinností je, samozrejme, aj povinnosť znášať úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky (ust. § 121 ods. 3 v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka). Potom nie je pochybností o tom, že zamestnávateľ ako dlžník v omeškaní musí zaplatiť na požiadanie svojho veriteľa -- v tomto prípade ide o jeho zamestnanca, úroky z omeškania vo výške definovanej v § 517 ods. 2 in fine Občianskeho zákonníka -- konkrétne z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že výška úrokov z omeškania v občianskych vzťahoch je limitovaná dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (v súčasnosti je výška úrokov 13 % ročne). Hodnoty diskontnej sadzby boli uvedené v Hospodárskych novinách vydaných v utorok 15. apríla 2003, kde však nedopatrením vznikla v niektorých riadkoch stĺpca Výška úrokov z omeškania chyba. Je preto potrebné presne vychádzať z výšky úrokov diskontnej sadzby, ktoré sú uvedené v druhom stĺpci a vynásobiť tieto sadzby číslom 2, aby ste dostali správnu výšku úrokov z omeškania v civilnoprávnych vzťahoch. Čo sa týka druhej časti otázky, je potrebné pri jej zodpovedaní vychádzať z ust. § 3 Zákonníka práce, podľa ktorého sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe opätovne osobitným spôsobom nerieši následky právneho stavu, keď zamestnávateľ oneskorene uhradí časť alebo celý plat zamestnancovi. Naopak, samotný zákon o verejnej službe v svojom ustanovení § 1 ods. 5 konštatuje, že na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 5) neustanovuje inak. Poznámka pod čiarou č. 5 v tomto prípade demonštratívnym spôsobom odkazuje na zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Pretože nám opäť vyšlo riešenie, že zákon o štátnej službe osobitným spôsobom nerieši omeškanie zamestnávateľa, je nutné s použitím uvedenej argumentácie (prvá časť otázky) konštatovať, že aj v tomto prípade má zamestnanec nárok na úrok z omeškania vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Uvedené sa nevzťahuje iba na priznaný plat, ale na zákonnú výšku platu, t. j. že aj na zložky, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi nepriznal, hoci zamestnanec spĺňa podmienky uvedené v zákone o verejnej službe na priznanie takejto zložky alebo výšky platu (napríklad nevyplatenie príplatku za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí a iné ďalšie zložky platu).